Ďalšie vankúšiky

A opäť zo starého nové :)

Toto bola kedysi moja bunda....

... a toto bol starý záves.

A tu spolu s ostatnými vankúšikmi v obývačke na gauči.

Vždy ma poteší, ak ubudne čosi z mojich zásob "škoda vyhodiť" :)

Niečo z noviniek a aj zo stariniek....

Na čom teraz usilovne pracujem? No, usilovne.... :o)))
Pletiem si sveter. Priadza ma zaujala na prvý pohľad, aj výber predlohy bol hneď jasný...
Len či v tom budem vyzerať tak ako modelka na obrázku ?!

A keďže som z kategórie tých, ktoré majú vždy rozpracovaných niekoľko vecí naraz, priznávam sa aj k nedokončenému obrázku. Kedysi dáááávno som tu ukazovala jeho staršieho brata (alebo, žeby srdce bolo sestričkou?), hneď som sa pustila do ďalšieho vyšívania... ktoré neskončilo doteraz :(
Verejne sľubujem, že len čo dokončím sveter, hneď nasleduje vyšívanie!

A keď už som pri spomienkach - asi pred dvoma rokmi ma veľmi zaujalo pletenie z papiera. Nielen, že zrecyklujem množstvo papiera, ktorého naša domácnosť vyprodukuje haldy, nielenže tým chránim svoje životné prostredie (možno ušetrím život jednému stromu:o)))), ale ešte si aj vyrobím také košíky, ktoré budú mierami vyhovovať mojim predstavám....

Malá ukážka veľkých plánov...

Žiaľbohu doteraz nezrealizovaných:o(

Tak už sme tu mali prítomnosť, minulosť a na rade je budúcnosť - látky nachystané na jarnú a veľkonočnú výzdobu.

A táto orchidea je aj z minulosti, aj z prítomnosti a chystá sa aj na budúcnosť. Kvitne mi už piaty mesiac a stále nasadzuje nové puky. Moja každodenná radosť...

A ak ste, milé čitateľky a snáď aj nejaký čitateľ, došli až sem, nedá mi neuviesť na pravú mieru môj postoj k recyklácii. Otvorene priznávam, že rada recyklujem ani nie preto, aby som chránila životné prostredie. Ja recyklujem preto, že sa neviem rozlúčiť so zbytočnými vecami....

Nechcem tu diskutovať o potrebe ochrany našej planéty, ale predsa len uvediem jeden príbeh, ktorý som si vypočula od jeho priameho aktéra. Spomínaný muž žije na Novom Zélande (zvolil si ho dobrovoľne ako svoj nový domov, ale to už je o inom...). Separuje odpad a ešte aj chodieva "kŕmiť buš". Kŕmi ju organickým odpadom zo svojej domácnosti. Samozrejme, že sa to jeho susedovi nepáčilo, z jeho uhla pohľadu to vyzeralo, že tam vyhadzuje odpadky. Keď mu ale spomínaný muž vysvetlil, že jeho cieľom je čosi iné, kŕmiť buš začal aj jeho sused....

Hádam na nedeľný večer poučení stačilo a tak Vám všetkým, ktorí ste zablúdili až sem, želám krásny týždeň,
plný radosti z drobností!

Čo s "vystrúhanými" farbičkami

Kto má v svojej blízkosti deti, vie koľko farbičiek spotrebujú. Čo s takými, ktoré sa už len lámu alebo sú toľkokrát ostrúhané, že sa už nedajú pohodlne držať?

Trebárs aj obrázok....

Inšpiráciu som našla kdesi vo svete "blogeriek", žiaľbohu už si nepamätám, ktorá šikulka to bola.
Tu je môj výsledok!
A ako vidíte, ja recyklujem všetko. Ako podklad mi poslúžila krabička z dávno darovaného anjelika. Ale mohla som tak krásnu krabičku len tak zahodiť?

P.S.: ak niektorú z Vás môj nápad zaujme, použite rovno lepiacu pištoľ. Disperzným lepidlom to nedržalo!

Miestečko pre "miláčikov"

Keďže je vo mne ešte aj vo veku 38 rokov kusisko decka, pripravila som pre plyšových a šitých miláčikov špeciálne vyhradené miestečko :o)
Využila som na to vaničku z prúteného kočiarika, z ktorého naša malá princezná vyrástla už pred rokmi, jej šatičky s nevyprateľnou škvrnou a kúsok madeirovej krajky.

Januárove radosti

Vyzerá to tak, že v januári som riadne povymetala obchody! A hlavne účet :o)))
No ale ako by som mohla odísť z obchodu bez tejto roztomilej matriošky! Vyvoláva vo mne spomienky na detstvo, na jej dávno zabudnutú predchodkyňu červenej farby...

Navštívila som aj sekáč. Aj keď ho mám hneď vedľa pracoviska, často tam nechodievam. Neznášam predsa, že nakupujú aj iní... - ale o tom som už písala v niektorom zo skorších príspevkov.
A hneď od dverí na mňa smutne pozeral jediný zabudnutý macko. No necháš to tam, keď za to chcú len čosi vyše jedného eura?

Priniesla som ho domov, strčila do práčky a z nej vytiahla ťažkého-preťažkého medveďa.
Keď ani na tretí deň neuschol, chystala som sa ho vyhodiť. No moja zvedavosť ma prinútila nakuknúť, čím je ten medvedisko naplnený. Papierovou vatou! Neuveriteľné!!!!
Naša princezná sa s mackom za žiadnu cenu rozlúčiť nechcela a tak si vyplakala mackovu "operáciu". Statočne pomáhala pri plnení a zašívaní.

Aby to nevyzeralo, že som sa celý január prechádzala len po obchodoch, pochválim sa aj ďalším šitým ušiačikom. Naivne som si myslela, že bude môj. Naopak, naša slečna si ešte "priobjednala" aj ocka-zajaca - veď čo by to bola za zajačia rodinka bez otca!

A jedna jednoduchá a rýchla dekorácia. Špagátom s pomocou lepiacej pištole omotať malú loptičku a dekorácia je na svete.

No a najviac som tento mesiac investovala do kníh.... Kým toto všetko prelúskam!!!
Už sa na to teším...

Pohodové dníčky!