Kasprov vrch
| Kasprov vrch | |
| Kasprowy Wierch | |
| vrch | |
Kasprov vrch
| |
| Štáty | |
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Zakopané |
| Časť | Červené vrchy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 1 986,7 m n. m. |
| Relatívna výška | 37 m |
| Súradnice | 49°13′56″S 19°58′54″V / 49,2321°S 19,9817°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | lanovkou zo Zakopaného |
| Prvovýstup | Klemens Bachleda, Karol Potkański |
| - dátum | 1890 |
|
Poloha v rámci Slovenska
| |
|
Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kasprowy Wierch | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kasprov vrch[1] (1 986,7 m n. m.[2]; poľ. Kasprowy Wierch) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 28 km severozápadne od Popradu.[3] Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, na východnom okraji podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severné svahy patria do Powiatu tatrzańského a katastra mesta Zakopané[5]. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú južne situované Podbanské a Štrbské Pleso, východným smerom aj Tatranská Javorina, severne je na poľskom území mesto Zakopané.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka stavbám a lanovke na vrchole nápadný Kasprov vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi vrchmi Beskyd (2 012 m n. m.) a Goričková (1 912 m n. m.). Na sever a severovýchod vybiehajú z masívu dve rázsochy, oddelené dolinou Sucha Kasprowa. Severozápadne leží Dolina Goryczkowa, východne Dolina Gąsienicowa a južne Tichá dolina. Z poľskej, severne orientovanej časti vodu odvádza potok Bystra a Sucha woda do Dunajca, južnú časť hrebeňa odvodňuje Tichý potok do Váhu.[3]
Západne sa nachádza Giewont (1 895 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), južne Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.), východne Svinica (2 301 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Wielka Koszysta (2 193 m n. m.) a Žólta Turnia (2 087 m n. m.) a severne Kopa Magury (1 704 m n. m.), Sucha Czuba (1 696 m n. m.) a Krokiew (1 387 m n. m.).[2] Na vrchol vedie niekoľko značených turistických chodníkov.[3] V oblasti vrcholu sa nachádzajú botanicky významné lokality s endemickými rastlinami.
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Kasprov vrch má studené podnebie. V rokoch 2000-2013 bola:
- priemerná teplota: približne 0°C
- maximálna teplota: +22,2°C (21/08/2000, 20/07/2007, 20/08/2012)
- minimálna teplota: -26,9°C (13/12/2001)
- zrážky: približne 1700 mm
- maximálna snehová pokrývka: 335 cm (21/03/2009)
- najchladnejší mesiac: február
- najteplejší mesiac: júl, august[7]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne prístupný vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Západných a Vysokých Tatier, no pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- lanovkou zo Zakopaného
- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od západu z Kondratovej kopy cez Goričkovú
- od juhovýchodu zo Svinice cez Beskyd a Suché sedlo
- po
zelenej značke z osady Kuźnice v južnej časti Zakopaného
- po
žltej značke cez Suché sedlo:
- od juhozápadu z Podbanského cez Tichú dolinu
- od severovýchodu z lokality Murowaniec[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
- ↑ [https://web.archive.org/web/20141217170904/http://kamiltatry.wordpress.com/o-tatrach/klimat/ Archivované 2014-12-17 na Wayback Machine Klíma Tatier [prístup 13/07/2013]]
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Západné Tatry
- Červené vrchy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kasprov vrch