What do you think?
Rate this book
Rosemary's Baby #1
Rosemary’s Baby
Rosemary Woodhouse and her struggling actor husband Guy move into the Bramford, an old New York City apartment building with an ominous reputation and mostly elderly residents. Neighbors Roman and Minnie Castavet soon come nosing around to welcome the Woodhouses to the building, and despite Rosemary's reservations about their eccentricity and the weird noises that she keeps hearing, her husband takes a special shine to them. Shortly after Guy lands a plum Broadway role, Rosemary becomes pregnant, and the Castavets start taking a special interest in her welfare. As the sickened Rosemary becomes increasingly isolated, she begins to suspect that the Castavets' circle is not what it seems...
308 pages, Hardcover
First published March 12, 1967
About the author
Ira Levin
83 books1,833 followersLevin graduated from the Horace Mann School and New York University, where he majored in philosophy and English.
After college, he wrote training films and scripts for television.
Levin's first produced play was No Time for Sergeants (adapted from Mac Hyman's novel), a comedy about a hillbilly drafted into the United States Air Force that launched the career of Andy Griffith. The play was turned into a movie in 1958, and co-starred Don Knotts, Griffith's long-time co-star and friend. No Time for Sergeants is generally considered the precursor to Gomer Pyle, USMC.
Levin's first novel, A Kiss Before Dying, was well received, earning him the 1954 Edgar Award for Best First Novel. A Kiss Before Dying was turned into a movie twice, first in 1956, and again in 1991.
Levin's best known play is Deathtrap, which holds the record as the longest-running comedy-thriller on Broadway and brought Levin his second Edgar Award. In 1982, it was made into a film starring Christopher Reeve and Michael Caine.
Levin's best known novel is Rosemary's Baby, a horror story of modern day satanism and the occult, set in Manhattan's Upper West Side. It was made into a film starring Mia Farrow and John Cassavetes. Ruth Gordon won an Oscar for Best Actress in a Supporting Role for her performance. Roman Polanski, who wrote and directed the film, was nominated for Best Writing, Screenplay Based on Material from Another Medium.
Other Levin novels were turned into movies, including The Boys from Brazil in 1978; The Stepford Wives in 1975 and again in 2004; and Sliver in 1993.
Stephen King has described Ira Levin as "the Swiss watchmaker of suspense novels, he makes what the rest of us do look like cheap watchmakers in drugstores." Chuck Palahniuk, in , calls Levin's writing "a smart, updated version of the kind of folksy legends that cultures have always used."
Ira Levin died from a heart attack at his home in Manhattan, on 12 November 2007. He was seventy-eight at the time of his death.
After college, he wrote training films and scripts for television.
Levin's first produced play was No Time for Sergeants (adapted from Mac Hyman's novel), a comedy about a hillbilly drafted into the United States Air Force that launched the career of Andy Griffith. The play was turned into a movie in 1958, and co-starred Don Knotts, Griffith's long-time co-star and friend. No Time for Sergeants is generally considered the precursor to Gomer Pyle, USMC.
Levin's first novel, A Kiss Before Dying, was well received, earning him the 1954 Edgar Award for Best First Novel. A Kiss Before Dying was turned into a movie twice, first in 1956, and again in 1991.
Levin's best known play is Deathtrap, which holds the record as the longest-running comedy-thriller on Broadway and brought Levin his second Edgar Award. In 1982, it was made into a film starring Christopher Reeve and Michael Caine.
Levin's best known novel is Rosemary's Baby, a horror story of modern day satanism and the occult, set in Manhattan's Upper West Side. It was made into a film starring Mia Farrow and John Cassavetes. Ruth Gordon won an Oscar for Best Actress in a Supporting Role for her performance. Roman Polanski, who wrote and directed the film, was nominated for Best Writing, Screenplay Based on Material from Another Medium.
Other Levin novels were turned into movies, including The Boys from Brazil in 1978; The Stepford Wives in 1975 and again in 2004; and Sliver in 1993.
Stephen King has described Ira Levin as "the Swiss watchmaker of suspense novels, he makes what the rest of us do look like cheap watchmakers in drugstores." Chuck Palahniuk, in , calls Levin's writing "a smart, updated version of the kind of folksy legends that cultures have always used."
Ira Levin died from a heart attack at his home in Manhattan, on 12 November 2007. He was seventy-eight at the time of his death.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 16 of 16 reviews
May 6, 2020
Bolo to fajn. Až na to, že už to bolo celkom predvídateľné. No pozriem sa na to optikou toho, kedy to Ira Levin napísal (inak celý čas som si myslela, že je to autorka). Má to takú tú atmosféru, ako King, kedy má človek pocit, že popisované udalosti by mohli byť súčasťou bežného života. Spočiatku som počúvala audio. Keď už som vedela, kam to smeruje, stiahla som si eknihu a rýchlo to dočítala, lebo ujo to čítal príliš pomaly (prehrávač nemal možnosť zrýchlenia) a už ma nebavili nekonečné opisy interiéru a vecí. Kto videl American horror story, tak dejová linka z prvej série dosť vykráda túto knihu.
February 16, 2026
Prekladatel tejto knihy sa volá Otčenáš, v kontexte z knihou je to najvtipnejšia vec čo som si dnes uvedomila.
