Smrečianska pahorkatina
| Smrečianska pahorkatina | |
| geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
Okolie Smrečian
| |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Časť | Liptovskej kotliny |
| Hranice | Matiašovské háje, Chočské podhorie, Liptovské nivy, Liptovské Tatry, Sivý vrch |
| Mestá | Liptovský Mikuláš, Lipt. Trnovec, Liptovská Sielnica, Bobrovec |
| Rieky | Jalovčanka, Smrečianka, Kvačianka, Trnovec |
| Súradnice | 49°07′55″S 19°35′20″V / 49,132°S 19,589°V |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 560 m n. m. |
|
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
|
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smrečianska pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia na sever a severovýchod od Liptovskej Mary i mesta Liptovský Mikuláš.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v severnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zjednodušene možno územie Smrečianskej pahorkatiny vymedziť údolím Kvačianky a Suchého potoka na západe, údolím Váhu na juhu a údolím Belej a Račkovej na východe. Na severozápade susedí geomorfologická časť Matiašovské háje, západne leží Chočské podhorie a na juhu a východe nadväzujú Liptovské nivy, všetky patriace do Liptovskej kotliny. Severný okraj vymedzuje strmý nástup Západných Tatier a ich častí Liptovské Tatry a Sivý vrch.[2]
Zo severne situovaných Západných Tatier tečú do Liptovskej kotliny mnohé potoky, ktoré všetky odvádzajú vodu do rieky Váh. Najvýznamnejšie sú Kvačianka a Jalovčanka, ústiace do jazera Liptovskej Mary, východnejšie tečie Smrečianka a Trnovec. Na východnom okraji Liptovskej Mary na územie Smrečianskej pahorkatiny zasahuje okraj mesta Liptovský Mikuláš, z väčších sídiel sa v tejto časti Liptovskej kotliny nachádza Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica, Liptovský Peter a Bobrovec.[3]
Západným okrajom vedie cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Zuberec), juhovýchodný okraj lemuje cesta II/537 (Liptovský Hrádok – Starý Smokovec), od Podbanského nesúca názov Cesta Slobody. Najvýznamnejšou komunikáciou je medzinárodná cesta E 50, vedúca v trase diaľnice D1, prechádzajúca juhovýchodnou časťou územia pri Liptovskom Hrádku.[3]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Severná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Tatranského národného parku. Hranica národného parku kopíruje okraj geomorfologických častí Sivý vrch a Liptovské Tatry. Osobitne chránenými lokalitami sú Háje a prírodná rezervácia Švihrová.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Severná časť Liptovskej kotliny patrí medzi atraktívne a vyhľadávané oblasti. V podhorí Tatier je vybudovaných viacero ubytovacích a rekreačných kapacít, napr. v ústí Račkovej, Jaloveckej, Trnovskej a Žiarskej doliny. Turisticky významnými lokalitami sú aj okolie Pribyliny a Liptovskej Mary s Aquaparkom Tatralandia.
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej trase z ústia Jaloveckej doliny cez ústie Žiarskej a Račkovej doliny na Podbanské
- po
modrej trase:
- z rázcestia Bobrovecká vápenica do sedla Predovratie
- z ústia Žiarskej doliny jej územím ku Žiarskej chate
- z Jakubovian na Holý vrch (1 723 m n. m.)
- z ústia Račkovej doliny cez Jamnícku dolinu do Jamníckeho sedla
- po
zelenej trase z Pribyliny na Baranec (2 185 m n. m.)
- po
žltej trase z Jalovca cez Jaloveckú dolinu do sedla Pálenica[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.