Preskočiť na obsah

Ydra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poloha ostrova
Hydra

Ydra (novogr. Ύδρα – Ydra, arvan. Nίδρα – Nidra), po slovensky aj Hydra, Idra, v staroveku Ydrea (starogréčtina Υδρέα – Ydrea), je grécky ostrov patriaci do Argosarónskeho súostrovia, obývaný je Arvanitmi, ale aj mnohými Aténčanmi, ktorí sa sem utiahli, alebo tu majú vily. Ydra je známa ako ostrov kultúry, konajú sa tu rôzne kultúrne akcie a tiež tu sídlia mnohí grécki aj zahraniční umelci, medzi nimi boli aj známy maliar Nikos Engonopoulos a kanadský prozaik a spevák Leonard Cohen.

Od pevniny Peloponézu je oddelený úzkym prielivom. Ostrov je podlhovastý, pretiahnutý v západovýchodnom smere. Jeho dĺžka v podlhovastom smere je približne 35 km,zatiaľ čo šírka v smere priečnom len zriedkavo prekročí 5 km. Vnútrozemie ostrova je hornaté a, obzvlášť na južnej strane, bohaté na mimoriadne príkre zrázy. Obývaná je prevažne severná, k pevnine privrátená, strana ostrova. Tu sa nachádza aj správne centrum ostrova, rovnomenné mesto Ydra.

V staroveku bol ostrov známy pod menom Υδρέα ((H)ydrea) čo zrejme poukazuje na mnohé pramene, ktoré sa nachádzajú v jeho vnútrozemí. V 12. storočí pred Kr. Hydru osídlili dórski Gréci. V 6. storočí pred Kr. patril ostrov neďalekému prístavnému mestu Ermioni, ktoré ho však predalo gréckemu ostrovu Samos. V staroveku bola miestna populácia veľmi malá. Hydra bola osídlená väčším počtom obyvateľov až v byzantskom období, asi od 6. storočia. V 13. storočí, počas nadvlády Európanov v Grécku, väčšina obyvateľov ostrov opustila. Od roku 1566 tento pravdepodobne neosídlený ostrov ovládli Turci. V 16. storočí tu boli usadení albánski Arvaniti, ako aj Gréci z Peloponézu. Arvaniti sa z dôvodu pravoslávneho náboženstva označili za Grékov, no na Ydre sa rozprávalo prevažne arvanitčinou. Gréčtinu však väčšina obyvateľov tiež ovládala. V tomto období tu boli postavené domy, ktoré na rozdiel od ostatných gréckych ostrovov mali predovšetkým epirský štýl architektúry, nakoľko Arvaniti pochádzali z tohto územia. Od 17. storočia je Ydra dôležitým centrom gréckeho lodného obchodu spolu s ostrovmi Chios, Psara a Spetses. Z Ydry pochádzali mnohí významní lodiari, ako sú rodiny Miaoulisovcov, Tombazisovcov a Vokosovcov. Počas gréckej vojny za nezávislosť tu miestny lodný magnát Andreas Miaoulis porazil tureckú flotilu. Z Ydry pochádzala aj slávna kapitánka vo vojne za nezávislosť, Laskarina Bouboulina, revolucionár a neskorší premiér Antonios Kriezis a Pavlos Kountouriotis, kapitán vo vojne za nezávislosť a neskorší prezident.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ydra je známa svojou nekompromisnou politikou zákazu motorovej dopravy a úzkostlivým strážením charakteru výstavby. Striktnými obmedzeniami dopravy sú známe všetky ostrovy v Sarónskom zálive vrátane Porosu, ale iba na Ydre je motorová doprava zakázaná úplne (k októbru 2008 sú udelené tri výnimky: jednému vozidlu ambulancie a dvom vozidlám na zber odpadkov). Dopravu na ostrove zabezpečujú somáre a mulice. Vďaka úzkostlivému stráženiu charakteru zástavby si sídla na Hydre dodnes zachovávajú svoju pôvodnú príjemnú atmosféru. Toto všetko láka na Ydru veľké množstvo náročných turistov uprednostňujúcich alternatívnejšie dovolenkové žánre. Ydra je tiež, ako jedno z mála miest v Grécku, rajom peších turistov. Mnoho miestnych obyvateľov stále ovláda arvanitčinu. V letných mesiacoch sa tu konajú bohaté kultúrne podujatia, ako hudobné slávnosti a prednes básní.