June 21, 2026
Kedysi dávno som videla Polanskeho sfilmovanú verziu, ale toto bolo lepšie. Výborná, tak akurát nepríjemná a tak akurát paranoidná, hororová klasika.
August 22, 2025
tiez mam niekedy pocit ze vsetci okolo mna su v sekte
December 30, 2019
Chcem sa vyhnúť spoilerom, preto si zapíšem len: wtf?! Ten koniec??!! Ako matka to asi chápem, ako čitateľ som sklamaná :)
October 17, 2022
Je tá hrôza reálna alebo je to len v Rosemarinej hlave? A dá sa vôbec tehotnej žene zmietajúcej sa v poryvoch všetkých možných hormónov veriť? Neblahé očakávanie toho najhoršieho, mrazivé odďaľovanie odpovedí, vynikajúco vygradované napätie - presne taký má poriadny horor byť, a tu je to dovedené priam do dokonalosti. Vynikajúce dielo, ktoré dokazuje, že tá najväčšia hrôza sa môže odohrávať najmä v našich hlavách. Alebo nie?
Aj keď sú si trochu podobné, Rosemary´s baby má všetko, čo u Stepfordských paničiek chýbalo - správne dávkovanie informácií, správnu dĺžku a najmä odpovede. Ak by paničky neboli tým textom, ktorý vznikol neskôr, až by som si povedala, že to bola najskôr len taká cvičná jazda, aby to autor neskôr mohol rozbehnúť naplno. V opačnom garde to však vyzerá len na neúspešné vykrádanie samého seba.
Ak sa teda rozhodujete medzi Stepfordom a Rosemary, určite siahnite po tom druhom. Nič tomu nechýba. Akurát kým nedočítate, sa o tom nerozprávajte s rodičmi, ktorí tento príbeh kedysi videli ako zakázaný film na osemkrát skopírovanej VHSke a s poľským dabingom - môžu vám ho nechtiac škaredo vyspoilovať. (preto za mňa tentokrát len 4,5 z 5 :´(
Aj keď sú si trochu podobné, Rosemary´s baby má všetko, čo u Stepfordských paničiek chýbalo - správne dávkovanie informácií, správnu dĺžku a najmä odpovede. Ak by paničky neboli tým textom, ktorý vznikol neskôr, až by som si povedala, že to bola najskôr len taká cvičná jazda, aby to autor neskôr mohol rozbehnúť naplno. V opačnom garde to však vyzerá len na neúspešné vykrádanie samého seba.
Ak sa teda rozhodujete medzi Stepfordom a Rosemary, určite siahnite po tom druhom. Nič tomu nechýba. Akurát kým nedočítate, sa o tom nerozprávajte s rodičmi, ktorí tento príbeh kedysi videli ako zakázaný film na osemkrát skopírovanej VHSke a s poľským dabingom - môžu vám ho nechtiac škaredo vyspoilovať. (preto za mňa tentokrát len 4,5 z 5 :´(
June 28, 2024
Rosemarino dieťa od Ira Lewin je zrejme kbiha s najškaredšou obálkou, akú vlastním. A práve to ma nakoplo si ju prečítať.
Ocitáme sa v New Yorku v rokoch 1965 až 1966, kedy sa manželia Rosemary a Guy presťahujú do ich vysnivaného bytu v lukratívnom dome.
Susedia sú k nim milí, až vtieraví, ale Rosemary si užíva zariaďovanie nového domova aj plánovanie rodiny. Lenže časom sa začnú diať zvlástne veci, ktoré vyústia do veľkého odhalenia.
Táto ani nie 200 stránková jednohubka ma bavila vzhľadom k tomu, že takého druhy príbehov nečítam, tak čas strávený s touto knihou neľutujem a plánujem sa vrhnúť aj na filmové spracovanie.
Ocitáme sa v New Yorku v rokoch 1965 až 1966, kedy sa manželia Rosemary a Guy presťahujú do ich vysnivaného bytu v lukratívnom dome.
Susedia sú k nim milí, až vtieraví, ale Rosemary si užíva zariaďovanie nového domova aj plánovanie rodiny. Lenže časom sa začnú diať zvlástne veci, ktoré vyústia do veľkého odhalenia.
Táto ani nie 200 stránková jednohubka ma bavila vzhľadom k tomu, že takého druhy príbehov nečítam, tak čas strávený s touto knihou neľutujem a plánujem sa vrhnúť aj na filmové spracovanie.
August 3, 2026
Boh je mŕtvy a dieťa je sväté. Ide o akýsi výkrik do problémov vierovyznania či súdobej zdravotnej starostlivosti o ženy.
Manželský grape sa objavuje v klasikách tamojších autorov akosi podozrivo často, autor sa témy ale zhostil empaticky (konečne niekto!). Číta sa to rýchlo, je to emocionálne vypäté a nenásilne to otvára otázku samostatnosti, súhlasu a komunikácie v manželstve. Za mňa veľká dobrá.
Manželský grape sa objavuje v klasikách tamojších autorov akosi podozrivo často, autor sa témy ale zhostil empaticky (konečne niekto!). Číta sa to rýchlo, je to emocionálne vypäté a nenásilne to otvára otázku samostatnosti, súhlasu a komunikácie v manželstve. Za mňa veľká dobrá.
