Ana Blandiana
| Otilia Valeria Rusanová | |
| rumunská spisovateľka | |
| Ana Blandiana v roku 2019. | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Ana Blandiana |
| Narodenie | 25. marec 1942 (82 rokov) |
| Temešvár, Rumunsko | |
| Národnosť | rumunská |
| Zamestnanie | knihovníčka, publicistka |
| Manžel | Romulus Rusan |
| Dielo | |
| Žánre | Lyrická báseň, román, esej, literatúra pre deti |
| Témy | lyrické témy, kritika komunistického režimu |
| Literárne hnutie | rumunská literatúra |
| Debut | Prvá osoba plurálu (Persoana întîi plural, 1964) |
| Odkazy | |
| Ana Blandiana (multimediálne súbory na commons) | |
Ana Blandiana alebo Ana Blandianová[1][2] (vlastné meno: Otilia Valeria Rusanová,[3][4] rodená Otilia Valeria Comanová,[5] iné verzie mena: Otilia Valeria Coman Rusan;[6][7] * 25. marec 1942, Temešvár, Rumunsko) je rumunská spisovateľka, poetka, esejistka a prekladateľka, jedna z najvýznamnejších literátok svojej generácie a súčasnej doby. Dočasne sa venovala aj politike,[6][8] zakladala a stála na čele organizácie Občianska aliancia[9] (1990) a Občanska akadémia[8] (1994).[10] Jej diela boli preložené do 24 svetových jazykov,[9] a je tak najprekladanejšou rumunskou poetkou.[10] Britské vydavateľstvo poézie Bloodaxe Books ju z hľadiska rumunskej kultúry a spoločnosti označilo za významovo porovnateľnú s českým politikom a spisovateľom Václavom Havlom, či s ruskou poetkou Annou Achmatovou.[9]
Za pseudonym si zvolila meno rumunskej hrdinky z povesti, ktorú vmurovali do základov hradu, aby zlé sily v noci nezničili to, čo stavitelia počas dňa postavia.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Blandiana sa narodila v roku 1942 v rumunskom meste Temešvár do rodiny učiteľa a pravoslávneho kňaza, ktorý bol za komunistického režimu niekoľko rokov väznený. Strednú školu navštevovala v Oradei. V roku 1960 si vzala za muža rumunského esejistu Romula Rusana. Svoju prvú básnickú prvotinu napísala ako 17-ročná, publikovať však pre status jej otca mohla až po zmiernení komunistického režimu v roku 1964.[11] V roku 1967 dokončila štvorročné štúdium filológie na Univerzite v Kľuži a začala sa venovať editovaniu básnických žurnálov. Od roku 1975 bola knihovníčkou v Inštitúte výtvarných umení v Bukurešti. Naďalej písala diela ako spisovateľka na voľnej nohe a prispievala do literárnych časopisov, mimo iné do časopisu Contemporanul (1968 – 1973). Z politických dôvodov na ňu bola viackrát uvalená cenzúra a nesmela publikovať.[2] Jej diela tak vychádzali samizdatne.[6]
V roku 1989 sa zúčastnila na revolúcii proti Ceaușescuovi a bola zvolená do Rady Národného frontu spásy, avšak neskôr pre politické nezhody rezignovala.[6] Následne bola spoluzakladateľkou Občianskej aliancie (Alianța Civică) a jej prezidentkou. Nezávislá nepolitická organizácia bojovala za demokratizáciu krajiny. Bola tiež obnoviteľkou a prezidentkou PEN Club România. V roku 1994 zakladala organizáciu Občianska akadémia. Spolu s manželom sa v 90. rokoch venovala prestavbe bývalého politického väzenia v Sighetu Marmaţiei na historický pamätník.[10] Za svoj prínos pre rozvoj demokracie a kultúry v Rumunsku bola ocenená viacerými čestnými a literárnymi cenami. V roku 2009 získala Rad čestnej légie. Na literárnom poli získala napríklad kanadské ocenenie Griffin Poetry Prize,[9] či rakúsku Herderovu cenu.[11] V roku 2019 obdržala slovenskú Cenu Jána Smreka.[12] Je členkou parížskej Mallarméovej básnickej akadémie a členkou Európskej akadémie poézie.[10]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Jej básnickým debutom bola zbierka Prvá osoba plurálu (Persoana întîi plural) z roku 1964. Ide o dielo plné spontánnosti a vitalizmu. Ďalšie básnické zbierky sa zväčša vyznačujú nekonformným tónom, odmietaním povrchnosti, intenzívnym existenciálnym zážitkom.