Írčina
| Írčina (Gaeilge) | |
| Štáty | |
|---|---|
| Región | najmä Gaeltacht, všeobecne Írsko |
| Počet hovoriacich | 130 000 (materinský, 2011)[1] |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | menšinový jazyk v: |
| Regulátor | Foras na Gaeilge |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ga |
| ISO 639-2 | gle |
| ISO 639-3 | gle |
| Wikipédia | |
| Adresa | ga.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Írčina[2][3] (iné názvy: gélčina[4], gaelčina[5][6], írska gélčina[7], írska gaelčina[2], írska galčina[8][9], keltská írčina[10][11] [resp. keltsko-írsky jazyk[12]], staršie: erse[12]) je keltský jazyk z rodiny indoeurópskych jazykov. Spolu so škótskou a manskou gaelčinou (obidva vznikli z írčiny) patrí do goidelskej vetvy keltských jazykov.[3] Írčina je popri gréčtine a latinčine najstarší európsky jazyk s literárnou tradíciou.[3]
Podľa írskej ústavy je to prvý úradný jazyk Írskej republiky (angličtina je druhým jazykom). V sčítaní v roku 2011 deklarovalo 1 774 437 ľudí (41,4 %) vo veku 3+ znalosť írčiny.[13] Len malá časť z týchto ľudí ju používa ako prvý jazyk, omnoho viac ľudí ňou hovorí len zriedka alebo vôbec, prípadne len v škole. Jedine v gaeltachtoch, oblastiach, kde írčinu používajú ľudia každodenne, má írčina lepšie pozície. Jej rozšírenosť je aj tu ohrozená, a to imigráciou z anglofónnych oblastí Írska, prípadne zo zahraničia.
Status írčiny a pokusy o jej renesanciu
[upraviť | upraviť zdroj]Írska ústava definuje írčinu ako národný a prvý úradný jazyk štátu. Napriek tomu je drvivá väčšina vládnych dokumentov vytváraná v angličtine. Írčina je povinným predmetom vyučovaným na školách, ktoré sú financované zo štátnych zdrojov. Od roku 2007 je írčina úradným jazykom Európskej únie.[14]
V mestách a vo všeobecnosti medzi mladými ľuďmi znalosť írčiny rastie.[13] Je to najmä výsledok vyučovania výhradne v írskom jazyku. Takéto základné školy sú známe ako Gaelscoileanna a nadväzuje na ne množstvo stredných škôl. Preto je podiel tých, čo vedia po írsky, vyšší práve medzi mladými ľuďmi. V Írsku fungujú aj írskojazyčné televízie (TG4) a rozhlasové stanice.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mapa Írska znázorňujúca podiel populácie (3+), ktorá deklarovala znalosť írčiny (podľa írskeho sčítania 2011 a severoírskeho sčítania 2011).
-
Mapa Írska znázorňujúca podiel populácie (3+), ktorá deklarovala každodenné používanie írčiny mimo vzdelávacích inštitúcii (podľa írskeho sčítania 2011).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Keith Brown, ed. (2005). Encyclopedia of Language and Linguistics (2 ed.). Elsevier. ISBN 0-08-044299-4
- ↑ a b írsky jazyk. In: Encyclopaedia Beliana 7, S. 207
- ↑ a b c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 315-317.
- ↑ RUMÁNEK, I. R. V. Kelti, Gali, Geli, Gáli...In: Historický revue č. 1 2000. S. 3
- ↑ HARENBERG, B. et al. Kronika ľudstva. Bratislava: Fortuna Print. 1998. S. 1210
- ↑ SIVÁK, J. Správa z 10. medzinárodnej konferencie o práve a jazyku. In: Filozofia č. 9. 2006. S. 770
- ↑ RUMÁNEK, I. Zašlý grál - keltské balady. Pezinok: Linea Vera, 2007. S. 63
- ↑ PISKUROVÁ, M., LUKÁČ, M. Veľký ilustrovaný atlas sveta a vesmíru. Bratislava: Svojtka & Co., 2008. S. 109
- ↑ BETÁKOVÁ, L. Význam jazykového kultivovania v živote národa. In: Kultúra slova č. 6 2005. S. 341
- ↑ Z pracovne Jána Boora. In: Revue svetovej literatúry. č. 1 1991. S. 102
- ↑ HUŇÁČEK, V. et al. Republika naša. Bratislava: Mladé letá, 1969, S. 183
- ↑ a b erse. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A-Z. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, S. 259.
- ↑ a b Census 2011 - This is Ireland (po anglicky)
- ↑ MCKITTRICK, David. Irish becomes the 23rd official language of EU [online]. The Independent, 2007-01-03, [cit. 2013-09-07]. Dostupné online. ((po anglicky))
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irish language na anglickej Wikipédii.