November 14, 2015
Viem, že to bolo sfilmované, ale neláka ma to pozrieť si po prečítaní. Aj keď je to možno lepšie...
Takže príbeh je spočiatku úžasný a príjemný, veľmi sa mi páčilo, ako vyberali a zariaďovali byt. No susedia... Susedia sú kapitola sama osebe. Všetko sa postupne začne zvrhávať. Kým však Rosemary odhalí pravdu, už je však na akúkolvek akciu neskoro...
A čo hlavnej postave neviem odpustiť, je tá dôvera s akou jedla a pila tie gebuziny, čo jej susedia a lekár dávali...
Takže príbeh je spočiatku úžasný a príjemný, veľmi sa mi páčilo, ako vyberali a zariaďovali byt. No susedia... Susedia sú kapitola sama osebe. Všetko sa postupne začne zvrhávať. Kým však Rosemary odhalí pravdu, už je však na akúkolvek akciu neskoro...
A čo hlavnej postave neviem odpustiť, je tá dôvera s akou jedla a pila tie gebuziny, čo jej susedia a lekár dávali...
June 28, 2025
Rosemarino dieťa je kultová hororová záležitosť či už v literárnej alebo filmovej sfére.
Rosemarie a Guy Woodhouseovci sa presťahujú do „domu hrôzy“, kde boli voľakedy spáchané samovraždy, kanibalizmus a diali sa tam rôzne rituálne a čarodejnícke praktiky. Začiatok ich manželského života v Bramforde sa zdá idylický, aj napriek tomu, že minulosť tohto domu idylická nikdy nebola. Susedia, ktorí sú, v dobrom, až príliš dotieraví, dobrí a spoľahliví priatelia… Keď sa však Rosemarie podarí otehotnieť, idylka sa začína pomaly rozpadať. Rosemarie podozrieva svojich susedov a dokonca aj manžela - úspešného herca - z čarodejníctva. Jej tehotenstvo je dlhodobo problémové a keď poprosí o pomoc iného doktora, zradí ju. Bojí sa o dieťa, o seba a keď príde čas pôrodu, dieťa porodí mŕtve. No je to naozaj tak? Počuje plač, mlieko, ktoré odsáva nevylievajú… Čo sa vlastne deje?
Ak hľadáte dobrý psychologický horor, ktorý sa zahráva s okultizmom a satanizmom, potom je táto kniha presne pre vás. Ak preferujete film, pozrite si film. Roman Polanski natočil film takmer presne podľa knihy a má veľmk dobré hodnotenia.
Rosemarie a Guy Woodhouseovci sa presťahujú do „domu hrôzy“, kde boli voľakedy spáchané samovraždy, kanibalizmus a diali sa tam rôzne rituálne a čarodejnícke praktiky. Začiatok ich manželského života v Bramforde sa zdá idylický, aj napriek tomu, že minulosť tohto domu idylická nikdy nebola. Susedia, ktorí sú, v dobrom, až príliš dotieraví, dobrí a spoľahliví priatelia… Keď sa však Rosemarie podarí otehotnieť, idylka sa začína pomaly rozpadať. Rosemarie podozrieva svojich susedov a dokonca aj manžela - úspešného herca - z čarodejníctva. Jej tehotenstvo je dlhodobo problémové a keď poprosí o pomoc iného doktora, zradí ju. Bojí sa o dieťa, o seba a keď príde čas pôrodu, dieťa porodí mŕtve. No je to naozaj tak? Počuje plač, mlieko, ktoré odsáva nevylievajú… Čo sa vlastne deje?
Ak hľadáte dobrý psychologický horor, ktorý sa zahráva s okultizmom a satanizmom, potom je táto kniha presne pre vás. Ak preferujete film, pozrite si film. Roman Polanski natočil film takmer presne podľa knihy a má veľmk dobré hodnotenia.
December 24, 2015
Ira Levin a Rosemary má děťátko
Televízna miniséria Rosemary's Baby (Rosemary má děťátko, rok 2014) od Agnieszky Holland(ovej) mala pôvodne rovnomennú filmovú verziu z roku 1968 kvalitatívne posunúť ďalej. Televízna kritika nový projekt neprijala vlažne, režisérke vyčítala nielen zmenu prostredia, ale aj kľúčových postáv, pomocou ktorých si tak trošku kontroverzný Roman Polanski získal srdcia nejedného filmového gurmána. Nečudo, filmová adaptácia nadčasového psychologického románu od ikony americkej literatúry 20. storočia vyniesla režisérovi v tom čase množstvo nominácií i ocenení a solídne našliapnutej kariére dodala nový punc. V druhom polroku tohto roku obohatilo vydavateľstvo XYZ (Albatros) ponuku rôznych knižných titulov letnej sezóny aj o reedíciu najlepšie predávanej knihy z roku 1967, po ktorej bude siahať ešte dlho nejeden nadšenec hodnotnej literatúry.
Pred 48 rokmi vydal Ira Levin, popredný románopisec, dramatik, televízny scenárista i skladateľ, svoj druhý román. Do roka z neho predal cez 4 milióny výtlačkov a v Amerike rozpútal bláznivý dopyt po horore. Aj keď jeho knihe s naozaj výstižným názvom Rosemary má děťátko bolo prisúdené označenie „strašidelná“ či „psychologická“, chválou sa zbytočne šetrilo. Na necelých 260 stranách vám Ira Levin prináša krutú až živočíšnu pravdu o svete, v ktorom žijete. Ak teda budete niekedy cítiť nutkanie vykričať mu, aký je skazený, tento román to už dávno urobil za vás.
