Výstupy ukazujú zhodu na potrebe jasnejších pravidiel, lepšieho prepojenia výstavby s verejnou dopravou, podpory brownfieldov, kvalitnej zelene a verejných priestorov. 

Séria okrúhlych stolov prebehla od januára do apríla 2026. Zúčastnilo sa jej približne 40 odborníkov a odborníčok z oblasti developmentu, architektúry, územného plánovania, verejných inštitúcií, samosprávy a štátu. 

Diskusia sa sústredila na šesť princípov rozvoja Bratislavy:  

• kompaktné mesto,  
• polycentrické mesto,  
• dostupné mesto s funkčnou dopravou,  
• zelené mesto,  
• funkčne zmiešané mesto, 
• mesto s kvalitnými verejnými priestormi. 

Výstupy zo stretnutí nie sú reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky. Ide o odborný vstup a ďalší z podkladov pre prípravu zadania nového Metropolitného územného plánu. Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto Bratislavy doteraz spracovali rozsiahle odborné podklady: Demografickú prognózu, Prognózu životného prostredia, odvetvovú štúdiu-analytickú časť bývania a školstva. Ďalšie štúdie sa spracúvajú.  

Na čom sa zhodli účastníci okrúhlych stolov: 

1. Bratislava potrebuje jasnejší a predvídateľnejší plán 

Najsilnejším spoločným odkazom okrúhlych stolov je potreba zrozumiteľnej, jednoznačnej a vymožiteľnej regulácie. Účastníci sa zhodli, že nový plán má byť oporou pre rozhodovanie mesta, investorov aj projektantov. Nemá vytvárať priestor na nejasné výklady, ale nastavovať pravidlá, ktorým budú všetci rozumieť. 

Dôležitý je model „pevná kostra a flexibilná výplň“. To znamená, že plán by mal záväzne určiť hlavné systémy mesta — dopravu, lokálne centrá, zeleň, verejné priestory a nevyhnutnú vybavenosť — no zároveň umožniť väčšiu flexibilitu pri funkčnom využití území. 

2. Mesto sa má rozvíjať dovnútra, nie rozlievať do krajiny 

Princíp kompaktného mesta získal podporu naprieč účastníkmi. Bratislava by mala prednostne využívať už zastavané územia, brownfieldy a nevyužité plochy vnútri mesta. Cieľom je obmedziť rozširovanie zástavby do krajiny a efektívnejšie využívať územie, kde už existuje infraštruktúra, MHD a služby. 

Zároveň zaznela požiadavka, aby zahusťovanie nebolo chaotické. Má byť naviazané na kapacitu dopravy, vybavenosti a verejných priestorov. Nový plán má preto jasne rozlíšiť stabilizované, transformačné a rozvojové územia. 

3. Rozvoj má byť naviazaný na verejnú dopravu 

Účastníci jednoznačne podporili myšlienku, že chrbticou rozvoja Bratislavy má byť nosný systém verejnej dopravy — električky, železnica a terminály integrovanej osobnej prepravy. Intenzívnejšia výstavba má byť sústredená najmä tam, kde je dobré napojenie na verejnú dopravu. 

Dopravné uzly nemajú byť vnímané len ako technická infraštruktúra, ale ako mestotvorné miesta, okolo ktorých môžu vznikať lokálne centrá, služby, bývanie a verejné priestory. 

4. Bratislava má byť polycentrická 

Nový plán by mal podporiť vznik a rozvoj viacerých lokálnych centier. Tie majú obyvateľom umožniť vybaviť každodenné potreby v blízkosti bydliska — od škôl, zdravotnej a sociálnej vybavenosti až po kultúru, služby a verejné priestory. 

Polycentrické mesto môže znižovať tlak na celomestské centrum aj dopravnú záťaž. Dôležité však bude jasne pomenovať hierarchiu centier a vyhradiť v nich priestor pre nekomerčnú občiansku vybavenosť. 

5. Zeleň má byť súčasťou štruktúry mesta, nie iba doplnok 

Zeleň bola v diskusiách vnímaná ako jeden zo základných prvkov kvalitného a odolného mesta. Účastníci hovorili o potrebe zeleno-modrej infraštruktúry, dostupných parkov, tienenia, vodozádržných opatrení a prevencie prehrievania mesta. 

Nový plán by podľa výstupov nemal pracovať len s množstvom zelene, ale aj s jej kvalitou. Učastníci vítajú zavedenie ekoindexu, ktorý lepšie zohľadňuje hodnotu stromov, priepustných povrchov, vody a klimatických opatrení. 

6. Funkčný mix má byť pružnejší 

Pri funkčne zmiešanom meste sa účastníci prikláňali k väčšej flexibilite. Nový plán by nemal všade pevne určovať presné percentá bývania, služieb či vybavenosti. Skôr má definovať nevyhnutnú kostru vybavenosti a jasné priestorové pravidlá. 

Dôležitý je aktívny parter na významných uliciach a námestiach, aby mesto fungovalo v každodennom živote. Zároveň má plán umožniť, aby sa funkcie v čase menili podľa potrieb obyvateľov a vývoja územia. 

7. Verejné priestory majú tvoriť prepojenú sieť 

Ulice, námestia, parky, nábrežia a vnútrobloky majú byť vnímané ako nosná kostra mesta. Dôležitá nie je iba kvalita jednotlivých miest, ale ich vzájomná prepojenosť. 

Nový plán by mal určiť hierarchiu verejných priestorov, typizovať uličné profily, jasne pomenovať, čo je mestská trieda, bulvár alebo lokálna ulica, a nastaviť pravidlá pre parter, zeleň, bezbariérovosť, bezpečnosť a údržbu. 

Nie na všetkých bodoch sa účastníci zhodli úplne. Diskusia pomenovala viacero tém, ktoré bude musieť nový plán rozhodnúť alebo vyvážiť: 

• ako nastaviť rovnováhu medzi pevnými pravidlami a flexibilitou,  

• ako vyvažovať zeleň, dopravu a kompaktnosť v území,  

• do akej miery garantovať občiansku vybavenosť a kde ponechať priestor trhu,  

• ako rozlišovať veľké transformačné územia a menšie dopĺňanie zástavby,  

• akú rolu má mať dopravno-kapacitné posudzovanie pri veľkých koncepčných rozhodnutiach. 

Diskusie v TU-BA prebiehali v gescii hlavného architekta mesta Juraja Šujana, ktorý vždy v úvode predstavil jednotlivé princípy, zapájal sa do diskusie a po jej skončení ju zhrnul, skomentoval zásadný výstup a odpovedal na otázky.   

„Je to prvýkrát, čo sa takto v jednej miestnosti stretli zástupcovia rôznych aktérov – architektov, urbanistov, developerov, štátnych a mestských úradníkov, či územných plánovačov v Bratislave a diskutovali o budúcnosti nášho hlavného mesta. Bola to spoločná tvorivá diskusia odborníčok a odborníkov, ktorí sa v rôznych fázach zapájajú do tvorby mesta. Takúto širokú diskusiu hodnotím veľmi kladne,” uviedol hlavný architekt mesta Juraj Šujan. Išlo o úvodné odborné fórum k téme prípravy Metropolitného územného plánu. Takéto fóra budú počas nasledujúcich rokoch pokračovať.  

Výstupy z okrúhlych stolov podľa Juraja Šujana nepredstavujú hotové riešenia ani záväzné zadanie pre nový plán. „Ide o odborný podklad, ktorý pomáha pomenovať témy, zhody a otvorené otázky v ranej fáze prípravy MÚP,“ hovorí hlavný architekt mesta Bratislavy Juraj Šujan a dodáva: „Je to len začiatok rozsiahlej participácie nového Metropolitného územného plánu, ktorá bude pokračovať – postupne sa k vízii budúcnosti Bratislavy vyjadrí široká verejnosť – odborná aj laická – pričom budeme zapájať komunity z vnútorného mesta i vonkajších mestských častí.”  

