Slnko aj vychádza
| Slnko aj vychádza | |||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| The Sun Also Rises | |||||||||||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Autor | Ernest Hemingway | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | USA | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Charles Scribner's Sons | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1926 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
Slnko aj vychádza (angl. The Sun Also Rises) z roku 1926 je prvý román Ernesta Hemigwaya. Skladá sa z troch kníh. Je aj Hemingwayovou reflexiou na zážitky v spisovateľskom prostredí Paríža 1920-tych rokov a v Španielsku v Pamplone v roku 1924. Hemingway sa tam zúčastnil na býčích zápasoch Fiesta Sanfermines v Pamplone. Prácu na románe začal koncom júla 1925 vo Valencii v auguste pokračoval v Madride, San Sebastián a v Hendaye a rukopis uzavrel 6. septembra v Paríži. Počas nasledujúcej zimy podnikol v rakúskom Montafon na rukopise obsiahle úpravy a krátenia, skôr ako ho v apríli 1926 poslal k Maxwellovi Perkinsovi z nakladateľstva Charles Scribner's Sons, New York.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]Dej románu vedie cez Paríž a San Sebastian do Pamplony. Tam sa 6. júla 1924 začnú býčie zápasy a fiesta Sanfermines, ktoré sú základom knihy. Pri procesiách obyvatelia baskického mesta na severe Španielska pri zvukoch bubnov hlasno tancujú ovešaní cesnakovými pletencami. Cez ulice a uličky mesta sa ženú býky, pred ktorými utekajú muži - domáci aj turisti.
Príbeh sa začína v Paríži a opisuje život tamojších amerických emigrantov, ktorý sa odohráva prevažne v kaviarňach a baroch. Ja-rozprávač Jacob Barnes, svojimi priateľmi nazývaný Jake, pracuje v Paríži ako korešpondent amerického časopisu. Jake pochádza z Kansas City a v 1. svetovej vojne utrpel ťažké zranenie, ktoré viedlo k impotencii. Vo vojenskom lazarete spoznal zdravotnú sestru Brett. Jake bol do Brett, ktorá sa medzitým dvakrát vydala a teraz sa volá Lady Ashley, kedysi zaľúbený.
Robert Cohn z New Yorku v Paríži píše svoju druhú knihu. Písanie mu nejako nejde. Okrem toho má na krku Frances Clyne. Frances sa Jakovi sťažuje, že jej sľúbil manželstvo a potom od sľubu upustil. Jake sa Frances vyhýba lebo vie viac, ale jej nič nepovie. Brett mala s Robertom v San Sebastiane aféru.
Jake na fiestu cestuje cez Bayonne do Pamplony so spisovateľom Billom Gortonom. Bill prišiel parníkom až z New Yorku, len aby si mohol pozrieť španielsku fiestu. Po ceste si zájdu na rybačku v Pyrenejach a táto časť je silnou stránkou príbehu i preto, že v nej jasne profiluje hlavnú postavu ako človeka bojujúceho so svojím trápením, no nevzdávajúceho sa. Jake je v Pamplone známy ako aficionado a preto jemu a jeho priateľom vydajú žiadané izby v hoteli Montoya. Medzi aficionadami (fanúšikmi) nie je veľa Američanov. Španieli si Jaka vážia tak, že mu prepáčia aj jeho pitia chtivých priateľov. Robert Cohn vie, že jeho aféra s Brett je známa a správa sa takým spôsobom, ktorý sa Jakovi a Billovi a potom aj Brett a Mikovi nepáčia. Brett pricestováva s Michaellom Campbellom až neskôr. Chce sa za toho Škóta, ktorý možno raz zbohatne, vydať. Ale nakoniec vysvitne, že Mike je bankrotár s náklonnosťou k alkoholu.
Aj keď pijanka Brett po ceste na fiestu skolabuje, užíva si fiestu plnými dúškami. V aréne sedí vpredu na bariérach a hľadí nepohnute na to, ako býk svojím rohom rozpára koňovi telo. Robert je z udalostí v aréne skôr zhnusený. Jakovi priatelia sa zamestnávajú priebežne sa opakujúcimi alkoholickými excesmi. Opitý Mike vyzýva Roberta aby opustil Pamplonu. Robert, ktorý však nepije, sa nenechá odradiť a ďalej si zastáva miesto pri Brett a tým dáva podnet k ďalším hádkam.