Príbeh v duchu naturalizmu sa bytostne dotýka hneď niekoľkých aj dnes aktuálnych tém. Dovoľuje vám nahliadnuť do života bežnej mladej rodiny, ktorá sníva o novom bývaní i sľubne rozbehnutej kariére v New Yorku. Tvrdo pracuje na svojich snoch, a aj keď pôsobí úplne stereotypne a musí prekonávať bežné manželské problémy, či sa prispôsobiť rýchlemu a miestami až závratne neprirodzenému životu veľkomesta, naivne sa drží i naďalej svojich ideálov. Sem-tam je pre ne schopná urobiť čokoľvek a presne toto prekročenie istých morálnych hraníc vnáša do ich nažívania zlom, ktorý od základov zmení ich život.
Podobne tak ako väčšina gotických románov aj rozprávanie o Rosemary a Guyovi Woodhouseových začína zoznamovaním sa s históriou budovy, v ktorej si manželia kúpili svoj vysnívaný byt a plánujú v nej prežiť možno zvyšok svojho života. Napriek harmonicky pôsobiacej lokalite a rustikálnemu nádychu celého komplexu, odkrýva jeho minulosť niekoľko znepokojivých príhod. Ignorujúc rôzne výstražné znamenia zoznamujú sa manželia s obyvateľmi bytov na siedmom poschodí a následne sú niektorými z nich zámerne vtiahnutí do nového sveta meniaceho ten ich na nočnú moru. Aspoň pre nastávajúcu mamičku.
Fikcia, s ktorou vás Ira Levin konfrontuje, je skutočná. Väčšina mien hlavných i vedľajších postáv je síce vymyslená, ale vy od začiatku príbehu nepochybujete o tom, že niečo podobné sa už niekedy stalo a možno sa ešte aj stane. Reálne sú miesta, reálni sú ľudia, reálna je aj náhoda či pocit, ktorý vo vás istá situácia, osobná skúsenosť alebo prežívanie práve prečítaného vyvolá. Verne na vás bude pôsobiť aj vykreslenie ľudského egoizmu, náboženského fanatizmu a s ním ruka v ruke kráčajúceho sadizmu, ale aj pomätenia, posadnutia i zlomenia krehkej ľudskej psychiky. Zmes intríg, beznádeje, nedôvery, ako aj, na druhej strane, prehnanej dôvery, podozrievania a túžby sa vám dostane každým ďalším otočením strany čoraz hlbšie pod kožu. Preto je úplne prirodzené, že strach, ktorý vám nedovolí dýchať, spávať či odtrhnúť zrak od nasledujúcich riadkov, bude natoľko hmatateľný, až v istý moment začnete pochybovať o tom, či kniha, ktorú v rukách držíte čochvíľa neožije.
Ira Levin je majstrom rozprávania. Na nie celkom veľkej ploche (a my za to tlieskame!) vám dokáže sprostredkovať úplne obyčajný príbeh s desivým koncom. Podobne tak, ako si postavy zamilujete, budete ich nenávidieť. Sú natoľko plastické, poddajné a predovšetkým rôznorodé, až sa vám ich konanie, správanie ale aj zmýšľanie pomaly a postupne zhnusí, a to podľa toho, ako to autor sám chcel a v príbehu zámerne vopred nalinkoval. Odpor, ktorý vo vás vyvolajú, otrasie vaším čitateľským svetom a prinúti vás prehodnotiť svoj morálny kódex i rebríček hodnôt a priam živočíšne vám nastaví zrkadlo dnešnej spoločnosti s jej bizarnými požiadavkami. Aj keď iba v čisto hypotetickej rovine.
Ira Levin za svoje celoživotné dielo, ktoré zahŕňa romány, hry aj muzikály, získal niekoľko prestížnych cien. Jeho tvorba sa vyznačuje precíznou satirou, autorským nadhľadom, filozofickým podtextom, sociálnymi premisami, vášňou k heroickej vedeckej fantastike a hlavne priamočiarosťou. Bez zveličovania a vyumelkovaného prejavu vám dokáže odkryť závažnosť úplne obyčajnej témy, o ktorú nezakopnete ani v realite. Pohráva sa s vašou fantáziou podobne zručne ako Kodži Suzuki alebo Edgar Allan Poe a načierajúc aj do tajov kritického realizmu približuje vám vnútro človeka v jeho každodennom živote. Kritizuje nielen jeho mravy, ale aj poddajnosť, čiže pasívne prijímanie diktatúry konkrétnej doby a spoločenskej triedy v nej.
Román Rosemary má děťátko vás šokuje svojou úprimnosťou. Osloví vás svojou aktuálnosťou, a to aj napriek tomu, že bol vydaný v minulom storočí, a, čo je najdôležitejšie, rozdúcha vo vás vášeň. Do istej miery pohne vaším svetom. Aj keď to urobí prostredníctvom negatívnych čitateľských zážitkov a skúseností, jeho odkaz vo vás bude rezonovať ešte najbližšie dni odkedy ste sa so zlomenou Rosemary definitívne rozlúčili.
