Kynceľová
| Kynceľová | |
| obec | |
Dom smútku so zvonicou v Kynceľovej
| |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Región | Horehronie |
| Vodný tok | Selčiansky potok |
| Nadmorská výška | 385 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′04″S 19°11′09″V / 48,7510°S 19,1857°V |
| Rozloha | 1,17 km² (117 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 388 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 331,62 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1436 |
| Starosta | Martina Kubišová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 974 01 (pošta Banská Bystrica 1) |
| ŠÚJ | 557277 |
| EČV (do r. 2022) | BB |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| E-mailová adresa | kyncelova@kyncelova.sk |
| Telefón | 048 / 414 60 16 |
| Fax | 048 / 414 60 16 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kynceľová | |
| Webová stránka: kyncelova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kynceľová je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v strednej časti podcelku Bystrického podolia na úpätí Nízkych Tatier v nadmorskej výške od 360 do 450 m n. m. Patrí do klastra Pod Panským Dielom, čo je vrch vypínajúci sa nad obcami patriacimi do spomenutého klastra. Kynceľová je jednou z nástupných obcí do rekreačnejoblasti Šachtičky. Obec je poprepájaná s inými obcami cyklotrasami a turistickými chodníkmi.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla asi v 13. storočí ako poddanská obec na banskobystrickom mestskom teritóriu s názvom Kunzelfalva. Prvá písomná zmienka je z novembra roku 1435, v súvislosti so sporom zemanov "Sásovských" a "Kynceľovských", ktorý riešil kráľ Žigmund.
Prvá historická zmienka sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Postupne sa názov obce menil na 1489 Kunczldorf, Kinczeldorf; 1680 Kinczelowa; 1808 Kyncelowa; maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. Obec vznikla ako poddanská obec v 13. storočí na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18.-20.storočí obyvatelia zaoberali povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli známi ako tesári a murári. V roku 1962 sa poľnohospodári zlúčili so Sásovou, Rúdlovou a Zvolenskými Nemcami. Neskôr bola mestskou časťou Banskej Bystrice. Dnešná Kynceľová je samostatná obec so svojou samosprávou.
Kynceľová leží neďaleko Banskej Bystrice. Už v 14. storočí storočí patrila Banská Bystrica medzi hlavné strediská remesiel. Do mesta sa sťahovali remeselníci, ktorí zabezpečovali potreby baníkov a ťažiarov. Odrazu sa ukázal problém so zásobovaním takéhoto množstva ľudí jedlom. Preto panovník udelil privilégiá Kynceľovej a ďalším obciam Pod Panským Dielom s podmienkou, že budú baníkov, remeselníkov a všetkých ľudí žijúcich v meste a okolí zásobovať potravinami. Vtedy nastal rozvoj poľnohospodárstva a gazdovstva aj v Kynceľovej. Tu má korene aj obecný erb. V striebornom štíte vysoké zelené trojvršie preložené zo spodného okraja štítu vyrastajúcimi troma veľkými zlatými klasmi na listnatých steblách. Nový erb, kde trojvršie symbolizuje miestne vrchy - Malý, Panský a Selecký diel, klasy ilustrujú zdroj obživy obyvateľov obce. Toto obdobie zanechalo stopy i v prezývkach, ako napr. do Gazdov.
V 20. storočí časť obyvateľov Kynceľovej sa vyznačovala murárskou zručnosťou. Svedčia o tom i prezývky Palierik, do Palierov (v dnešnej terminológii je to stavebný dozor). Podieľali sa na výstavbe Národného domu v Banskej Bystrici, budovaní Budapešti, ale svojou zručnosťou sa uplatnili i v ďalekej Argentíne v meste Mendoza pod juhoamerickým pohorím Andy.
V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18. - 20. storočí zaoberali povozníctvom. V roku 1840 bola založená cirkevná evanjelická a.v. Škola, do ktorej chodili žiaci z obcí Nemce, Selce, Senica a Majer. Do školy sem chodil aj známy herec a režisér Paľo Bielik (predstaviteľ Jánošíka), ktorý tu mal svoje prvé divadelné vystúpenia a v tejto škole hrával ochotnícke divadlo. Dnes sa v budove školy nachádza Obecný úrad.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1870. Fasáda zvonice je členená pilstrami, rezonančný otvor šambránou.
- Dom číslo 42, ľudová architektúra z roku 1913.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Každoročne sa od roku 2006 v tejto obci neďaleko Banskej Bystrice koná Fizolňový deň (miestnym názvoslovím fizolne). Je to súťaž vo varení fazule. Pribudla k tom aj Súťaž v krájaní cibule. Súťaží sa aj o Putovný Pohár Starostky Obce.
Vo fizolňovici sa vyvarí mäso surové i údené, klobásky, rebierka atď. Mäso sa po uvarení vyberie a konzumuje. Fizolňa znamená fazuľa v miestnom nárečí.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
| Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |