Messier 35
| Messier 35 | |
| | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | otvorená hviezdokopa |
| Rektascenzia | 06h 09m 00s |
| Deklinácia | 24° 21′ 00″ |
| Vzdialenosť | 2 800 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 5,1 |
| Súhvezdie | Blíženci |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | 30 ly |
| Vek | 110 – 150 miliónov rokov |
| Iné označenia | NGC 2168 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 06h 09m 00s; 24° 21′ 00″
Messier 35 alebo M 35 alebo NGC 2168 je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Blíženci. Objavili ju nezávisle Jean-Philippe de Chéseaux v roku 1745 a John Bevis pred rokom 1750. Za jasnej noci ju možno vidieť aj voľným okom.
Nachádza sa asi dva a pol stupňa severozápadne od hviezdy Propus. Je považovaná za najkrajšiu hviezdokopu zimnej oblohy. Vytvára ju okolo 200 – 300 hviezd, ktoré sú rozložené na ploche veľkej ako spln Mesiaca. Celkový počet hviezd je okolo 2 500 a skutočná plocha, ktorú zaberajú, má priemer asi 30 svetelných rokov, čím sa zaraďuje medzi difúznejšie otvorené hviezdokopy. Jej najjasnejšia hviezda má jasnosť 7,5 magnitúd. V triédri sa javí ako „oinovatené striebro, na ktorom sa blyští svetlo“. Je pomerne mladá, má vek asi 110 – 150 miliónov rokov a nachádza sa vo vzdialenosti 2 600 až 2 800 svetelných rokov.
Iba pol stupňa od M 35 sa nachádza ďalšia otvorená hviezdokopa NGC 2158.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Blíženci, s. 390 – 391.
Pozri aj
[upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 35