Román Rosemary má děťátko oplýva všetkými atribútmi dobrej knihy. Len sťažka by ste mu mohli niečo vytknúť a ak predsa, možno to bude tým, že vám tento typ literatúry jednoducho nesadol. Nás však infikoval a sme tomu úprimne radi.
Fantasy svet.net
Televízna miniséria Rosemary's Baby (Rosemary má děťátko, rok 2014) od Agnieszky Holland(ovej) mala pôvodne rovnomennú filmovú verziu z roku 1968 kvalitatívne posunúť ďalej. Televízna kritika nový projekt neprijala vlažne, režisérke vyčítala nielen zmenu prostredia, ale aj kľúčových postáv, pomocou ktorých si tak trošku kontroverzný Roman Polanski získal srdcia nejedného filmového gurmána. Nečudo, filmová adaptácia nadčasového psychologického románu od ikony americkej literatúry 20. storočia vyniesla režisérovi v tom čase množstvo nominácií i ocenení a solídne našliapnutej kariére dodala nový punc. V druhom polroku tohto roku obohatilo vydavateľstvo XYZ (Albatros) ponuku rôznych knižných titulov letnej sezóny aj o reedíciu najlepšie predávanej knihy z roku 1967, po ktorej bude siahať ešte dlho nejeden nadšenec hodnotnej literatúry.
Pred 48 rokmi vydal Ira Levin, popredný románopisec, dramatik, televízny scenárista i skladateľ, svoj druhý román. Do roka z neho predal cez 4 milióny výtlačkov a v Amerike rozpútal bláznivý dopyt po horore. Aj keď jeho knihe s naozaj výstižným názvom Rosemary má děťátko bolo prisúdené označenie „strašidelná“ či „psychologická“, chválou sa zbytočne šetrilo. Na necelých 260 stranách vám Ira Levin prináša krutú až živočíšnu pravdu o svete, v ktorom žijete. Ak teda budete niekedy cítiť nutkanie vykričať mu, aký je skazený, tento román to už dávno urobil za vás.
Príbeh v duchu naturalizmu sa bytostne dotýka hneď niekoľkých aj dnes aktuálnych tém. Dovoľuje vám nahliadnuť do života bežnej mladej rodiny, ktorá sníva o novom bývaní i sľubne rozbehnutej kariére v New Yorku. Tvrdo pracuje na svojich snoch, a aj keď pôsobí úplne stereotypne a musí prekonávať bežné manželské problémy, či sa prispôsobiť rýchlemu a miestami až závratne neprirodzenému životu veľkomesta, naivne sa drží i naďalej svojich ideálov. Sem-tam je pre ne schopná urobiť čokoľvek a presne toto prekročenie istých morálnych hraníc vnáša do ich nažívania zlom, ktorý od základov zmení ich život.
Podobne tak ako väčšina gotických románov aj rozprávanie o Rosemary a Guyovi Woodhouseových začína zoznamovaním sa s históriou budovy, v ktorej si manželia kúpili svoj vysnívaný byt a plánujú v nej prežiť možno zvyšok svojho života. Napriek harmonicky pôsobiacej lokalite a rustikálnemu nádychu celého komplexu, odkrýva jeho minulosť niekoľko znepokojivých príhod. Ignorujúc rôzne výstražné znamenia zoznamujú sa manželia s obyvateľmi bytov na siedmom poschodí a následne sú niektorými z nich zámerne vtiahnutí do nového sveta meniaceho ten ich na nočnú moru. Aspoň pre nastávajúcu mamičku.
Fikcia, s ktorou vás Ira Levin konfrontuje, je skutočná. Väčšina mien hlavných i vedľajších postáv je síce vymyslená, ale vy od začiatku príbehu nepochybujete o tom, že niečo podobné sa už niekedy stalo a možno sa ešte aj stane. Reálne sú miesta, reálni sú ľudia, reálna je aj náhoda či pocit, ktorý vo vás istá situácia, osobná skúsenosť alebo prežívanie práve prečítaného vyvolá. Verne na vás bude pôsobiť aj vykreslenie ľudského egoizmu, náboženského fanatizmu a s ním ruka v ruke kráčajúceho sadizmu, ale aj pomätenia, posadnutia i zlomenia krehkej ľudskej psychiky. Zmes intríg, beznádeje, nedôvery, ako aj, na druhej strane, prehnanej dôvery, podozrievania a túžby sa vám dostane každým ďalším otočením strany čoraz hlbšie pod kožu. Preto je úplne prirodzené, že strach, ktorý vám nedovolí dýchať, spávať či odtrhnúť zrak od nasledujúcich riadkov, bude natoľko hmatateľný, až v istý moment začnete pochybovať o tom, či kniha, ktorú v rukách držíte čochvíľa neožije.
Ira Levin je majstrom rozprávania. Na nie celkom veľkej ploche (a my za to tlieskame!) vám dokáže sprostredkovať úplne obyčajný príbeh s desivým koncom. Podobne tak, ako si postavy zamilujete, budete ich nenávidieť. Sú natoľko plastické, poddajné a predovšetkým rôznorodé, až sa vám ich konanie, správanie ale aj zmýšľanie pomaly a postupne zhnusí, a to podľa toho, ako to autor sám chcel a v príbehu zámerne vopred nalinkoval. Odpor, ktorý vo vás vyvolajú, otrasie vaším čitateľským svetom a prinúti vás prehodnotiť svoj morálny kódex i rebríček hodnôt a priam živočíšne vám nastaví zrkadlo dnešnej spoločnosti s jej bizarnými požiadavkami. Aj keď iba v čisto hypotetickej rovine.