34-ročná Brett obdivuje o pätnásť rokov mladšieho toreadora Pedra Romera a donúti Jaka k tomu, aby ich zoznámil, aby s ním mohla začať pomer. Majiteľ hotela, Señor Montoya, odsudzuje, že torero pije koňak a ukazuje sa s polooblečenými ženami na verejnosti. Jake o tom vie, a aj napriek tomu, že ho s Montoyom spája hlboké priateľstvo medzi mužmi založené na vášni k býčím zápasom, ignoruje Montoyove predsudky. Brett sa svojmu priateľovi Jakovi stále sťažuje na veci, za ktoré si sama môže, že nemôže zato a že ináč nevie, a chce aby ju Jake v tom podporil. Jake je plný porozumenia, aj keď je jednoznačné, že prameň problémov a hádok medzi Robertom a Mikeom spočíva práve v skutočnosti, že Brett mala aféru s Robertom napriek tomu, že je zasnúbená s Mikeom.
Robert, za univerzitných čias amatérsky boxer, nevie vystáť to, že Brett trávi čas v hotelovej izbe torera Romera. Vnikne do miestnosti a mladšieho a telesne slabšieho torera zbije. Potom udrie aj opitého Jaka. Nakoniec Robert uteká do Paríža - pravdepodobne k Frances Clyne.
Po poslednom Romerovom famóznom vystúpení v Pamplone hľadá Brett s mladým torerom izbu. Po fieste opúšťajú Jake, Mike a Bill Španielsko spoločne. Ich cesty sa rozdelia v Južnom Francúzku na pobreží Atlantického oceánu. Jake sa vráti naspäť do Španielska do San Sebastiana. Tam chce stráviť pár dní sám v pokoji predtým, než sa vráti do Paríža. To mu aj celkom vychádza, kým neobdrží od Brett naliehavý telegram, aby ju vyhľadal v Madride. Ako niekoľkokrát predtým, Jake nerozmýšľa a vydáva sa hneď na cestu nočným vlakom do Madridu a stretáva sa s Brett v hoteli. S dominantným, ale ešte primladým torerom Romerom sa rozišla. Opustil ju, lebo priveľa pila a jeho aficionados to neschvaľovali.
Brett a Jake podniknú po horúcej španielskej metropole zamyslenú jazdu taxíkom, navzájom sa opäť zblížia a Brett ako už predtým viackrát, si ťažká na osud, ktorý ich doviedol do tejto situácie: "Ach, Jake", povedala Brett, "mohlo nám byť spolu tak bohovsky." [...] "Veru tak" [...] "Nie je ohromné aspoň na to myslieť?"[2] V tejto pasáži je zobrazené, že sa zdá, že Jake chápe svoju situáciu, že normálny vzťah k Brett by nikdy nebol možný a že Brett sa naňho obráti len v chvíľach núdze; že ho Brett zakaždým zraní mu stojí zato.
Ustredná téma románu
[upraviť | upraviť zdroj]Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po 1. svetovej vojne. Motto: „Vy všetci ste stratená generácia".
Autor o svojom diele
[upraviť | upraviť zdroj]Hemingway popísal svoju knihu v liste, ktorý písal Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi ako "prekliate smutný príbeh, v ktorom sa poukazuje na to, ako ľudia klesajú na dno". Ide však aj o kritický náhľad na dobu po 1. svetovej vojne a na stratenú generáciu zbavenú ilúzií a ilustrovanie biblického slova "zem však ostane večná" (Šalamún). Poukazuje sa na protiklady medzi škodlivým (sparná, dusná atmosféra parížskeho nočného života) a zdravým spôsobom (rybačka v pyrenejských horských riekach) života a medzitým šport a jeho publikum. Hlavné postavy to ešte zosilňujú: Kirké - Lady Asleyová, ktorá klesla tak hlboko do alkoholického marazmu, že sa jej nedarí začať žiť nový život; Jake Barnes - typický hemingwayovský hrdina, ovláda sa, ľahostajný voči psychickým aj fyzickým bolestiam, a napriek účasti na deji románu ostáva ako nezúčastnený pozorovateľ; z bohatej rodiny pochádzajúci amatérsky boxer Robert Cohn, ktorý jediný rozpráva o citoch, ale kolíše medzi neistotou a agresiou; Pedro Romero, mužný torero, hrdý, vytrvalý, odvážny, statočný, prirodzený, pevnej vôle a dôstojnosti.
Sfilmovanie
[upraviť | upraviť zdroj]The Sun Also Rises bolo sfilmované v roku 1957 režisérom Henry Kingom, ktorý päť rokov predtým sfilmoval aj Hemingwayove The Snows of Kilimanjaro. V hlavných úlohách hrali Tyrone Power, Ava Gardnerová, Mel Ferrer, Errol Flynn, Robert Evans a Juliette Gréco.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bibliografické záznamy knihy Slnko aj vychádza na book.google.com
- ↑ HEMINGWAY, E.: Slnko aj vychádza , Slovenský spisovateľ , 1968 , strana 214, riadok 32 a nasl.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fiesta (Hemingway) na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).