[2] Do literatúry 60. rokov uviedla štýl charakteristický oslobodením poézie od praktík vtedajšieho „triumfalistického“ veršovania.[13] Jej poetické témy siahali od existenciálnych, duchovných a zmyselných až po sociofilozofické komentáre k tematike ženských otázok.[6] Medzi ďalšie diela z raného obdoba patria básnické zbierky: Achilova päta (Călcîiul vulnerabil) z roku 1966, Tretia záhada (A treia tainǎa, 1969), Päťdesiat básní (Cincizeci de poeme, 1970), Október, november, december (Octombrie, noiembrie, decembrie, 1972), Básne (Poezii, 1974), Spánok v spánku (Somnul din somn) z roku 1977.[2] V 70. rokoch sa z jej diel pomaly vytrácajú prepisy pojmov, sentenciózne vyjadrovanie a dojem výkladu, naopak, uplatňuje sa zvodná hudobnosť a nežná pastelovosť podobná predrafaelskej technike.[13]
Blandianina poézia z 80. rokov je pochmúrnejšia a menej optimistická, ide napríklad o zbierky Oko cvrčka (Ochiul de greier, 1981) Šemovitá hviezda (Stea de pradǎ, 1985).[6][13] Viacero básnických zbierok vydala po revolúcii, medzi nimi: 100 básní (100 de poeme, 1991), Ráno po smrti (În dimineața de după moarte, 1996), či Moja vlasť A4 (Patria mea A4, 2010). Okrem poézie sa venovala aj próze, ktorá je o čosi menej známa,[6] šlo napríklad o román Zásuvka s potleskom (Sertarul cu aplauze, 1992). Písala aj literatúru pre deti a mládež a niekoľko esejí. Časť jej básní vyšla aj v slovenčine v rámci časopisu Revue svetovej literatúry (1990, 1999, 2007).[2] Časť jej diela bola preložená do češtiny, prekladom jej diel sa venovala najmä česká rumunistka Libuše Valentová.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b DEMÁK, Miroslav; BIELIK, Miroslav. Stružské večery poézie. Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov), 2019, roč. XXXII, čís. 31-32, s. 18. Dostupné online [cit. 2020-05-13]. ISSN 0862-5999.
- ↑ a b c d e Blandianová, Ana In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ RUCKABERLE, Axel. Metzler Lexikon Weltliteratur: Band 1: A - F. [s.l.] : Springer-Verlag, 2016-10-07. ISBN 978-3-476-00127-6. S. 165. (po nemecky)
- ↑ PUBLICATIONS, Europa. International Who's Who in Poetry 2004. [s.l.] : Taylor & Francis, 2003. ISBN 978-1-85743-178-0. S. 37. (po anglicky)
- ↑ Blandiana, Ana In: Hrvatska enciklopedija [online]. www.enciklopedija.hr, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Ana Blandiana In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-05-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Merriam-Webster's Encyclopedia of Literature. Ed. Merriam Webster. [s.l.] : [s.n.], 1995. ISBN 978-0-87779-042-6. S. 147. (po anglicky)
- ↑ a b Blandiana In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 148.
- ↑ a b c d Ana Blandiana In: Bloodaxe Books [online]. www.bloodaxebooks.com, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Ana Blandiana: Paměť může být jistou formou spravedlnosti [online]. www.literarni.cz, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2021-07-24 z originálu.
- ↑ a b Ana Blandiana [online]. biography.yourdictionary.com, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Cenu Jána Smreka dnes dostane rumunská poetka Ana Blandiana [online]. Denník N, 2019-11-11, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c ALEXIU, Lucian. Personalizácia lyriky v poézii ANY BLANDIANOVEJ. Poetika zanietenosti a krehkej vášnivosti. Preklad Dagmar Mária Anocová. Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov), 2019, roč. XXXII, čís. 31-32, s. 16. Dostupné online [cit. 2020-05-13]. ISSN 0862-5999.