Žltý hyperobor

Žltý hyperobor, vo všeobecnosti, je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou, ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K, s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. Žlté hyperobry, podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja, boli pozorované kvôli periodickým erupciám, ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva, väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu.

Vnútorná štruktúra

Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd, žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou, čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka, ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou. Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov, časti jadra, prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu.

Chromosféra

Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd, navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie, žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú, rozšírenú atmosféru. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu, ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd.

Známe žlté hyperobry

• Ró Cassiopeiae
• V382 Carinae
• HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja, V509 Cas)
• HR 8752
• IRC+10420

Pozri aj

Astronomický portál

• Hyperobor

Externé odkazy

• Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae Archivované 2008-07-07 na Wayback Machine (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yellow hypergiant na anglickej Wikipédii.