Výsledkom má byť nový Metropolitný územný plán ako zrozumiteľná dohoda o budúcom rozvoji Bratislavy. 

Pre zaujímavosť sa môžeme pozrieť, ako prebiehala participácia a prijímanie nového metropolitného plánu v Prahe –  celý proces trval 14 rokov, súčasťou boli tri kolá pripomienkovania a odhaduje sa, že za celý čas pražská samospráva a Institut plánovaní a rozvoje města (IPR) prijal viac ako 60 000 pripomienok. Mnohé diskusie prebiehali práve v pražskom centre architektúry a mestského plánovania CAMP-e, obdoba TU-BA.   

Petra Marko, riaditeľka MIB a zakladateľka TU-BA zopakovala, že presne na toto bezbariérové a dostupné centrum architektúry a mestského plánovania v Bratislave vzniklo – aby sa tu stretávali rôzne skupiny ľudí a diskutovali o budúcej podobe hlavného mesta a novom územnom pláne.  

„Tvorba mesta je vždy o zlaďovaní rôznych záujmov. Som veľmi rada, že TU-BA napĺňa svoju misiu byť otvorenou platformou, kde sa môžu v konštruktívnom dialógu stretnúť všetci aktéri. Budujeme tak kultúru otvorenej diskusie a dôvery, ktorá je veľmi potrebná na hľadanie spoločenskej dohody na vízii nášho mesta, ” potvrdila. 

The post Odborný dialóg o novom územnom pláne v TU-BA – základom má byť kompaktné, zelené a dostupné mesto  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Niekde šlo o menšie dopravné úpravy ako pridanie drop-off zón, spomaľovacích pruhov, priebežných chodníkov, cyklopruhov či zníženie rýchlosti a vytvorenie režimu Školskej ulice. Dve lokality na Mudroňovej a Vazovovej ul. prešli zásadnejšími premenami. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce na ďalších školách – na ZŠ Kremeľskej v Devíne a na Kolibe v okolí ZŠ Jeséniova.  

Kým zber dát, mapovanie územia a príprava vhodného dopravného a organizačného riešenia je na strane Metropolitného inštitútu Bratislavy v spolupráci so školami,  mestom, mestskou časťou a ďalšími odborníkmi a odborníčkami, samotné zmeny v okolí škôl už realizuje investor Hlavné mesto Bratislava. Ak sú komunikácie vo vlastníctve mestskej časti, je realizácia a financovanie projektu v rukách mestskej časti.  

Mesto pre deti teraz prichádza na ďalších 11 škôl, ktoré boli vybrané z celkového počtu 22 prihlášok v rámci 2. ročníka Prihláškového programu Mesta pre deti.  

Sú medzi nimi súkromné aj štátne školy: MŠ Šancová a Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave (Nové Mesto), ZŠ Železničná (Vrakuňa), ZŠ Podzáhradná (Podunajské Biskupice), ZŠ Matky Alexie (Staré Mesto), ZŠ Narnia (Petržalka), ZŠ Nobelovo Námestie (Petržalka), Súkromná spojená škola francúzsko-slovenská (Petržalka), ZŠ De La Salle (Rača), SŠ Tilgnerova (Karlova Ves) a Spojená škola sv. Františka z Assisi, elokované pracovisko Veternicová ulica (Karlova Ves). 

„Ceníme si všetku prácu, ktorú komunity vynaložili na prihlásenie sa do programu. Vnímame to ako jasný signál, že bezpečnosť detí je dôležitou témou pre rodičov, vedenie škôl aj mestských častí,”,” hovorí Sandra Štasselová, koordinátorka programu Mesto pre deti v Metropolitnom inštitúte Bratislavy. „Spomedzi všetkých prihlášok sme na základe bodových kritérií zohľadňujúcich dopravnú situáciu, realizovateľnosť opatrení, zapojenie komunity a dopad riešenia vybrali 11 najvyššie skórujúcich. Zvyšné, neprijaté prihlášky však neignorujeme a pokúsime sa poskytnúť mestským častiam a školským komunitám podporu pri hľadaní riešení,” dodáva koordinátorka.  

V rámci výberu sa hodnotili dáta o dopravnom zaťažení a dopravnej bezpečnosti okolia školy, potenciálny dopad intervencie – teda blízkosť iných zariadení a počet zraniteľných skupín obyvateľstva v rámci školy a jej blízkosti, hustota obyvateľstva, podpora komunity a jej rôznorodosť a potenciálna realizovateľnosť opatrení.   

„Najčastejšie sa v prihláškach spomínali problémy ako ranný dopravný chaos priamo pred školou, rýchla jazda áut, pojazďovanie chodníkov, nebezpečné úseky, kde sa križujú peší a električky. V okolí dvoch prihlásených škôl, už, bohužiaľ, došlo aj k autonehode, pri ktorej bolo zrazené dieťa,” dodáva Sandra Štasselová. 

Do Mesta pre deti sa hlási celá komunita 

Viaceré školy v rámci zapojenia komunity získali do prihlášky aj podporné podpisy od susedných inštitúcií a miestnych prevádzok – napr. denného centra pre seniorov, internátu, športového klubu mládeže, miestnej fary, predajne langošov či zmrzliny. „Rôznorodosť podporných listov od miestnej komunity nám pomáha pochopiť komplexnosť dopravných problémov – nejde len o príchod a odchod zo školy, ale o celodenný pohyb peších v susedstve. Deti a všetci peší by sa mali bezpečne pohybovať po celom susedstve – či už idú na zmrzlinu, do kostola, na ihrisko alebo len na prechádzku,” potvrdzuje Štasselová. Aj tieto podpisy od členov susedskej komunity mohli napokon pomôcť k výberu školy do programu Mesto pre deti.  

Aktuálne vybrané školy zo siedmich mestských častí čaká štandardný proces – mapovanie okolia, zber dát dronmi aj dotazníkmi na školách a v susedstve, následná príprava riešení v spolupráci s dopravnými špecialistami a dialóg s hlavným mestom a mestskými časťami pri hľadaní potrebných financií. Takýmto procesom už prešlo 32 doteraz zapojených  škôl. Súčasťou sú aj rôzne aktivity ako susedský festival Ulica na hranie, Pešibus či Vnímavé vychádzky.

Zmeny v organizácii dopravy menia správanie 

Na ZŠ Riazanskej, ZŠ s MŠ Za kasárňou a ZŠ Mudroňovej, ktoré už sú súčasťou projektu Mesto pre deti, nedávno prebehla evaluácia zmien – teda zbieranie spätnej väzby od detí a rodičov.  

Kým pri škole Za kasárňou išlo v rámci Mesta pre deti najmä o menšie dopravné zásahy, na Riazanskej a Mudroňovej došlo ku komplexnej reorganizácii uličného priestoru, úprav priechodov či nových miest na krátke zastavenie áut. 

Dopravnú situáciu po týchto zmenách považuje za bezpečnú 66 % rodičov na škole Za kasárňou a 71 % rodičov na ZŠ Riazanská. Najvýraznejšia zmena vo vnímaní bezpečnosti je na Mudroňovej ul. – kým pred zmenami považovalo túto lokalitu za bezpečnú 46 % rodičov, dnes je to 88 % rodičov a 98 % detí.  

Vo všetkých troch prípadoch ide o výrazné zlepšenie oproti stavu pred realizáciou zmien. 

Rodičia zároveň vnímajú konkrétne pozitívne zmeny v každodennom fungovaní priestoru. Až 80 % rodičov zo ZŠ s MŠ Za kasárňou uvádza, že prechádzanie cez priechody je dnes bezpečnejšie, viac než polovica rodičov si myslí, že autá jazdia pomalšie, a 65 % rodičov na ZŠ Riazanská vníma zníženie počtu kolíznych situácií medzi autami a chodcami. 

