Bratislavské automobilové závody
Bratislavské automobilové závody (skr. BAZ) bol automobilový výrobný podnik v Bratislave, vybudovaný v mestskej časti Devínska Nová Ves, ktorý bol založený 1. júla 1971. Neskôr, v priebehu roku 1974, bol do BAZ delimitovaný podnik Dopravostroj, spolu s jeho pobočnými závodmi v Bratislave, Trnave, Skalici a Nitre, čím sa do BAZ dostala tiež výroba a vývoj servisných a mechanizačných zariadení. V roku 1975 boli k BAZ pričlenené ešte Podunajské strojárne. Podnik bol takto veľkoryso budovaný s úmyslom rozšírenia nepostačujúcej automobilovej výroby vo vtedajšom Československu.
Podľa jednej z pôvodných koncepcií sa v BAZ mali vyrábať osobné vozidlá strednej kategórie v spolupráci s talianskou automobilkou Alfa Romeo.[1] Omnia predbežne doviezla 8 kusov modelu Alfa Romeo Giulia na testovanie. Mal to však byť novo vyvinutý model (1969 – 1971), nie licenčná výroba už zabehnutého vozidla, žiaľ ostalo iba pri nákresoch. Táto zamýšľaná spolupráca, ktorá by priniesla do vtedajšieho československého automobilového priemyslu úplne nové dimenzie, však v určitých kruhoch (ČAZ, AZNP) vyvolala silné obavy, až odpor. Podarilo sa presadiť, že namiesto vozidiel Alfa Romeo sa v Bratislave malo vyrábať nové vozidlo vyvíjané vtedy v Mladej Boleslavi - Škoda 720 klasickej koncepcie, takže sľubne sa rozbiehajúca spolupráca s talianskym výrobcom bola zamietnutá a ukončená. Celý projekt so Škodovkou sa však v BAZ skončil iba výrobou 3 kusov funkčných vzoriek esteticky nie veľmi vydarených, v Mladej Boleslavi vyvinutých vozidiel pod označením Škoda 731 (sedan) a Škoda 732 (Kombi), a následne bol zastavený ako v BAZ, tak aj v Mladej Boleslavi. Veľkoryso budovaná bratislavská automobilka, navrhovaná pôvodne ako karosársko-montážny závod (KMZ), tak vplyvom neodborných rozhodnutí ostala bez finálneho výrobného programu a bola dlhé roky odkázaná iba na výrobu príslušenstva a podskupín pre vtedajšie československé automobilky, ako aj na výrobu priemyselných robotov a manipulátorov. Ojedinelá výrobná kapacita ťažkej lisovne a zvarovne závodu tak ostala prakticky nevyužitá.
Prvé automobily sa tu začali finalizovať až začiatkom 80. rokov, a to aj napriek silnej a kvalitne budovanej vlastnej vývojovej základni, voľne nadväzujúcej na bývalú bratislavskú vývojovú kanceláriu automobilky Tatra, neskôr Závodu pre vývoj automobilov podniku Omnia, ktorý sa zaoberal výskumom a vývojom automobilov nepretržite už od roku 1957 a ktorý bol do BAZ po ich vzniku začlenený. K najznámejším prototypom vozidiel vyvinutých v BAZ patrí niekoľko technicky vyspelých a inovatívnych modelov malých nákladných automobilov - MNA, ako aj stredný nákladný automobil - SNA Devín, v terénnej a cestnej verzii, vyvíjaný vo viacerých modifikáciách, ktorý mal nahradiť už vtedy zastaranú Pragu V3S. Z niektorých ďalších prototypov možno spomenúť napríklad v BAZ vyvinuté úžitkové vozidlo Furgonet, postavené na báze Škody 742, s motorom v zadnej časti vozidla, z ktorého bolo postavených tiež niekoľko navzájom mierne odlišných prototypov, líšiacich sa hlavne nadstavbami a použitými motormi (1982 – 1983), alebo športové 3-dverové coupé Locusta, odvodené od Škody Garde, avšak s motorom vpredu a s pohonom prednej nápravy. Niektoré z týchto vozidiel sa podarilo zachovať a dnes patria k cenným exponátom Múzea dopravy v Bratislave, alebo sa nachádzajú v rukách súkromných zberateľov.
Finálnej výroby sa BAZ dočkali až v roku 1982, kedy sa začala výroba modelu Škoda Garde, čo bol prvý sériovo vyrábaný automobil na Slovensku. V priebehu troch rokov sa vyrobilo vyše 3700 kusov. Často tak stáli na dvore závodu nekompletné vozidlá čakajúce na dodávku niektorého dielu, aby mohli byť dokončené a expedované zákazníkom. Aj to bol jeden z prejavov vtedajšieho socialistického plánovaného hospodárstva.
Okrem spomínaných vozidiel sa tu vyrábali aj nápravy a iné súčiastky pre modely Škoda 742, 743, a Favorit, komponenty pre Š1203/TAZ 1500, ako aj rozličné diely pre ostatných výrobcov automobilov v Česko-Slovensku (Tatra, Liaz,...).
História BAZ je spojená s koncernom VW. V máji roku 1991 založili spoločný podnik Volkswagen Bratislava, s.r.o. (podiely: 80 % VW, 20 % BAZ). VW do firmy vložilo financie, BAZ závod v Devínskej Novej Vsi. V roku 1998 VW odkúpil zvyšný podiel od BAZ a firma sa zmenila na Volkswagen Slovakia a.s. VW v závode po modernizácii úspešne spustil výrobu svojich vozidiel, počnúc automobilom VW Passat B3. V internom rebríčku hodnotenia kvality v koncerne VW patrili čoskoro automobily Passat z Bratislavy k najlepším. Okrem rôznych modelov Volkswagenu sa tu vyrábajú aj rôzne verzie modelov od Audi, Porsche, Seat, Škoda a komponenty pre automobilku Bentley a Lamborghini.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Prototyp BAZ Furgonet (1983)
-
Jeden z prototypov BAZ MNA 900
-
Prototyp BAZ Locusta
-
Škoda Garde (1982)
-
Škoda Rapid (1984)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Alfa Romeo v BAZ [online]. . Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Súradnice: 48°14′02″S 16°59′14″V / 48,233846°S 16,987352°V