Preskočiť na obsah

Nasalis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:00, 15. október 2012, ktorú vytvoril 87.244.234.244 (diskusia) (Vytvorená stránka „Kahau sleďový (Nasalis larvatus) je úzkonosý primát z čeľade mačiakovité. Žije výhradne v juhovýchodnej Ázii na ostrove Kalimantan. Obýva nížinatej, daž...“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Kahau sleďový (Nasalis larvatus) je úzkonosý primát z čeľade mačiakovité. Žije výhradne v juhovýchodnej Ázii na ostrove Kalimantan. Obýva nížinatej, dažďové pralesy na brehoch riek, jazier av blízkosti morského pobrežia. Obsah

[Skryť]
   * 1 Popis
   * 2 Potravinové nároky
   * 3 Životné prejavy
   * 4 Rozmnožovanie
   * 5 Sesterská skupina
   * 6 Odkazy
         o 6.1 Referencie
         o 6.2 Literatúra
         o 6.3 Externé odkazy

[Upraviť] Popis

Kahau sleďový je denná urastená opice žijúci prevažne na stromoch, platí u neho značný pohlavný dimorfizmus. Samec býva veľký až 75 cm, samice len 60 cm, samec váži až 24 kg, kdežto samica len 10 kg, chvost samcov meria okolo 66 cm, kdežto samíc len 56 cm. A hlavným rozlišovacím znakom je vzhľad ich nosov, zatiaľ čo samec má previsnutý nos tvare uhorky dlhý až 10 cm, samica má nos krátky, otočený hore. Na chrbte má srsť tehlovo červenú, končatiny má šedivé, spodok tela a chvost krémový, tvár máva sfarbený do červena. Je nápadný svojim vystúpeným bruchom. [Upraviť] Potravinové nároky

Celý svoj život trávia v mangľovníka, kde listy, púčiky, semená a plody určitých mangrovníkov sú jeho hlavnou potravou. Sú to v podstate vegetariánskej opice a majú tomu aj prispôsobený žalúdok, dokážem stráviť rastlinnú celulózu. V žalúdku má špecializované baktérie, ktoré potravu fermentujú a umožňujú tak jej trávenie aj také, ktoré rušia rastlinné jedy v potrave. Preto môže kahau žrať výhonky a listy stromov, ktoré sú pre ostatné herbivory nepožívateľné.

Rozkladnú činností tráviacich baktérií dochádza k tvorbe plynu, ktorý kahauovi pred výstupom z tela nafoukává pružné brucho. Aby zmenšil množstvo vznikajúcich plynov pojedá väčšinou iba vybrané nezrelé nesladké plody a určité listy. Jeho strava je kaloricky nevydatná, spotrebuje ju veľké množstvo. Je to prísny potravinový špecialista, ktorý nemôže žiť v oblasti s iným druhom potravy. Jeho potravinový zameranie spôsobilo, že kahau si s ostatnými primátmi nekonkuruje. [Upraviť] Životné prejavy

Kahauové sleďový žijú v tlupách a sústavne sa pohybujú za potravou, za deň urazí aj 600 m preskakuje bez ohľadu na svoju hmotnosť z jedného stromu na druhý s roztiahnutými nohami a vlajúcim chvostom na vzdialenosti aj 4 metrov. Pri putovaní za potravou dokážu vodné toky jednoducho preplávať, prsty na zadných nohách majú čiastočne spojené plávacie blanou. Vo vode však na ne čakajú jediní nepriateľov krokodíly. Na noc sa vracajú k brehom nocovať na obľúbené tzv spacie stromy, kde sa cíti bezpečne.

Väčšina tlúp má svojho vodcovského samca a práve ten býva vybavený výrazne väčším nosom ako ostatní samci. Ak je nahradený druhým, narastá najväčšie nos v tlupe práve jemu. Vlastné nos slúži ako ozvučnice, zosilňovač vydávaných zvukov ktorými práve dominantný samec zvoláva a udržuje tlupu pohromade. Hlasné zvuky vydávajú len samce. [Upraviť] Rozmnožovanie

Žijú v tlupách do 30 jedincov, nemajú ohraničená teritória. Väčšina tlúp je tvorená dominantným samcom, podriadenými samce, samicami a mláďatami, mladí samci často vytvárajú samostatné tlupy. Tieto sa stretávajú na večerných zhromaždeniach, kde tiež dochádza k páreniu. Samice v ruji si niekedy odskočí do vedľajšej skupiny a samce ju spárení s iným väčšinou tolerujú.

Gravidita samíc trvá približne 150 dní. Mláďa narodené vysoko v korunách stromov sa samo drží srsti na matkinom bruchu, čoskoro však prelezie matke na chrbát a takto cestuje v tlupe s ostatnými, matka s ním aj pláva. Mláďatá sú po narodení v tvári celá modro fialová, v dobe niekoľkých mesiacov sa vyfarbia ako ostatné. Pohlavné zrelosť u samcov nastáva za 60 až 84 mesiacov, u samíc za 36 až 60 mesiacov. [Upraviť] Sesterská skupina

Príbuzným rodom je kahau mentavejský (Simias concolor) Miller, 1903. Jeho domovom sú pralesy troch ostrovov South Pagai, Sipora a Siberut patriace Mentawajskému súostrovia (Mentawai Islands) ležiace juhozápadne od indonézskeho ostrova Sumatry.

Je o niečo menší, než kahau sleďový, má kratší chvost ktorý je až na štetku na konci takmer holý. Nos má podstatne menšie. Jeho sfarbenie je hnedo čierne, občas sa vyskytnú jedinci farby hnedo okrovej.

Kahau mentavejský je podľa červeného zoznamu IUCN vyhlásený za kritický ohrozený druh.