Najvýraznejší posun však vidno práve na Riazanskej ulici. Nové usporiadanie priestoru a doplnenie cykloinfraštruktúry prinieslo zmenu v tom, ako sa po okolí pohybujú samotní obyvatelia. Až 26 % zo všetkých rezidentov uvádza, že vďaka zmenám dnes častejšie jazdia na bicykli, kolobežke alebo skateboarde. Na ZŠ Mudroňova je nárast 20-percentný.  

Práve to je jedným z cieľov programu Mesto pre deti – aby sa deti mohli a chceli pohybovať po svojom susedstve samostatne a aktívne. Aby rodičia viac zvažovali cestu do školy pešo, na bicykli či verejnou dopravou ako autom. 

Ukazuje sa, že aktívny pohyb detí do školy je okrem iného zásadný aj pre ich kognitívne zručnosti. Deti si zapamätajú z učiva až o 20 % viac, ak po škole strávia aspoň 20 minút aktívnym pohybom, ideálne v zelenom prostredí školských dvorov, parkov alebo vnútroblokov.  

Okrem toho je dôležité viesť deti k samostatnosti od útleho veku. A tam, kde je cesta do školy bezpečná, je ľahšie umožniť im samostatnosť skôr.  

Bližšie informácie o projekte Mesto pre deti Metropolitného inštitútu Bratislavy nájdete na stránke www.mestopredeti.sk.  

Chcete vedieť viac?

The post Mesto pre deti: Ďalších 11 škôl v Bratislave získa bezpečnejšie okolie  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Hosťami TU-BA a MIB boli architekti a urbanistky Eva Kail (Rakúsko) Mellisa & Chris Bruntlett (Holandsko), Christian Villadsen (Dánsko), Cany Ash (Veľká Británia) a Matt Springett+Fiona MacDonald (Veľká Británia).

Sériu a diskusie kurátorsky viedla Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, a v paneloch sme privítali aj konzultanta miest Simona Battistiho z Tirany (Albánsko), Venus Jahanpour, riaditeľku bratislavskej školy Brilliant Stars International School, či MIB odborníčku na participáciu Zuzanu Žurkinovú. 

Prednáškam dominovala myšlienka spravodlivých a inkluzívnych miest. Plánovanie miest je podľa účastníkov minisérie založené na zohľadnení potrieb všetkých ľudí, obzvlášť tých zraniteľných. Len tak vieme zaručiť, že mesto bude dobré nielen pre šoférov áut, ale aj pre rodiča, ktorý tlačí kočík, mladých ľudí, ktorí sa chcú stretávať vo verejnom priestore, či starších ľudí, ktorí potrebujú v dostupnej vzdialenosti park, služby či lekára. O tom je myšlienka Start with Children – mesto, ktoré je dobré pre deti, je kvalitné mesto pre všetkých. 

Eva Kail, známa urbanistka z Viedne, nám ukázala, že ešte dvadsať rokov dozadu plánovaniu miest dominovali potreby zdravých, mladých, pracujúcich mužov, ktorí sa po meste presúvali najmä autami.  Plánovanie vôbec nebralo do úvahy komplexný a často peší pohyb žien, ktorých aktivity súviseli so starostlivosťou o druhých.

Dnes podľa nej zase z plánovania vypadávajú starší ľudia a deti, ktorí sa po meste pohybujú pomalšie a sú zraniteľnejší na klimatické zmeny.  

„Preto je nevyhnutné aplikovať v urbanizme prístup rodovo citlivého plánovania, ktorý berie do úvahy aj potreby zraniteľnejších skupín ako sú starší ľudia, deti, ženy. Rodovo vyvážené plánovanie je systematické a férové posudzovanie protichodných záujmov. Ide o vyššiu sociálnu inteligenciu a citlivosť v plánovacích procesoch, bez ktorej sa nedá tvoriť férové a spravodlivé mesto,” povedala Eva Kail na prednáške v TU-BA. 

Je to napr. mesto, ktorého tvorcovia si uvedomujú, že dieťa či starší človek sa po meste pohybuje pomalšie, preto plánujú najbližší park do 15 minút chôdze – park vo vzdialenosti polhodinu chôdze je už priďaleko.  

Hoci trend sa v Európe pomaly mení, a v rozhodovacích pozíciách stretávame čoraz častejšie aj ženy, stále je situácia nevyvážená. Podľa Chrisa & Mellisy Bruntlett, autorov knihy Women Changing Cities, ktorí žijú v Holandsku a sú konzultantmi miest po celom svete, malo v čase písania ich knihy z 300 najväčších miest sveta ženské líderky len 25. „Ženy a muži dnes vo všeobecnosti absolvujú školy urbanizmu a inžinierstva v približne rovnakom pomere, ale táto rovnosť sa nepremieta do praxe a vedúcich pozícií. Potrebujeme to zlepšiť, aby stoly, pri ktorých rozhodujeme o budúcnosti, odrážali skutočný pomer ľudí žijúcich v mestách,” povedal Chris Bruntlett, architekt a konzultant. V ich knihe zhrnuli 11 transformačných príbehov miest, o ktorých sa rozprávali s 11-timi líderkami, od radikálnej premeny Paríža na zelenšie mesto s dobrou cyklodopravou až po bloky starostlivosti v Bogote, ktoré pomáhajú ženám v sociálnej mobilite. 

Spôsob, akým pristupujeme k plánovaniu miest, podľa nich zmenila aj pandémia. „Zrazu museli prevádzky nanovo premyslieť, ako mať kontakt so zákazníkmi práve cez dostupnosť a kvalitu verejného priestoru. Lídri miest hľadali nový spôsob, ako pomôcť ľuďom využívať verejný priestor a užívať si svoje mestá,” vysvetľovala Mellisa Bruntlett. Zážitky z cestovania po mestách sa stali základom rozprávania, ktoré hovorili aj svojim deťom. A tieto príbehy následne zdieľali verejne s nádejou, že ukážu ľuďom, čo je vo svete možné a inšpirujú ich.  

Architekti a konzultanti Matthew Springett a Fiona MacDonald zo štúdia MATT+FIONA zapájajú do mestotvorby mladých ľudí a deti. „Angažovať ich do procesov plánovania, navrhovania a dokonca aj realizácie znamená tvoriť lepšie prostredie,” povedala Fiona MacDonald na prednáške v TU-BA a spolu s Mattom ukázali desiatky príkladov projektov, ktorých súčasťou bolo do dnešného dňa viac ako 9 000 detí a mladých ľudí.   

Táto práca ich naučila, že mladí ľudia majú fantastické nápady a sú ochotní a schopní ich s pomocou dospelých realizovať. Keď im dáme túto slobodu, podporu a priestor, získavame podľa Fiony & Matta akčných mladých ľudí, ktorí budú s veľkou pravdepodobnosťou aktívni aj ako dospelí. A to sú presne tí mladí ľudia, ktorí budú o desať či dvadsať rokov dizajnovať naše mestá.  

Tento príbeh a naša práca nikdy nekončí 

Podľa architekta Kristiana Villandsena z Kodane, mesto nikdy nie je hotové a aby sme boli dobrými plánovačmi, musíme neustále sledovať trendy. „Súčasťou toho je sledovanie dopytu spoločnosti, a ten sa najaktuálnejšie týka klimatickej zmeny,” povedal.  

Klimatická zmena sa dotýka úplne každého, ale najmä tých najzraniteľnejších. Spravodlivé mesto myslí práve na nich a vzniká s ohľadom na všetkých užívateľov a užívateľky mesta, vrátane tých najmenej viditeľných.   

