Preskočiť na obsah

Súcno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súcno (iné názvy: jestvujúcno, jestvujúce, existujúcno; zriedkavo: súce; zastarano bytosť, byt; nevhodne: bytie [pozri nižšie]; nem. Seiendes, nepresne Sein; lat. ens [množné číslo: entia]; gr. on; angl. existent, existing, entity, nepresne being; čes. jsoucno, jsoucí)[1][2][3][4][5] je vo filozofii všeobecné označenie toho (všetkého, prípadne jedného), čo je, resp. existuje (jestvuje).

V detailoch môže byť súcno definované napríklad niektorým z týchto spôsobov:[6][7]

  • súcno je majúcno bytia;
  • súcno je rozmanité, v ktorom bytie je identickým;
  • súcno je to, čo je; čo má účasť na bytí, nie je to však bytie samo ako celok; je to teda aj (ľudská) bytosť;
  • súcno je to, čo existuje.

Jestvujúcno a existujúcno v užšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľ. Rojka používa pojem jestvujúcno, ak sa myslí Boh, a pojem existujúcno, ak sa myslia ostatné veci. [8]

Súcno a bytie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem súcno je (v istom zmysle, najmä podľa Heideggera) opak pojmu bytie. Napriek tomu niektoré slovenské (podobne zahraničné) zdroje označujú súcno názvom bytie (prípadne bytie názvom súcno):

  • Môže to byť jednak dané tým, že v minulosti u mnohých filozofov pojmy bytie a súcno rôzne splývali (často takým spôsobom, že bytie zahŕňalo aj súcno a bolo naň obmedzené). Potom je teda vo vzťahu k týmto filozofom buď jedno, ktoré domáce označenie sa použije, alebo sa stáva, že sa jedno z týchto označení použije z dôvodu nepresnosti, napríklad nepresnosti pri preklade a pod. (Takejto nepresnosti sa kedysi pri preklade antických textov dopustil aj napr. sám Heidegger).[9][10][11][12][13].
  • Alternatívne sa občas vyskytujú prípady, v ktorých je vedome (pre čitateľa mätúco) pojem súcno označený názvom bytie[14].
  • Kým napríklad v nemčine, češtine a slovenčine sú (najmä v novších textoch) tieto dva pojmy dnes už často terminologicky rozlíšené (nem. Sein - Seiendes, slov. bytie - súcno), v angličtine a mnohých ďalších jazykoch sa ešte stále bytie aj súcno označujú rovnakým domácim výrazom (napr. v angličtine being, v španielčine ser), keďže k dispozícii je len jeden zaužívaný výraz pre oba pojmy. Toto dodnes spôsobuje značné nedorozumenia. Až v poslednom období sa vyskytujú rôzne novotvary, ktorými sa tieto dva pojmy aj v týchto jazykoch niekedy odlišujú (alebo sa používajú latinské či nemecké výrazy).[15]

Druhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súcna sa tradične členia na:[7]

  • ens rationis (pomyselné, rozumové súcno) - svojím jestvovaním závisí od mysle človeka;
  • ens morale (mravné súcno) - závisí od vôle človeka;
  • ens reale (vecné, reálne súcno) - jestvuje samostatne, nezávisle od mysle a vôle človeka.

Rozumovými súcnami za zaoberá logika, mravnými súcnami etika a reálnymi súcnami metafyzika.[7]