Ira Levin za svoje celoživotné dielo, ktoré zahŕňa romány, hry aj muzikály, získal niekoľko prestížnych cien. Jeho tvorba sa vyznačuje precíznou satirou, autorským nadhľadom, filozofickým podtextom, sociálnymi premisami, vášňou k heroickej vedeckej fantastike a hlavne priamočiarosťou. Bez zveličovania a vyumelkovaného prejavu vám dokáže odkryť závažnosť úplne obyčajnej témy, o ktorú nezakopnete ani v realite. Pohráva sa s vašou fantáziou podobne zručne ako Kodži Suzuki alebo Edgar Allan Poe a načierajúc aj do tajov kritického realizmu približuje vám vnútro človeka v jeho každodennom živote. Kritizuje nielen jeho mravy, ale aj poddajnosť, čiže pasívne prijímanie diktatúry konkrétnej doby a spoločenskej triedy v nej.
Román Rosemary má děťátko vás šokuje svojou úprimnosťou. Osloví vás svojou aktuálnosťou, a to aj napriek tomu, že bol vydaný v minulom storočí, a, čo je najdôležitejšie, rozdúcha vo vás vášeň. Do istej miery pohne vaším svetom. Aj keď to urobí prostredníctvom negatívnych čitateľských zážitkov a skúseností, jeho odkaz vo vás bude rezonovať ešte najbližšie dni odkedy ste sa so zlomenou Rosemary definitívne rozlúčili.
Román Rosemary má děťátko oplýva všetkými atribútmi dobrej knihy. Len sťažka by ste mu mohli niečo vytknúť a ak predsa, možno to bude tým, že vám tento typ literatúry jednoducho nesadol. Nás však infikoval a sme tomu úprimne radi.
Fantasy svet.net
January 6, 2023
*4,5
Film som nikdy predtým nevidela, preto som veľmi nevedela, do čoho idem. Najskôr sa to síce rozbiehalo pomaly, a bolo by to možno nudné, keby som stále nebola v napätí, aká zrada na mňa z príbehu vyskočí. V druhej polovici to už naberalo poriadne prekvapivý zráz. Hnevala som sa na Guya, a na všetkých ostatných, na ich bezcitnosť a klamstvá... ale uvedomujem si, že na jej mieste by mi asi tiež nenapadlo konať inak. Vyhovuje mi aj napoly otvorený koniec, kedy mi neboli úplne známe skutočné zámery matky. Za mňa skvelá psychologická kniha, aj keď nie som fanúšik takýchto okultistických záverov.
Film som nikdy predtým nevidela, preto som veľmi nevedela, do čoho idem. Najskôr sa to síce rozbiehalo pomaly, a bolo by to možno nudné, keby som stále nebola v napätí, aká zrada na mňa z príbehu vyskočí. V druhej polovici to už naberalo poriadne prekvapivý zráz. Hnevala som sa na Guya, a na všetkých ostatných, na ich bezcitnosť a klamstvá... ale uvedomujem si, že na jej mieste by mi asi tiež nenapadlo konať inak. Vyhovuje mi aj napoly otvorený koniec, kedy mi neboli úplne známe skutočné zámery matky. Za mňa skvelá psychologická kniha, aj keď nie som fanúšik takýchto okultistických záverov.
June 29, 2015
Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: zimomriavky
Prvé vydanie knihy Rosemary má děťátko od Iru Levina uzrelo svetlo sveta v roku 1987. Českého prekladu sa dočkalo v 2009. Tohto roku sa vydavateľstvo Motto rozhodlo príbeh vydať znova s krásnou obálkou, ktorá na prvý pohľad mrazí. Aj keď som videla filmovú adaptáciu tohto príbehu, bola som zvedavá na jeho pôvodnú verziu, a tak som sa pustila do čítania. A veru, je to zaujímavá kniha, ktorá vo vás vyvolá zmiešané pocity.
Dej rozpráva príbeh manželov Rosemary a Guya, ktorí sa prisťahovali do vysnívaného domu. Vôbec neberú ohľad na výstrahy priateľa o udalostiach, ktoré sa tam stali. Myslia si, že ich chce len odradiť. No na vlastnej koži zistia, že niečo na tom pravdy je. Rosemary sa skamaráti s mladou dievčinou, ktoré o niekoľko dní nájdu mŕtvu. Vtedy sa začne báť. Sužujú ju nočné mory, ktoré si nevie vysvetliť. Bojí sa o nich komukoľvek povedať. Jedného dňa sa Rosemary a Guyovi za zvláštnych okolností podarí splodiť dieťa. To je okamihom, kedy začne všetko nedávať zmysel. Susedia, ktorí sa až veľmi zaujímajú o plod. Náhla pomoc z ich strany je viac než čudná. Rosemary nevie, čomu má veriť. Všetko sa jej zdá ako nevydarený sen.