Cany Ash, architektka a spoluzakladateľka britského štúdia Ash Sakula Architects išla na prednáške v TU-BA ešte ďalej a hovorila o tom, ako sa mení život, spoločnosť a bývanie v dôsledku technológií. „Prichádza umelá inteligencia a ľudia budú mať problém zarobiť si vo svojich zamestnaniach dostatok peňazí. Musíme teda v otázke bývania nájsť flexibilitu. A zdá sa, že tá flexibilita spočíva v zmene našich predstáv o hustote miest,” povedala. 

Prítomným vysvetlila, že od hustoty miest a štvrtí závisí pocit našej izolovanosti, naše vzťahy, celkový pocit zo života a potreba presúvať sa autom, s čím zase súvisí miera emisií.  

„Historický model, v ktorom funguje nukleárna rodina, pričom muž ráno odchádza autom do práce a poobede sa vracia k rodine do svojho útulného domu, už v skutočnosti nezodpovedá realite,” vysvetlila.  

Podľa Cany musíme byť v otázke tvorby miest kreatívni a flexibilní – potreby rodín aj potreby jednotlivcov sa dnes oproti minulosti líšia.  

Výzvou aj do budúcnosti ostáva izolovanosť a samota ľudí – epidémia dneška. Ako proti nej bojovať? „Začína to architektúrou, ale dôležité sú spoločné aktivity  – záhradkárčenie alebo podujatia vedia naštartovať komunitný život.” 

Podľa Cany je nevyhnutné rozprávať sa s ľuďmi o tom, čo v bývaní potrebujú, a potom hľadať riešenia a podporu miestnych lídrov a vlády. Podobné debaty už v TU-BA prebehli.  

„V Metropolitnom inštitúte Bratislavy sledujeme aktuálne trendy a zmeny, ktoré sa vo svetovom urbanizme dejú. Práve preto pozývame odborníkov a odborníčky zo zahraničia, ktorí prednášajú miestnemu publiku – slovenskí architekti, urbanisti, envirošpecialisti či dopravní špecialisti, ako aj študenti môžu prísť na zdarma prednášky, získať vedomosti, diskutovať. Zároveň od našich hostí získavame spätnú väzbu na to, čo sa už v Bratislave podarilo, a ako sa posúvame v súvislosti s týmito trendami. Zmena je komplikovaná a niekedy aj konfliktná – práve preto je fantastické mať pohľad zvonka a uistiť sa, že sme na správnej ceste. Sme preto radi, že séria prednášok Start with Children priniesla do Bratislavy pozitívnu energiu a inšpiráciu, a opäť posunula naše hlavné mesto trochu viac na svetovú mapu. Naším cieľom je, aby Bratislava bola odolným, spravodlivým a starostlivým mestom,” zhodnotila Petra Marko, riaditeľka MIB. 

Start with Children bola okrem iného príležitosťou ukázať európskym lídrom a líderkám Bratislavu a rozprávať sa o jednotlivých krokoch vedenia mesta a MIB. Každý z hostí pozitívne zhodnotil aktuálnu zmenu Bratislavy k modernejšiemu a klimaticky pripravenejšiemu mestu.  

Prednášok START WITH CHILDREN sa zúčastnilo asi 367 ľudí a live prenos si zaplo 306 divákov a diváčok. 

Partnermi série boli Nadácia Alianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation, ATOPS a Holandská ambasáda. Ďakujeme.

Chcete vidieť viac? Pozrite si live záznamy z prednášok:

The post Tvoríme spravodlivé mesto -miniséria Start with Children je za nami  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Bratislavská bežecká komunita sa neustále rozrastá – nielen o nových bežcov a bežkyne, ale aj o nové behy. Teraz sa o váš čas a energiu uchádza ARCHI-RUN – unikátny architektonický mestský beh v hlavnom meste Slovenska, ktorý organizuje Piatkovica Social Club, Metropolitný inštitút Bratislavy a TU-BA. 

Beh sa zameriava na nepoznané aspekty bratislavskej architektúry a sprístupňuje miesta, ktoré nie sú verejnosti bežne prístupné, napr. strechy nových developmentov alebo útroby kultúrnych miest. Dĺžka behu je približne 8 km a štartuje sa v časových intervaloch od rána.  

Pre koho je beh určený? „Vítaní sú všetci bežci, bežkyne, chodci, deti, seniori, seniorky, jednoducho ktokoľvek so záujmom o architektúru, mesto a Bratislavu. Na podujatí nebude časomiera ani výsledky,” vysvetľuje Mário Šmýkal, ktorý stojí za už známym párty behom Piatkovica.  

Organizácie ARCHI-RUNu sa spolu s ním zhostili Metropolitný inštitút Bratislavy a TU-BA – centrum architektúry a mestského plánovania. 

Inšpirácia pochádza z Prahy – Archirun sa v hlavnom meste Česka beží od roku 2023 – organizujú ho inštitúcie podobné MIB a TU-BA – inštitút plánovania a rozvoja Prahy IPR a centrum architektúry a mestského plánovania CAMP.  

„Ako Metropolitný inštitút Bratislavy sa zameriavame na verejné priestory, ktoré oživujeme a snažíme sa tak zlepšovať vzťah ľudí ku svojmu mestu. Beh mestom je super spôsob, ako byť aktívny a objaviť mesto inak. ARCHI-RUN k tomu pridáva objavovanie architektonicky zaujímavých stavieb a bežne nedostupných interiérov,” vysvetľuje Jakub Hrubý z Metropolitného inštitútu Bratislavy, nadšenec behov a objavovania miest. 

Prvý bratislavský ARCHI-RUN sa uskutoční už 25. júla 2026, štartuje a končí sa na Komenskom námestí. Počas zážitkovej trasy si účastníci prejdú alebo prebehnú 5 zastávok vrátane centra architektúry TU-BA. Ďalšie zastávky budú odhalené postupne. 

Všetky aktuálne informácie o behu aj registráciu nájdete na stránke: GO OUT a sociálnych sieťach MIB, TU-BA a Piatkovica.  Získajte svoju early bird vstupenku už dnes! 

The post Bratislava sa v lete poriadne rozbehne –  Pridáte sa na nový architektonický beh mestom?  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Aktuálne prebieha 2. kolo medzinárodnej urbanistickej súťaže na rozvoj Zimného prístavu. Do 2. kola postúpilo 7 porotou vybraných návrhov, ktoré zapracúvajú pripomienky poroty aj názory obyvateľstva Bratislavy. 

Svoj názor na rozvoj Zimného prístavu mohli Bratislavčania v apríli a máji vyjadriť počas prechádzok v inak uzatvorenom areáli prístavu, osobne v rámci fokusových skupín v TU-BA alebo prostredníctvom online dotazníka. Verejnosť sa zhodla, že si Zimný prístav predstavuje ako živú, oddychovú, zelenú, dostupnú a autentickú štvrť s kvalitnými verejnými priestormi pre všetkých. 

Medzi najčastejšie témy v rámci diskusií a dotazníkov patril lepší prístup k vode a jej využitie, zachovanie industriálneho charakteru územia, viac zelene a tieňa, bezpečný pohyb pešo a na bicykli, reprezentatívny kultúrny stánok, ponuka vodných a iných menej tradičných športov v lokalite, priateľské komunitné priestory a dostupné služby pre budúcich obyvateľov aj návštevníkov. Časť ľudí chce v prístave vidieť centrum ozajstnej metropoly – teda reprezentatívne priestory a výškové budovy, časť by privítala, aby tento úsek nábrežia bol divokejší s nižšou zástavbou.  

„Sauny, zátoka, prístup do vody, zapojenie existujúcich žeriavov do vizuálu, prístup pre menšie lode alebo prístav s kyvadlovou linkou. Pešia lávka ponad vodu s lavičkami. Viacúrovňové kaviarenské priestory pre maximalizáciu miest na sedenie s výhľadom / kontaktom s vodou. Časť vyhradená pre psov. Skrátka, aby to bolo verejne prístupné a bezpečné miesto,” hovorí jeden z participantov spomedzi verejnosti.  