Filozofické názory

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Platon: Súcno (starogr. to ontós on) je to, čo naozaj je a je poznateľné; skutočné súcno; idea. Jestvovanie súcna (= idea veci) je jednou z podmienok poznania tejto veci.[16]
  • Aristoteles: Súcno sa vypovedá v mnohých významoch: znamená čo je vec a toto tu, kvalitu, kvantitu alebo niektorú z kategórií. Jeho prvý význam je čo je vec, ktorým sa označuje podstata.[17]
  • kresťanstvo: Súcno je samo pravdivé, t. j. poznateľné, pretože Boh, tento nekonečný intelekt, všetko stvoril. Boh to stvoril čírou myšlienkou. Myslenie a tvorenie sú pre tvorivého Ducha, Ducha Stvoriteľa jedno. Jeho myslenie je tvorenie. Veci existujú preto, že Duch ich stvoril svojím myslením. Všetko súcno je myslené súcno, je myšlienkou absolútneho Boha. Pretože súcno je myšlienka Božia, všetko je jeho myšlienka, Logos, pravda. Ľudské myslenie je premýšľanie o súcne, premýšľanie o myšlienke, čo je bytie samo. Človek ale môže premýšľať o Logose, o zmysle bytia, pretože jeho vlastný logos, jeho vlastný rozum, logos logosu, je myšlienkou pôvodnej myšlienky, myšlienkou tvorivého Ducha, ktorý ovláda všetko súcno.[17]
  • Martin Heidegger: Súcno je všetko, čo nejakým spôsobom je. Okolnosť, že súcno je, je jeho bytie (nem. das Sein). Súcno a bytie nie je to isté. Súcno, ktoré vie o svojom vlastnom bytí, je tubytie (iný prekladː pobyt; nem. das Dasein). Jediné súcno, ktoré vie o svojom bytí, je človek. Výrazom Dasein Heidegger označuje vždy iba človeka.[17]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ LEŠKO, V. Súcno verzus jestvujúcno. In: Filozofia 2013, č. 3 [1]
  2. ↑ http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/ft/sucno.html
  3. ↑ jozefpiacek.info, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online.
  4. ↑ POVALA, G. Návrhy na filozofickú terminológiu. In: Slovenská reč č. 10 1943/44. S. 320 a nasl. [2]
  5. ↑ FEKIAČ, P.: Hylemorfizmus T. Akvinského. In: Filozofický kruh č. 1 2009 [3] (najmä pozn. pod čiarou č. 4)
  6. ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  7. ↑ a b c psf [online]. jozefpiacek.info, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online.
  8. ↑ Cesty k poznaniu Boha [4] S. 6
  9. ↑ LEŠKO, V. PATOČKA, HEIDEGGER A OTÁZKA BYTIA FILOZOFIA. In: Filozofia Roč. 70, 2015, č. 6[5] (Citát: To, že sa vo filozofii veľmi často hovorí o bytí, a pritom sa myslí na jestvujúcno, a naopak, vedie k tomu, že nie je pochopené ani jedno, ani druhé)
  10. ↑ súcno. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  11. ↑ Sein. In: Eisler, Rudolf: Wörterbuch der philosophischen Begriffe, Band 2. Berlin 1904, S. 330-344. (Citát napr.: Die antike und mittelalterliche Philosophie ... das Sein (das oft mit dem Seienden und mit dem Wesen identificiert wird)...)
  12. ↑ KOCIJANČIČ, G. O bytí(ch). In: Reflexe 42 2012 [6] (Citát: Heidegger cíleně pokračuje oprávněnou kritikou...metafyzické interpretace této Aristotelovy teze, ale tato rozhodnost nemůže skrýt jeho překladatelské pochyby – a samozřejmě ještě zásadnější myšlenkové nejasnosti, které se za nimi skrývají. Aristotelovu větu totiž přeloží jako: „,Bytí‘ je ,nejobecnější‘ pojem“ („,Das Sein‘ ist der ,allgemeinste‘ Begriff“) – ve svých rukopisných poznámkách k vydání z r. 1929 překlad změní na „jsoucí, jsoucnost“ (das Seiend, die Seiendheit)). Citovaný Heideggerov text Bytí a čas je dostupný napr. tu: [7].
  13. ↑ PEXIDR, Karel. Relativistická filosofie. [s.l.] : Západočeská univerzita v Plzni, 2016. 166 s. Dostupné online. ISBN 978-80-261-0631-9. S. 131.
  14. ↑ Porov. napr. v (1) DEGRO, I.: Tomistická koncepcia osoby v podaní A.M. Krąpca. In: Filozofický okruh č. 1 2008 [8] a v (2) FOTTA, P. EXISTENCIÁLNA KONCEPCIA BYTIA SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO NA PODKLADE DIELA DE ENTE ET ESSENTIA. In: Filozofia 7 2005 [9]. Opačný terminologický prístup vo vzťahu k rovnakému filozofovi porov. napr. v (3) FEKIAČ, P.: Hylemorfizmus T. Akvinského. In: Filozofický kruh č. 1 2009 [10] (najmä pozn. pod čiarou č. 4) a v (4) HEINZMANN, R. Thomas von Aquin : eine Einführung in sein Denken; mit ausgewählten lateinisch-deutschen Texten. 1994 [11] S. 31 a nasl.
  15. ↑ PUNTEL, Lorenz B.; TOURPE, Emmanuel. Philosophie als systematischer Diskurs (Dialoge über die Grundlagen einer Theorie der Seienden, des Seins und des Absoluten). [s.l.] : Verlag Karl Alber, 2016. 256 s. ISBN 978-3-495-86047-2. S. 135-136.
  16. ↑ http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/sucno_platon.html
  17. ↑ a b c d e Súcno - názory naň z FILITu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Súcno&oldid=7383451“