Žižkov

	Žižkov
	časť obce a katastrálne územie hl. mesta Prahy
	pohľad zo Žižkovskej televíznej veže k Olšanskej ulici
	Erb
	Erb
Štát	Česko
mestská časť	Praha 3, ; malé časti Praha 8 a Praha 10
správny obvod ; (poverený úrad)	Praha 3, ; malé časti Praha 8 a Praha 10
mestský obvod	Praha 3, ; malé časti Praha 8 a Praha 10
Súradnice	50°5′13″S 14°28′8″V / 50,08694°S 14,46889°V
Rozloha	5,44 km² (544 ha)
Obyvateľstvo	57 225 (16. 10. 2006)
Hustota	10 519,3 obyv./km²
PSČ	130 00, jeden dom 100 00
	Wikimedia Commons: Žižkov
	Webová stránka: zizkov.info
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Žižkov pozri Žižkov (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 50°5′13″S 14°28′8″V / 50,08694°S 14,46889°V

Žižkov (nem. Žižkaberg, ľudovo predtým Žižkaperk) je mestská štvrť a katastrálne územie Prahy, nachádza sa na východ od jej centra. Ako samostatný celok vznikol pod názvom Královské Vinohrady I. roku 1875 rozdelením Královských Vinohrad, roku 1877 boli Královské Vinohrady I. premenované na Žižkov, roku 1881 bol Žižkov povýšený na mesto. V roku 1922 bol začlenený do novo vzniknutej Veľkej Prahy. Od roku 1960 je takmer celý hlavnou súčasťou mestského obvodu Praha 3, ktorého územie je od roku 1990 aj územím mestskej časti Praha 3.

Jedna žižkovská parcela (blízko stanice metra Želivského, východne od ul. Pod židovskými hřbitovy) patrí do obvodu aj mestskej časti Praha 10. Neobývaná časť priestoru medzi kolínskou a turnovskou železničnou traťou, pod Krejcárkom (skôr záhradkárska osada a priemyslové objekty, dnes Nové spojenie), patrí do obvodu aj mestskej časti Praha 8.

Charakter štvrte

Žižkov, niekedy tiež nazývaný pražský Montmartre, je štvrťou bytových domov z prelomu 19. a 20. storočia. Žižkov, bohémska štvrť plná nočného života, kaviarní, barov a umelcov sa rozkladá na vyvýšenine, preto sú miestne ulice úzke a strmé.

K Žižkovu patrí aj vrch Vítkov a pás novšej výstavby (z 20. storočia) smerom k Hrdlořezom.

Dejiny

Územie dnešného Žižkova bolo súčasťou obce Hory Viničné vzniknutej roku 1788 (resp. od zriadenia samospráv roku 1849), ktorá bola roku 1867 premenovaná na Královská Vinohradská obec (König. Weinberge). Po polovici 19. storočia nastal mohutný rozvoj tohto územia a rozsiahla výstavba, aj preto bola v roku 1875 Královská Vinohradská obec rozdelená na dve obce s názvami Vinohrady I. (od roku 1877 Žižkov) a Vinohrady II. (od roku 1877 Královské Vinohrady). Obe samostatné obce za hradbami Prahy boli neskôr povýšené na mestá, Královské Vinohrady v roku 1879, Žižkov v roku 1881.

Výstavba, ktorá začala po roku 1865 v priestore medzi Vrchom Vítkov – Vítkova hora a Vrchom sv. Kříže pokračovala takmer "americkým" tempom. Niekoľko čísel: Pri sčítaní ľudu v roku 1843 mala časť dnešného Žižkova 83 usadlíkov. O sedem rokov neskôr v roku 1850 viac ako dvojnásobok, 197 osôb. Za ďalších sedem rokov pribudlo 71 osôb a v roku 1869 už bolo zapísaných 292 obyvateľov. V tom čase sa ale ešte veľa nestavalo a obyvateľov pribúdalo pomaly. Zatiaľ čo v rokoch šesťdesiatych a sedemdesiatych dochádzalo k osídľovaniu vyšších polôh za hradbami, v osemdesiatych rokoch sa už stavia po celom území a Žižkov už je veľkým mestom s 21 212 obyvateľmi. Ďalšie sčítanie obyvateľov v roku 1890 už má vo výkazoch 42 000 osôb vo viac ako 750 domoch.

Okolo roku 1920 už bola celá štvrť zastavaná a vo výstavbe sa pokračovalo vlastne už len na Ohradě. Na Žižkov viedla jedna z prvých električkových tratí. V sedemdesiatych rokoch (70. roky 20. stor.) začalo vedenie Prahy uvažovať o radikálnej prestavbe celého Žižkova. Úzke ulice mali byť nahradené širokými, staré nájomné domy mali byť strhnuté a nahradené panelákmi. Realizácia bola začatá v okolí Olšanského námestia, ale medzitým začala nežná revolúcia a väčšina historického Žižkova bola zachránená. O kráse uvažovanej prestavby – "asanácia Žižkova", je možné sa presvedčiť na rade žižkovských panelákov. Po nežnej revolúcii, často v súvislosti s reštitúciami domov, sa začalo s opravami a rekonštrukciami a ich obnova prebieha dodnes. Zo Žižkova sa vďaka novej výstavbe a rekonštrukcii historických domov stáva veľmi zaujímavá rezidenčná štvrť. Ďalšou perspektívou je postavenie celej novej štvrti na území Žižkovského nádraží so širokým bulvárom, nadväzujúcim na súčasnú Olšanskú ulicu.