Verejnosť sa zároveň podelila o svoje obavy, že sa Zimný prístav stane príliš elitárskou, komerčnou alebo uzavretou lokalitou s monotónnou alebo príliš dominantnou architektúrou.   

Správa z participácie sumarizuje potreby, očakávania aj obavy obyvateľov a obyvateliek Bratislavy. Cieľom je, aby finálne návrhy v aktuálnom kole súťaže vychádzali aj z predstáv ľudí, ktorí budú nové verejné priestory využívať, nielen z odborných a technických požiadaviek. 

„Bratislavčania sa aktívne zaujímajú o budúcnosť Zimného prístavu, čo je viditeľné aj cez veľký záujem verejnosti o participáciu k súťaži. Ďakujeme všetkým, ktorí svojimi názormi prispeli do debaty o budúcnosti tejto časti mesta,” hovorí Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Vlastníkom územia sú Verejné prístavy, a. s., štátna spoločnosť pod Ministerstvom dopravy SR. „Teší nás aktívny prístup obyvateľov, ktorých vízia transformácie Zimného prístavu predstavuje dôležitú spätnú väzbu. Pre súťažné tímy to definuje jasnú výzvu – veríme, že dokážu tieto očakávania úspešne pretaviť do autentických, no zároveň ekonomicky realizovateľných a udržateľných riešení,” hovorí Matej Danóci, generálny riaditeľ Verejných prístavov, a. s. 

Viac informácií nájdete v záverečnej správe zo zapojenia verejnosti:

The post Zimný prístav? Živá štvrť pre ľudí a so žeriavmi – hovoria miestni  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Za desať rokov sa ich projektov zúčastnilo už viac než 10 000 mladých ľudí. Tento týždeň sa medzi ne zaradili aj deti zo ZŠ Biskupická, ktoré s Matthewom Springettom, Fionou MacDonald a Metropolitným inštitútom Bratislavy pracovali na kreatívnom zadaní priamo vo svojej škole.   

„Deti sú zo svojej podstaty kreatívne a zvedavé – všímajú si dôležité veci a prinášajú zaujímavé nápady do projektov. Ak však majú pocit, že ich nikto nepočúva alebo sa ich nápady nerealizujú, po čase o spoluprácu stratia záujem,“ vysvetľovali architekti na svojej prednáške v TU-BA v polovici júna. Zhodli sa na tom aj s ďalšími hostkami – Venus Jahanpour, zakladateľkou a riaditeľkou Brilliant Stars International School v Bratislave, Zuzanou Žurkinovou z participácie MIB a Petrou Marko, riaditeľkou MIB, ktorá podujatím sprevádzala.  

Architekti Matt a Fiona prítomným v sále premietli množstvo príkladov projektov, na ktorých sa deti alebo mladí ľudia podieľali a nešlo len  o jednoduché prvky, čo deti urobili za pár hodín, ale aj o zložité konštrukcie, na ktorých od návrhu až po realizáciu pracovali niekoľko týždňov – altánok na outdoor vzdelávanie, hrací multifunkčný pavilón, pop-up scéna pre divadlo, mobiliár do komunitnej záhrady alebo na školský dvor. Mnohé projekty boli zamerané umeleckejšie – deti vytvárali inštalácie z recyklovaných materiálov, ktoré tak získali nové využitie.  

Deti menili odpad na umenie 

Práve takýmto spôsobom pracovali architekti z Matt+Fiona aj s deťmi zo ZŠ Biskupická na workshope nasledujúci deň po prednáške. Zvolili si materiál, ktorý je častým odpadom v OLO a nie je nijako využiteľný – staré CD-čká.  

Spoločne s ôsmakmi z biskupickej základnej školy premenili odpad na umeleckú inštaláciu, ktorú si potom umiestnili na chodbe. Deti sa za jedno dopoludnie prepracovali od nápadov až k umiestneniu výsledku ich práce do budovy školy. Nešlo o zložitý projekt, ale bola to výzva – deti prvýkrát samostatne pracovali s teplovzdušnou pištoľou pri nahrievaní materiálu, ktorý následne ešte umelecky dotvárali. 

Celý projekt napokon pracovná skupina s Mattom aj Fionou a špecialistkami participácie Metropolitného inštitútu Bratislavy zhodnotila spolu s deťmi na školskom dvore.  

„Na začiatku boli určité obavy zo spolupráce, aj kvôli jazykovej bariére, ale v momente, ako deti dostali do rúk skutočné nástroje a pochopili, že im v tomto procese dôverujeme, celkom sa ponorili do tvorby a začali sa diať magické veci – pretavovali svoje vlastné myšlienky do reality,“ vysvetlil Matt Springett. 

„Čo nás prekvapilo, bola otázka, prečo sme si vybrali na túto aktivitu práve ich triedu. Bolo mi smutno, že nad tým premýšľajú a nehovoria si automaticky, že sme si ich vybrali preto, lebo na to majú. Každý by mal vidieť svoj potenciál a vedieť, že môže povedať a urobiť to, pre čo sa rozhodne,“ uzavrela Fiona MacDonald.  

Žiaci zo ZŠ Biskupická majú v rámci vzdelávania predmet technika, na ktorom tvoria manuálne, ale spolupráca s architektmi bola podľa ich učiteľa trochu viac umelecká. „Kreativita, a nie nuda,“ zhodnotil Martin Cifrík zo ZŠ Biskupická, „deti robili niečo nové, a to udržalo ich pozornosť. Viac takýchto aktivít,“ uzavrel s úsmevom.  

ZŠ Biskupická je jednou zo škôl, ktoré sú súčasťou programu Mesto pre deti Metropolitného inštitútu Bratislavy. Aj v Meste pre deti dostávajú mladí ľudia priestor pre svoje nápady na premenu svojho okolia a často ich aj realizujú spolu s odborníkmi.  

Zároveň Metropolitný inštitút v rámci TU-BA pracuje s mladými ľuďmi, ktorí prinášajú vlastné témy do priestoru a organizujú podujatia. „V rámci TU-BA Youth prepájame mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o témy mestotvorby, bývania, budovania susedstiev a umenia s odborníkmi, ktorí sa týmto témam venujú v rámci MIB alebo iných inštitúcií,” vysvetlila Petra Marko. Toto je podľa odborníčok a odborníkov, ktorí sa zišli v TU-BA cesta, ako konkurovať obrazovkám.  

„Potrebujeme mladých ľudí pozvať von a povedať im: ste tu vítaní, táto záhrada je pre vás, tento park je pre vás, tento priestor je pre vás, nemusíte mať peniaze, aby ste tu mohli byť a robiť aktivity. To je účinnejší spôsob, ako ich odlepiť od obrazoviek, zákazy a represia nemusia fungovať. Myslím si, že to je veľká výzva aj pre organizácie ako sú naše – podporiť mladých ľudí v tom, aby dokázali presadzovať to, čo potrebujú a zároveň dokázali presvedčiť politických či inštitucionálnych lídrov, aby im tieto zmeny umožnili,” uzavrela Fiona.  

„Pracovať s mladými ľuďmi v Bratislave bolo silné práve preto, že tu sa hlas mladých ľudí nestráca. Pri rozhodovaní o meste a pri strategických rozhodnutiach o spoločných priestoroch, ktoré v meste máte, sú mladí ľudia v samotnom centre diania,” zhodnotil Matt.  

Workshop s deťmi aj prednáška v TU-BA boli súčasťou Start with Children programu. Start with Children séria so zahraničnými hosťami sa mohla realizovať vďaka partnerom: Nadácia Alianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation a ATOPS. 

Chcete vedieť viac? Pozrite si záznam z prednášky Matt+Fiona s diskusiou v TU-BA:

The post Deti, ktoré fyzicky menia svet? Je to možné, hovoria architekti z Londýna, ktorí uzavreli Start with children na ZŠ Biskupická  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Kým pri škole Za kasárňou išlo najmä o menšie zásahy, na Riazanskej došlo ku komplexnej reorganizácii uličného priestoru vrátane nových cyklopruhov, úprav priechodov či nových miest na krátke zastavenie áut.

Dnes už vieme vyhodnotiť, čo tieto zmeny priniesli v každodennej praxi. Výsledky ukazujú, že bezpečnosť v okolí oboch škôl sa zlepšila a zmeny zároveň ovplyvnili aj spôsob, akým sa po štvrti pohybujú miestni obyvatelia.

Jedným z najvýraznejších výsledkov je vyšší pocit bezpečia v okolí škôl. Dopravnú situáciu dnes považuje za bezpečnú 66 % rodičov na škole Za kasárňou a 71 % rodičov na ZŠ Riazanská. V oboch prípadoch ide o výrazné zlepšenie oproti stavu pred realizáciou zmien.

Rodičia zároveň vnímajú konkrétne pozitívne zmeny v každodennom fungovaní priestoru. Až 80 % rodičov zo ZŠ s MŠ Za kasárňou uvádza, že prechádzanie cez priechody je dnes bezpečnejšie, viac než polovica rodičov si myslí, že autá jazdia pomalšie, a 65 % rodičov na ZŠ Riazanská vníma zníženie počtu kolíznych situácií medzi autami a chodcami.

Pozitívne zmeny sa prejavili aj pri vysádzaní detí z áut. V okolí škôl vznikli tri nové zóny na krátke zastavenie, vďaka ktorým rodičia už nemusia zastavovať priamo v jazdnom pruhu. Viacero rodičov oceňuje najmä pokojnejšiu rannú situáciu pred školami.

Najvýraznejší posun však vidno práve na Riazanskej ulici. Nové usporiadanie priestoru a doplnenie cykloinfraštruktúry prinieslo zmenu v tom, ako sa po okolí pohybujú samotní obyvatelia. Až 26 % zo všetkých rezidentov uvádza, že vďaka zmenám dnes častejšie jazdí na bicykli, kolobežke alebo skateboarde.

Práve tento výsledok patrí medzi najdôležitejšie zistenia celej evaluácie. Zmeniť dopravné návyky vo štvrti, v ktorej žijú stovky rôznych obyvateľov s rozdielnymi potrebami a preferenciami, je dlhodobý proces. To, že viac než štvrtina rezidentov začala vďaka úpravám využívať bicykel častejšie, ukazuje, že kvalitnejší a bezpečnejší verejný priestor dokáže reálne meniť každodenné správanie ľudí.

Zmeny sa prejavili aj pri deťoch dochádzajúcich do školy. Na ZŠ Riazanská dnes prichádza pešo, na bicykli, kolobežke alebo MHD už 61 % žiakov. Zároveň 16 % rodičov uvádza, že práve vďaka novému usporiadaniu okolia školy začali svoje deti častejšie sprevádzať pešo alebo využívať udržateľnejšie formy dopravy.

Evaluácia zároveň ukázala, že zmeny mali najväčší prínos pre tých, ktorí sú v doprave najzraniteľnejší – deti, chodci a cyklisti. Práve ľudia, ktorí sa po okolí pohybujú pešo alebo na bicykli, najčastejšie vnímali bezpečnejšie priechody, pokojnejšiu dopravu či lepšiu orientáciu v priestore.  

Súčasťou evaluácie boli dotazníky medzi rodičmi, rezidentmi aj samotnými žiakmi druhého stupňa. Zbierali sa tiež objektívne dáta o doprave a pohybe v území.

Výsledky ukazujú, že aj menšie dopravné zmeny môžu mať citeľný dopad na každodenný život v okolí škôl. Bezpečnejšie priechody, pokojnejšia doprava a lepšie podmienky pre peších či cyklistov totiž neovplyvňujú len rannú špičku pred školou, ale aj fungovanie celej štvrte.

Detailnejšie informácie o výsledkoch evaluácie sa môžete dočítať v záverečnej správe.

The post Bezpečnejšie ulice pri školách ovplyvňujú pohyb po štvrti appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Medzinárodná súťaž návrhov sa v odbornej praxi považuje za najlepší spôsob, ako získať kvalitný projekt. Pre takto veľké a komplexné projekty je kľúčové mať k dispozícii skúsených expertov a dostatok know-how. Preto sa vlastník územia bratislavského Zimného prístavu Verejné prístavy pod Ministerstvom dopravy SR rozhodol v prípade projektu transformácie prístavu pre medzinárodnú urbanistickú súťaž návrhov. Tá prebiehala v organizácii Metropolitného inštitútu Bratislavy anonymne od 23. februára 2026 a v 1. kole priniesla 123 návrhov z 33 krajín z celého sveta.  

Premena prístavu – výzva a príležitosť 

Premena lokality dnešného nákladného prístavu v Bratislave bude pre jeho vlastníkov výzvou – nielen z hľadiska urbanizmu, ale aj protipovodňovej ochrany, využitia vody, industriálnych pamiatok či krajiny. Preto organizátor, vyhlasovatelia, aj medzinárodný panel porotcov vítajú veľkú účasť v súťaži, ktorá predpokladá široké spektrum urbanistických riešení. Ako hodnotí porota kvalitu doručených návrhov a čo si pri nich všíma? 

Michal Sedláček, predseda poroty, český architekt pôsobiaci celosvetovo, niekdajší hlavný architekt Brna: „Záujem v medzinárodnej súťaži presahuje Bratislavu a Slovenskú republiku, ja sám som ako porotca nikdy toľko návrhov v súťaži nezažil. Početnosť predpokladá, že vyberieme naozaj fantastický návrh pre Bratislavu. Čo ma zaujímalo, je vzťah prístavu, vody a budov, ktorá je výnimočná – väčšina vnútrozemských miest nemá prístav,” 

Catherine Burd, podpredsedníčka poroty, britská architektka pôsobiaca v oblasti strategického plánovania, kultúrneho dedičstva a tvorby kvalitných verejných priestorov: „123 je obrovské číslo, no zároveň sa dá pomerne rýchlo rozoznať, ktoré návrhy majú skutočný potenciál a môžu fungovať. Sú to podľa mňa najmä také, ktoré ponúkajú veľmi dobrú hierarchiu verejného priestoru. Teda premyslené plánovanie, ktoré uvažuje, ako napojiť túto novú štvrť na zvyšok mesta a ako komunikovať s vodou.”  

Peter Gero, slovenský architekt a urbanista pôsobiaci v Nemecku, spoluautor HafenCity v Hamburgu a garant vízie rozvoja Zimného prístavu: „Veľká účasť v súťaži je pre mňa potvrdením, že aj ďaleký svet vidí dôležitosť Bratislavy, jej ekonomický aj prírodný potenciál, ktorý si miestni možno ani tak neuvedomujú. Pri hodnotení si všímam najmä kvalitu verejných priestorov a prepojenosť urbanizmu s riekou.” 

Paco Bunnik, holandský architekt, hlavný urbanista Amsterdamu: „Kvalita návrhov je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Niektoré sú pomerne radikálne, iné sú umiernenejšie a dobre navrhnuté. Pre mňa je mimoriadne dôležité, aby sa priestor dokázal prispôsobiť kultúrnemu aj občianskemu programu a vytvoril demokratický priestor, ktorý môže mesto Bratislava objavovať. Možno nejde ani o to nájsť plán, ktorý pôsobí dokončene, ale skôr taký, ktorý v sebe má určitú ideu, ktorú možno rozvinúť v ďalšej fáze návrhu.” 

Linda Obršálová, česká architektka a urbanistka pôsobiaca v oblasti architektúry verejných stavieb, mestského plánovania  a tvorby verejných priestorov: „Pri hodnotení som sa sústredila na celkovú urbanistickú koncepciu, víziu, ktorú návrhy prinášajú a aké možnosti mestu prinášajú, či už z hľadiska krajinárskeho návrhu, atmosféry alebo práce s tým, čo už v priestore je.”  

Petra Marko, architektka a riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý je organizátorom súťaže: „Transformácia Zimného prístavu je pre Bratislavu jednou z kľúčových rozvojových tém. Víziou je sprístupniť toto jedinečné územie ľuďom a prepojiť jeho priemyselné dedičstvo s novými kvalitnými verejnými priestormi. Mimoriadny záujem o medzinárodnú súťaž potvrdzuje význam tejto lokality, ako aj dôslednú prípravu – od kvalitného zadania cez zloženie medzinárodnej poroty až po dvojkolový proces hodnotenia. Súťaž dáva veľkú šancu priniesť do Bratislavy urbanizmus svetovej úrovne a transformáciu územia, ktorá bude prínosom pre celé mesto.” 

Vybraných 7 tímov bude počas nasledujúcich mesiacov detailne rozpracovávať návrhy. Okrem zadania budú mať k dispozícii aj pripomienky porotcov a porotkýň a názory verejnosti, ktoré vzišli z participácie.   

Čo si praje verejnosť 

Metropolitný inštitút Bratislavy je známy aj vďaka zapájaniu verejnosti do projektov premeny mesta. Poznať názory a potreby ľudí pri premene ich mesta je kľúčové. „Téma budúcnosti Zimného prístavu rezonuje, čo je viditeľné aj cez veľký záujem verejnosti o participáciu k súťaži. Vytvorili sme viacero možností na zapojenie, od prechádzok v priestore prístavu, o ktoré bol mimoriadny záujem, cez dotazník až po tematické diskusie v priestoroch TU-BA, kde bola možnosť s jednotlivými záujemcami prebrať témy viac do hĺbky,” vysvetlil Juraj Hurný, riaditeľ Sekcie participácie a mestských štúdií MIB. 

Komentovaných prehliadok Zimného prístavu sa počas dvoch dní zúčastnilo 160 ľudí, fokusových skupín 38 ľudí a online dotazník vyplnilo v termíne 578 obyvateľov a obyvateliek. Veľká časť z nich býva v dochádzkovej vzdialenosti od Zimného prístavu.  

Z dotazníkov a rozhovorov s obyvateľmi a obyvateľkami vo všeobecnosti vyplynulo, že sa zaujímajú o budúci osud tohto územia a záleží im na to, ako sa Zimný prístav bude ďalej rozvíjať.  

Z podnetov vyplynulo 9 princípov, ktorými by mala nová štvrť v prístave riadiť: 

1. Parky ako inkluzívny priestor s malým množstvom obmedzení   

2. Dunajská promenáda ako nekomerčný priestor s divokým charakterom 

3. Oázy pokoja naprieč územím pre každodenný relax   

4. Voda, ktorej sa dá dotknúť, ktorú sa dá zažiť   

5. Šport ako rekreácia pre “wellbeing”  

6. Priorita pohybu po štvrti chôdzou a na bicykli   

7. Zachovanie charakteru štvrte a vyzdvihnutie histórie   

8. Umiestnenie atrakcie, ktorá pritiahne návštevníkov   

9. Priestor pre každodennú kultúru   

Obyvatelia najčastejšie vyjadrovali túžbu, aby priestor nebol sterilný, a nepôsobil elitársky, ale prístupne – aby sa po ňom mohli ľudia pohybovať bez nutnosti kúpiť si niečo. Najviac sa respondenti v dotazníku obávali, že v území vzniknú príliš husto zastavané a mohutné zóny, ktoré budú navyše uzavreté a určené len exkluzívnym skupinám.  

Hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan reaguje: „Zimný prístav vnímame ako jedinečnú lokalitu v dotyku s centrom mesta, ako aj s prístavnými bazénmi i hlavným tokom Dunaja. Intenzita navrhnutej zástavby bude tomu zodpovedať a od severozápadnej hrany územia, nadväzujúcej na nové bratislavské administratívno-obchodné centrum bude smerom k rieke postupne klesať. Podľa požiadaviek mesta, vízie nášho Metropolitného inštitútu i súťažných návrhov, postupujúcich do druhého kola, pôjde o štvrť so zmiešanými funkciami, vrátane materských a základnej školy, či multifunkčnej budovy pre kultúrne aktivity širokej verejnosti. Navzájom prepojená štruktúra verejných priestorov vrátane parkov zároveň sprístupní novú mestskú štvrť a jej nábrežné hrany obyvateľom a návštevníkom Bratislavy.“ 

Zhoda medzi respondentmi nepanovala na tom, či v území majú alebo nemajú byť vysoké budovy – časť verejnosti vidí Zimný prístav ako pokračovanie Mlynských nív – teda územie vhodné pre výstavbu mrakodrapov a druhá časť verejnosti očakáva kompaktnú zástavbu s nižšou výškou a aktívnym parterom. Všetci Bratislavčania sa však zhodli, že v Zimnom prístave by malo vzniknúť výnimočné, príťažlivé a dostupné miesto pri Dunaji, ktoré tu bude pre nich. Podrobnosti z participácie budú súčasťou záverečnej správy, ktorá bude zverejnená čoskoro. 

The post Architekt Michal Sedláček o súťaži na Zimný prístav: Záujem presahuje Bratislavu a Slovensko  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

V deväťdesiatych rokoch mala Viedeň veľa problémov s autonehodami s množstvom tragických obetí. Z pozorovaní vyplynulo, že väčšinu priestoru v meste zaberajú autá a šoféri. Boli to roky, kde všade vo vedúcich pozíciách dominovali muži a muži aj rozhodovali o tom, ako sa plánujú mestá. Lenže výskumy ukázali, že mesto oveľa viac využívajú ženy. Prečo sa teda priestor neplánoval aj pre ich potreby? 

Komu patrí verejný priestor? 

Na začiatku všetkého bola prelomová výstava v roku 1991 s názvom Komu patrí verejný priestor?  Reflektovala každodenný život ôsmich žien, ich pohyb po meste a aktivity. „Bola tam turecká žena v domácnosti, seniorka, malé dievča aj bezdetná workoholička,” začala rozprávanie Eva Kail. Fotografky Didi Sattmann a Barbara Krobath sledovali ich kroky a potom zverejnili reportážne fotografie žien, ktoré otriasli Viedňou. Zber dát neskôr potvrdil, že väčšinu peších ciest (až 2/3) po meste vykonávajú ženy – ich pohyb po meste je oveľa komplexnejší, lebo súvisí so starostlivosťou o rodinu.  

Na druhej strane, prvé dopravné výskumy ukázali, že 2/3 jázd autom po meste urobia muži. Muži teda zažívali mesto najčastejšie spoza volantu, a podľa toho ho aj plánovali. Pre autá, pochopiteľne, nie je podstatné, či je obrubník dostatočne nízky alebo či je chodník plný dier.  

Pre ženy s kočíkmi, deti, seniorov a ľudí na vozíku to však podstatné je – to oni dennodenne zažívajú všetky bariéry, nerovnosti povrchov, všetky rozbité a nebezpečné cesty, kde je výzvou už len prejsť na druhú stranu. „Prostredníctvom rodovo citlivejšieho plánovania sme postupne zmenili plánovanie a manažment opráv ulíc tak, aby sa nezameriaval iba na jazdné pruhy, ale aj na chodníky. Všetky tieto opatrenia postupne zvýšili celkovú kvalitu infraštruktúry v meste,” priblížila Eva Kail. Aj vďaka tomu je dnes Viedeň tým, čím je – podľa množstva rebríčkov jedným z najlepších miest na život na svete. 