„Je moc lidí, co by se s tím neobtěžovali,“ odporovala pani Castevetová. „Klidně by si šli po svém, ani by je nenapadlo otevřít pusu. Až budete starší, poznáte, že s laskavostí se na tomhle světě setká člověk málokdy. Takže vám ze srdce děkuji a Roman, ten můj, taky.“
Autor dielo napísal skvelo. Malo všetko, čo správny hororový príbeh má mať. Hltala som každú stránku a nedokázala som sa odtrhnúť. Som strašný bojko, no aj napriek tomu sa takýmto knihám nevyhýbam. Keď som ju čítala večer, občas som mala problém zaspať kvôli udalostiam, ktoré sa tam stali. Aj keď má kniha plynulý dej, miestami sa objavili scény, ktoré ma bavili menej. Boli to časti, ktoré neriešili priamo Rosemary a jej situáciu.
Časť, ktorá ma vyslovene zmiatla, bol koniec. Mala som pocit, akoby mi chýbalo niekoľko strán. Dej mi neprišiel ucelený. Bolo to tak trochu pritiahnuté za vlasy, no aj tak sa mi to páčilo, pretože autor sa nebál použiť zvrat, nad ktorým som síce krútila hlavou, ale stál za to.
Guy a Rosemary se zasmáli a vyměnili si pohledy. Ty máš ale kamarádku, říkal očima GUy a její pohled odpovídal: Copak za to můžu?
V podstate som si žiadnu postavu extrémne neobľúbila. Každý bol svojský a zohrával dôležitú úlohu v príbehu. Najviac ma prekvapilo Guyove správanie. Očakávala som, že bude stáť pri svojej manželka, avšak to, čo sa z neho nakoniec vykľulo mi, vyrazilo dych. Ani v najmenšom som to neočakávala. V tejto knihe platí: na začiatku sa k nim budeme správať milo a potom ukážeme pravú tvár. Keď sa odhalilo najväčšie tajomstvo deja, čumela som ako teľa na nové vráta.
Celkovo sa mi príbeh veľmi páčil. Sem-tam sa dej vliekol, ale potom to autor vykompenzoval dych berúcim zvratom, z ktorého som sa ešte dlho spamätávala. Pustila som sa aj do seriálového spracovania knihy, no už po pár minútach som to vypla, pretože dej sa maximálne rozchádzal s knihou. Zas sa mi potvrdilo, že kniha je lepšie ako jej adaptácia.
Prvé vydanie knihy Rosemary má děťátko od Iru Levina uzrelo svetlo sveta v roku 1987. Českého prekladu sa dočkalo v 2009. Tohto roku sa vydavateľstvo Motto rozhodlo príbeh vydať znova s krásnou obálkou, ktorá na prvý pohľad mrazí. Aj keď som videla filmovú adaptáciu tohto príbehu, bola som zvedavá na jeho pôvodnú verziu, a tak som sa pustila do čítania. A veru, je to zaujímavá kniha, ktorá vo vás vyvolá zmiešané pocity.
Dej rozpráva príbeh manželov Rosemary a Guya, ktorí sa prisťahovali do vysnívaného domu. Vôbec neberú ohľad na výstrahy priateľa o udalostiach, ktoré sa tam stali. Myslia si, že ich chce len odradiť. No na vlastnej koži zistia, že niečo na tom pravdy je. Rosemary sa skamaráti s mladou dievčinou, ktoré o niekoľko dní nájdu mŕtvu. Vtedy sa začne báť. Sužujú ju nočné mory, ktoré si nevie vysvetliť. Bojí sa o nich komukoľvek povedať. Jedného dňa sa Rosemary a Guyovi za zvláštnych okolností podarí splodiť dieťa. To je okamihom, kedy začne všetko nedávať zmysel. Susedia, ktorí sa až veľmi zaujímajú o plod. Náhla pomoc z ich strany je viac než čudná. Rosemary nevie, čomu má veriť. Všetko sa jej zdá ako nevydarený sen.
„Je moc lidí, co by se s tím neobtěžovali,“ odporovala pani Castevetová. „Klidně by si šli po svém, ani by je nenapadlo otevřít pusu. Až budete starší, poznáte, že s laskavostí se na tomhle světě setká člověk málokdy. Takže vám ze srdce děkuji a Roman, ten můj, taky.“
Autor dielo napísal skvelo. Malo všetko, čo správny hororový príbeh má mať. Hltala som každú stránku a nedokázala som sa odtrhnúť. Som strašný bojko, no aj napriek tomu sa takýmto knihám nevyhýbam. Keď som ju čítala večer, občas som mala problém zaspať kvôli udalostiam, ktoré sa tam stali. Aj keď má kniha plynulý dej, miestami sa objavili scény, ktoré ma bavili menej. Boli to časti, ktoré neriešili priamo Rosemary a jej situáciu.
Časť, ktorá ma vyslovene zmiatla, bol koniec. Mala som pocit, akoby mi chýbalo niekoľko strán. Dej mi neprišiel ucelený. Bolo to tak trochu pritiahnuté za vlasy, no aj tak sa mi to páčilo, pretože autor sa nebál použiť zvrat, nad ktorým som síce krútila hlavou, ale stál za to.
Guy a Rosemary se zasmáli a vyměnili si pohledy. Ty máš ale kamarádku, říkal očima GUy a její pohled odpovídal: Copak za to můžu?
