Hviezdna populácia
Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy (galaxie), ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky.
Klasifikácia pochádza z klasifikácie objektov v našej Galaxii od nemecko-amerického astronóma W. Baadeho z roku 1944. Rozlišujú sa dve hlavné populácie a jedna hypotetická populácia. Táto klasifikácia sa analogicky rozšírila aj na hviezdy mimo našej Galaxie.
Kritériá
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi presné kritériá, podľa ktorých sa hviezdy do týchto skupín zaraďujú, patria priestorová rýchlosť, poloha v galaxii, vek, chemické zloženie a odlišnosti v rozdelení v Hertzsprung-Russellovom diagrame.
Jednotlivé populácie
[upraviť | upraviť zdroj]Populácia I
[upraviť | upraviť zdroj]Do populácie I, nazývanej aj plochý systém, patria pomerne mladé objekty v galaktickom disku sústredené pozdĺž galaktickej roviny, najmä hviezdy v špirálovitých ramenách Galaxie. Hviezdy populácie I obsahujú značné množstvo prvkov ťažších ako hélium (ktoré astronómovia nazývajú „kovy“). Tieto ťažké prvky vytvorili prvé generácie hviezd a rozšírili ich výbuchy supernov. Naše Slnko patrí tiež do tejto kategórie.
Časť populácie I skladajúca sa z najmladších hviezd a objektov, ktoré tvoria v galaxii plochú podsústavu obyčajne so špirálovou štruktúrou, sa nazýva plochá populácia.
Ďalšiu časť populácie I tvoria prechodné hviezdy medzi plochou populáciou a diskovou populáciou (pozri ďalej), ktoré sa nazývajú prechodná populácia I alebo staršia populácia I.
Populácia II
[upraviť | upraviť zdroj]Do populácie II, nazývanej aj guľový systém, patria staré hviezdy rozšírené po celej galaxii, čiže staré hviezdy so symetrickým rozložením vzhľadom na centrum galaxie a s nevýraznou koncentráciou ku galaktickej rovine. Vyskytujú sa po celej Mliečnej ceste, najmä však v jej jadre, v jej vonkajšom halo, a v guľových hviezdokopách. Hviezdy populácie II sú prvé dlhoveké hviezdy, ktoré vznikli po Veľkom tresku. Z toho dôvodu neobsahujú toľko rôznych prvkov. Je preto nepravdepodobné, aby ich obiehalo veľké množstvo materiálu, z ktorého môžu vzniknúť planéty.
Hviezdy populácie II sú oveľa staršie ako hviezdy populácie I, čo je v protiklade s číslami, ktoré sú týmto skupinám pridelené. Je to tak kvôli historickému prežitku; počas prvých štúdií zloženia hviezd sa nevedelo, prečo obsahujú niektoré hviezdy menej kovov ako ostatné.
Disková populácia, zaraďovaná pod pojem populácia II alebo chápaná ako samostatná populácie, je populácia stredne starých hviezd tvoriacich vo hviezdnej sústave podsústavu diskovitého tvaru s koncentráciou hviezd k centru galaxie aj ku galaktickej rovine. Patrí do nej zďaleka najväčšia časť hviezd Galaxie. Táto populácia dáva Galaxii charakteristický tvar sploštenej šošovky. Tvorí vlastne galaktický disk a väčšinu hviezd jej centrálnej oblasti.
Halová populácia je zas časť populácie II pozostávajúca z najstarších hviezd, ktoré tvoria v galaxii pravidelnú, takmer sférickú podsústavu.
Ďalšiu časť populácie II tvoria prechodné hviezdy medzi diskovou a halovou populáciu, ktoré sa nazývajú prechodná populácia II .
Populácia III
[upraviť | upraviť zdroj]Treťou, avšak zatiaľ len hypotetickou skupinou, sú hviezdy populácie III. Predpokladá sa, že tieto hviezdy neobsahujú žiadne kovy, čo je zodpovedné za ťažké prvky v kvazaroch. Hoci boli predpovedané, zatiaľ neboli dostatočne pozorované na to, aby sa potvrdila ich existencia. Predpokladá sa, že sú extrémne veľké, horúce, s krátkou dobou života a hmotnosťou rovnajúcou sa niekoľko stonásobkom hmotnosti Slnka.