Situácia je dnes iná ako v 90-tych rokoch 

Je dobré uvedomiť si, že inkluzívne plánovanie miest je plánovanie podľa potrieb väčšej časti obyvateľstva. Spoločne deti, seniori, zdravotne znevýhodnení ľudia a ženy tvoria oproti zdravým mužom v produktívnom veku väčšinu. Zároveň ide o základné ľudské potreby: bezpečie, príjemné prostredie na život, kontakt s prírodou a inými ľuďmi – to sú potreby nás všetkých.

Paradoxom je, že dnes sa v európskych krajinách do starostlivosti o deti či seniorov v oveľa väčšej miere zapájajú aj muži, takže ich pohyb po meste sa mení. Na druhej strane, väčšina žien šoféruje, takže dnes je to 50:50 či za volantom SUV uvidíte ženu alebo muža. 

Technické normy sa však často riadia dátami starými aj desiatky rokov.   

„Čo som sa naučila je, že technické normy sú veľmi dôležité, ale často diskriminujú. Napríklad výpočet frekvencie trvania svetelnej signalizácie je založený na rýchlosti chôdze zdravých dospelých ľudí. Lenže ľudia so zníženou mobilitou, seniori alebo deti sú aj trikrát pomalší,” zdôraznila urbanistka.  

To úzko súvisí aj s otázkami klimatickej zmeny. Keď plánujeme ulice pre zdravých 35-ročných mužov, budú dobré aj pre seniorov, deti a ženy, ktoré zvládajú horúčavu oveľa horšie? „Zelená sieť musí byť chrbticou rozvoja. Veľmi často mám pocit, že pri rozvoji urbanistického návrhu je práve štruktúra zástavby tým najvzrušujúcejším cvičením a zeleň je až na druhom mieste. To je veľká chyba.” 

Ideálnu štvrť nájdete, samozrejme, vo Viedni

Eva Kail predstavila divákom v TU-BA aj ideálnu štvrť, ktorú dnes nájdeme v novšej časti Viedne – v Aspern-Seestadt – jazernom mestečku na severe Viedne s 20 000 obyvateľmi, pri ktorej vzniku bola aj samotná urbanistka. Rodovo citlivé plánovanie bolo ústrednou metódou pri plánovaní tejto štvrte.  

V ideálnej štvrti máte kúsok od seba bývanie, škôlku, školu, obchod a park s ihriskom. Je to bezpečná zóna, kde nechodia autá a deti sa tu môžu voľne pohybovať – už malé deti môžu ísť ráno samé do školy pešo.  

Eva Kail v TU-BA spomenula aj množstvo ďalších známych aj menej známych výskumov a príbehov z praxe – o dievčatách, ktoré v určitom veku miznú z verejných priestorov, o štvrtiach, ktoré navrhli čisto ženské architektky a stali sa veľmi populárnymi a o princípoch, ktoré sa dnes v susednom Rakúsku uplatňujú všeobecne. „Ak chcete vedieť, aké bezpečné je vaše mesto, akú kvalita plánovania ste dosiahli, pozrite sa okolo seba a spočítajte, koľko detí sa pohybuje vonku bez rodičov, koľko žien a detí ide na bicykli po ceste, koľko ľudí na invalidných vozíkoch stretnete a či uvidíte aj nejaké zvieratá.” 

Zmena je náročná a trvá dlho 

Každý z nás si dokáže predstaviť tú obrovskú zmenu v myslení a plánovaní v 90-tych rokoch vo Viedni a množstvo energie, ktorá je za tým. „,Potrebujete podporujúcich politikov, vnímavých odborníkov v rámci administratívy, externé kancelárie, inovatívne ateliéry, ktoré sú ochotné nasledovať nové myšlienky a univerzity, ktoré môžu pomôcť.” Eva zároveň priznala, že je to aj otázka šťastia. „Aby sa zmena v myslení podarila, musí tomu nahrávať aj akýsi duch doby – môžete mať veľmi inovatívne myšlienky, ale ak neexistuje atmosféra a túžba po transformácii, tak sa nepohnete,” potvrdila. 

Chcete si vypočuť viac myšlienok Evy Kail? Pozrite si záznam z jej prednášky v TU-BA. 

Prednáška Evy Kail bola súčasťou minisérie Start with Children, ktorú podporili Nadácia Allianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation a ATOPS. Ďakujeme. 

Pozývame aj na ďalšiu a poslednú SWCH prednášku – tentoraz o zapájaní mladých ľudí do plánovania miest s Fionou MacDonald a Matthewom Springetttom z Londýnskeho štúdia MATT+FIONA.

The post Eva Kail: Dobrá štvrť? Vidíte deti bez dozoru rodičov, ľudí na vozíku a zvieratá  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Pôvodná situácia pred školou bola dlhodobo problematická. Rýchlo jazdiace autá, neprehľadná križovatka, nedostatok miest na krátke zastavenie či chaotická ranná špička znižovali úroveň bezpečnosti predovšetkým pre deti dochádzajúce do školy. Práve preto sa pristúpilo k úpravám, ktorých cieľom bolo upokojiť dopravu a dať väčší priestor chodcom.

Zmeny sa realizovali postupne a dnes tvoria prirodzenú súčasť priestoru. Pribudol vyvýšený priechod, rozšírili sa chodníky, vznikli miesta na krátke zastavenie pre rodičov a celá križovatka dostala prehľadnejšiu podobu. Všetko s cieľom upokojenia dopravy v okolí školy.

Ako vnímajú zmeny obyvatelia, rodičia a deti navštevujúce ZŠ Mudroňova?

Až 88 % rodičov považuje dopravnú situáciu po zmenách v okolí školy za bezpečnú, čo je oproti pôvodným 46 % výrazný nárast. Jeden z nich napríklad hodnotí zmeny slovami: „Chcem veľmi pekne poďakovať ľuďom, ktorí toto celé vymysleli a zrealizovali. Úplne najviac ma potešilo posunutie priechodu pre chodcov pri Myjavskej ulici. Konečne po desiatkach rokov je priechod tam, kde ho chodci reálne potrebujú. Vždy keď cez neho prechádzam, ďakujem zaň.“ 

Ešte presvedčivejšie sú odpovede samotných detí, z ktorých až 98 % uvádza, že sa dnes v okolí školy cíti bezpečne. Pozitívne zmeny vnímajú aj obyvatelia z okolia – 76 % susedov si myslí, že zrealizované úpravy prispeli k zvýšeniu bezpečnosti.

Zlepšenie nie je len pocitové – na základe dopravných mapovaní sme zistili, že vodiči jazdia pomalšie a disciplinovanejšie. Ranná špička síce ostáva prirodzene najvyťaženejším časom dňa, no jej priebeh je dnes pokojnejší a organizovanejší. Menej áut parkuje na nevhodných miestach a viac rodičov využíva vyznačené zóny na vysadenie detí.

Zaujímavým posunom je aj spôsob, akým sa deti do školy dostávajú. Postupne pribúda tých, ktoré prichádzajú pešo, na bicykli alebo využívajú verejnú dopravu – celkovo sme zaznamenali nárast o 20 %. Tento trend, naznačuje, že bezpečnejšie prostredie prirodzene podporuje väčšiu samostatnosť detí.

Netreba však zabúdať na jednu dôležitú vec – samotné úpravy priestoru dokážu výrazne pomôcť, no rovnako dôležité je každodenné správanie nás všetkých. Práve ohľaduplnosť, rešpektovanie pravidiel a trpezlivosť počas rannej špičky sú tým, čo rozhoduje o tom, ako bezpečné prostredie pre deti vytvárame.

Zmeny pred školou, ktoré sú výsledkom spolupráce projektu Mesto pre deti, komunity zo ZŠ Mudroňova a rezidentov z okolia, dnes prinášajú konkrétne výsledky. Okolie je prehľadnejšie, pokojnejšie a najmä bezpečnejšie.

The post Zmeny pri ZŠ Mudroňova: deti sa cítia bezpečnejšie a pešo ich chodí viac appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.