Štefan Belohradský
| Štefan Belohradský | |
| slovenský architekt, sochár | |
| Narodenie | 30. august 1930 Preseľany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. apríl 2012 (81 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons | |
Ing. arch. akad. soch.Štefan Belohradský (* 30. august 1930, Preseľany – † 19. apríl 2012, Bratislava) bol slovenský sochár a architekt.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Štefan Belohradský absolvoval v roku 1952 Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. V. Karfík, E. Hruška). V rokoch 1954 – 1959 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. F. Štefunko). Jeho manzelka je vyznacna slovenska teoreticka umenia Luba Belohradska.
Svojou tvorbou reprezentoval Česko-Slovensko na početných medzinárodných prehliadkach (napr. Výstava súčasného umenia v Turíne, 1967; Česko-slovenské sochárstvo od Myslbeka po súčasnosť, Rodinove múzeum, Paríž 1968; Súčasné česko-slovenské umenie, Teherán 1969). Abstrahovanie tvaru a hľadanie jeho súhrnnej, konštruktívnej osnovy priviedlo autora už v prvej polovici 60. rokov k čistému geometrickému tvarosloviu aj zásluhou pôvodného vzdelania architekta. Od A. Pohribného dostal pozvanie do pražského Klubu konkrétistov a zároveň poverenie založiť tento klub aj na Slovensku s výtvarníkmi, ktorých spájalo konštruktivisticko-geometrické východisko tvorby. Vytvára objekty, ktoré realizuje z plexiskla, hliníka, antikora s využitím ich technických a optických vlastností. Jednoduché segmenty v symetrickom radení vytvárajú vertikály potvrdzujúce racionálne konštruktivistické cítenie. Redukcia formy poskladanej zo základných geometrických segmentov, ako výsledok matematickej permutácie, vyvoláva “virtuálny” kinetický efekt.
Podľa Zory Rusinovej je tento umelec v našom sochárstve prvej polovice 60. rokov „... príkladom redukcie formy až do polohy minimalu... Autorova materiálová a technologická oscilácia medzi kameňom, kovom a plexisklom dokladá škálu experimentov na poli exaktne odvodzovanej sochárskej formy, od jedinečnosti solitéru k multiplikácii plošných elementárnych prvkov, od statického, čistého, z hmoty dobíjaného sochárskeho artefaktu až po konštruktívne vrstvenie množiny strojom rezaných segmentov....“.[chýba zdroj]
Zúčastnil sa všetkých významných klubových výstav v Česko-Slovensku aj v zahraničí. V roku 1970 prezentoval na svetovej výstave Expo v Osake mobil „Slnko nádeje“, ktorý sa stal súčasťou kolekcie spoločnosti Mitsubishi. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v zbierkach Národného technického múzea v Prahe, Slovenskej národnej galérie, vo viacerých galériách v Česku a Nemecku, ako aj v súkromných domácich a zahraničných zbierkach. Jeho dielo je zastupene vo vyznacnej zbierke Konstruktivickeho umenia Die Sammlung Peter C. Ruppert v Nemeckom meste Wurzburg.
Ing. arch. Štefan Belohradský je autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského na cintoríne v Tajove. Zomrel po krátkej ťažkej chorobe 19. apríla 2012 v Bratislave.[1]
Ce
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vo veku 81 rokov zomrel sochár Štefan Belohradský [online]. teraz.sk, 22.4.2012. Dostupné online.