So Žižkovom je spojená činnosť bohémov a spisovateľov Jaroslava Haška a Frantu Sauera. V 80. rokoch 20. storočia bol pri Olšanskom námestí slávnostne položený základný kameň Haškovho pomníku, ktorý bol ale nakoniec postavený na Prokopovom námestí. Z čias koncom 1. svetovej vojny pochádza z okruhu týchto osôb aj recesistický pojem Svobodná republika Žižkov (Žižkovská svobodná republika). Tento pojem pripomenul starosta Prahy 3 Milan Český, keď 25. júla 2001 mestskú časť oficiálne navštívil veľvyslanec Európskej únie v Česku Ramiro Cibriáni. V recesistickom duchu pritom rokovali o vstupe Žižkova do EU.^[1]

Významné stavby

Najznámejšou stavbou, ktorá sa tu nachádza, je celkom iste neprehliadnuteľný Žižkovský vysielač. Nachádza sa na hranici Žižkova s Vinohradmi v Mahlerových sadoch v tesnom susedstve židovského cintorína. Vysielač bol sprevádzkovaný roku 1992 a vďaka vyhliadkovým plošinám pre verejnosť umožňuje návštevníkom aj obyvateľom Prahy zaujímavý pohľad na mesto z vtáčej perspektívy. Na Sladkovského námestí pri budove c. k. reálky na Žižkove (postavená v rokoch 1898 až 1899) bol vybudovaný podľa projektu architekta Josefa Mockera v rokoch 1899 až 1903 novogotický trojloďový kostol sv. Prokopa s jednou vežou (vysvätený roku 1903). Zaujímavý je tiež blízky secesný kostol svätej Anny. Na Olšanskom námestí sa nachádza barokový kostol sv. Rocha. Medzi ulicou Italskou a námestím Winstona Churchilla sa nachádza areál Vysokej školy ekonomickej (VŠE). Na tom istom námestí vyrástla v 30. rokoch 20. storočia funkcionalistická budova domu odborových zväzov (vtedy dvanásť poschodové sídlo dôchodkového úradu), dnešné sídlo centrály odborových zväzov Česka.

Televízna veža na Žižkove v Mahlerových sadoch
Kostol svätého Prokopa
Národný pamätník na Vítkove, jazdecká socha Jána Žižku

Doprava

Verejná

Verejnú dopravu zaisťuje na Žižkove električková trať od Hlavního nádraží na Ohradu na križovatku Spojovací. Autobusové spoje sú vedené ulicou Husitskou a Italskou. V budúcne sa uvažuje o zavedení metra linky vo svojej II. etape z Hlavního nádraží na Žižkov.

Automobilová

Vďaka svojej vhodnej polohe k centru má Žižkov vhodné spojenie hlavne na magistrálu a potom krkolomným spôsobom cez Florenc k Vltave.

Pešia

Tunel pre chodcov Karlín–Žižkov bol otvorený v roku 1953.

Šport

Táto štvrť je domovom futbalového tímu FK Viktoria Žižkov
Sokol – Žižkov

Literatúra

Jak žil Žižkov před sto lety / Zdeněk Šesták. - Praha: Academia, 2005. - ISBN 80-200-1305-9
Ciao Vaschek / Friedrich Kröhnke. - Curych (Zürich): Ammann, 2003. - ISBN 3-250-60062-8
SRB, Adolf; HOUBA, Josef. Město Žižkov. Žižkov : vl.n., 1910. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
KORBELÁŘ, Karel; ZAHRADNICKÝ, Josef. Schematismus města Žižkova. Praha : České ústřední knihkupectví, 1892. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
Zahradní kolonie rodinných domků Jarov nad Vítkovem. Praha : Družstva pro stavbu dělnických bytů a rodinných domků sídlem v Žižkově, 1914. Ustavení a činnost žižkovského stavebního bytového družstva. Plány, půdorysy, řezy a foto hotových či projektovaných domů. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}

Referencie

↑ Žižkov do Evropské unie, Radniční noviny 7–8/2001^{[nefunkčný odkaz]}, list městské části Praha 3

Aktuálne dianie na Žižkove a v najpriľahlejšom okolí prináša už niekoľko rokov žižkovská regionálna internetová televízia www.zizkov.tv
www.zizkov.info Archivované 2012-07-11 na Wayback Machine – najväčší informačný portál o Žižkove
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žižkov na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žižkov

[1] Žižkov do Evropské unie, Radniční noviny 7–8/2001^{[nefunkčný odkaz]}, list městské části Praha 3

[1]