V podstate som si žiadnu postavu extrémne neobľúbila. Každý bol svojský a zohrával dôležitú úlohu v príbehu. Najviac ma prekvapilo Guyove správanie. Očakávala som, že bude stáť pri svojej manželka, avšak to, čo sa z neho nakoniec vykľulo mi, vyrazilo dych. Ani v najmenšom som to neočakávala. V tejto knihe platí: na začiatku sa k nim budeme správať milo a potom ukážeme pravú tvár. Keď sa odhalilo najväčšie tajomstvo deja, čumela som ako teľa na nové vráta.
Celkovo sa mi príbeh veľmi páčil. Sem-tam sa dej vliekol, ale potom to autor vykompenzoval dych berúcim zvratom, z ktorého som sa ešte dlho spamätávala. Pustila som sa aj do seriálového spracovania knihy, no už po pár minútach som to vypla, pretože dej sa maximálne rozchádzal s knihou. Zas sa mi potvrdilo, že kniha je lepšie ako jej adaptácia.
June 14, 2019
Rosemary a jej manžel Guy si zaobstarajú podnájom, spriateľia sa s dobráckmimi susedmi a ako keby toho š´tastia nebolo málo, Rosemary otehotnie.....
Ále postupne sa všetko zvrtne do pekelných sračiek....PEKELNÝCH.
Na tak krátkom rozsahu knihy, /cca 200 strán) dokázal autor Ira Levin rozohra´t mocnú tajomnú hru. Až ma zamrelo, že kniha nemala viac objemu. No každopádne, toto by si mal prečítať každý milovník ako hororu, tak thilleru.
Ále postupne sa všetko zvrtne do pekelných sračiek....PEKELNÝCH.
Na tak krátkom rozsahu knihy, /cca 200 strán) dokázal autor Ira Levin rozohra´t mocnú tajomnú hru. Až ma zamrelo, že kniha nemala viac objemu. No každopádne, toto by si mal prečítať každý milovník ako hororu, tak thilleru.
April 13, 2020
Presne niečo takéto som potrebovala. Rýchle, creepy čítanie na víkend. A veruže som spokojná. Creepy it was!
Život už ani nemôže byť lepší!
Rosemary a Guy Woodhousoe majú všetko, o čom každý mladý pár sníva. Guy je sľubný herec a Rosemary sa splnil sen o krásnom byte v perfektnej lokalite. Rosemaryn dobrý priateľ, Edward Hutchins, je voči lokalite Bramford skeptický a snaží sa dvojicu vystríhať. Stalo sa tu predsa toľko zlých vecí za veľmi zvláštnych okolností.
Mladomanželia ho neberú veľmi vážne, sú predsa rozumní ľudia, ktorí neveria povedačkám a do bytu sa nasťahujú. Zoznámia sa s milými staršími susedmi Romanom a Minnie Castevetovými, s ktorými sú si blízky. Možno až príliš. Guy je však šťastný a Rosemary sa splnil jej najväčší sen. Je tehotná. Okolo Rosemary sa začínajú diať zvláštne, často bizarné veci. Rosemary nevie, čo je skutočnosť a čo iba jej predstavy. Má pocit že stráca rozum.
Páčilo sa mi ako autor dokázal zachytiť stupňujúce sa napätie a Rosemaryne pochybnosti, ako sa na jednej strane snažila nepripúšťať si Hutchove reči hoci na druhej strane cítila niečo úplne iné. Páčilo sa mi aké charaktery vytvoril pre susedov. Úplne som mohla cítiť dusivú atmosféru, v ktorej musela Rosemary žiť.
Život už ani nemôže byť lepší!
Rosemary a Guy Woodhousoe majú všetko, o čom každý mladý pár sníva. Guy je sľubný herec a Rosemary sa splnil sen o krásnom byte v perfektnej lokalite. Rosemaryn dobrý priateľ, Edward Hutchins, je voči lokalite Bramford skeptický a snaží sa dvojicu vystríhať. Stalo sa tu predsa toľko zlých vecí za veľmi zvláštnych okolností.
Mladomanželia ho neberú veľmi vážne, sú predsa rozumní ľudia, ktorí neveria povedačkám a do bytu sa nasťahujú. Zoznámia sa s milými staršími susedmi Romanom a Minnie Castevetovými, s ktorými sú si blízky. Možno až príliš. Guy je však šťastný a Rosemary sa splnil jej najväčší sen. Je tehotná. Okolo Rosemary sa začínajú diať zvláštne, často bizarné veci. Rosemary nevie, čo je skutočnosť a čo iba jej predstavy. Má pocit že stráca rozum.
Páčilo sa mi ako autor dokázal zachytiť stupňujúce sa napätie a Rosemaryne pochybnosti, ako sa na jednej strane snažila nepripúšťať si Hutchove reči hoci na druhej strane cítila niečo úplne iné. Páčilo sa mi aké charaktery vytvoril pre susedov. Úplne som mohla cítiť dusivú atmosféru, v ktorej musela Rosemary žiť.
December 24, 2015
To bola jazda. Ak by ste niekedy cítili nutkanie vykričať svetu, aký je skazený, táto kniha to už urobila za vás.
Displaying 1 - 16 of 16 reviews