Anna Klévska
| Anna Klévska | |
| anglická kráľovná | |
| Annin portrét od Hansa Holbeina mladšieho | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | La Marck |
| Panovanie | 6. január 1540 - 12. júl 1540 |
| Predchodca | Jana Seymourová |
| Nástupca | Katarína Howardová |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 22. september 1515 Düsseldorf, Nemecko |
| Úmrtie | 16. júl 1557 (41 rokov) Londýn, Anglicko |
| Pochovanie | Westminsterské opátstvo |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Otec | Ján III. Klévsky |
| Matka | Mária z Jülich-Bergu |
| Odkazy | |
| Anna Klévska (multimediálne súbory na commons) | |
Anna Klévska (po francúzsky Anne de Clèves, po nemecky Anna von Jülich-Kleve-Berg; * 22. september 1515, Düsseldorf – † 16. júl 1557, Londýn), bola nemecká šľachtičná a štvrtá manželka Henricha VIII. Kráľovnou bola od 6. januára 1540 do 9. júla 1540 a bola prvou nemeckou kráľovnou Anglicka. Manželstvo nikdy nebolo naplnené a Anna nebola oficiálne korunovaná za kráľovnú. Po anulovaní manželstva bola označovaná ako Kráľova milovaná sestra.
Detstvo a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Anna sa narodila v roku 1515 neďaleko Düsseldorfu ako druhá dcéra klévskeho vojvodu Jána III. Klévskeho, grófa z Marku a Ravensbergu, a Márie Geldernskej, vojvodkyne z Jülich-Bergu (žila v rokoch 1491 až 1543). Vyrastala spolu so svojimi sestrami Amáliou a Sibylou na zámku Berg.
Jej otec bol veľkým stúpencom Erazma Rotterdamského a umiernenej reformácie. Podporoval Šmalkaldský spolok (bol to spolok protestantov v Nemecku, ktorý vznikol v roku 1531) a oponoval tak nemeckému cisárovi Karolovi V. a zvyšku katolíckej Európy.
Po otcovej smrti v roku 1538 sa Annin brat William stal jülich-klévsko-bergským vojvodom nesúcim pozitívny prívlastok – Bohatý. Pokračoval v otcovej politike.
V roku 1526 sa jej staršia sestra Sybila vydala za Jána Frederika, saského kurfirsta, hlavného predstaviteľa protestantskej konfederácie v Nemecku.
Vo veku dvanástich rokov (teda v roku 1527) bola Anna zasnúbená s desaťročným Františkom, synom a dedičom vojvodu z Lotrinska. Tieto zásnuby sa neskôr považovali za neoficiálne a v roku 1535 boli zrušené.
Hoci jej brat William bol luterán, ona a zvyšok rodiny, najmä jej matka, vojvodkyňa Mária, boli prísni katolíci. Vojvodov prebiehajúci spor s cisárom Karolom V. o Gelderland (čo je jedna z holandských provincií nachádzajúca sa na východe krajiny) spravil Anninu rodinu vhodným spojencom pre anglického kráľa Henricha VIII., čím nasledovalo prímerie v Nice. Thomas Cromwell preto naliehal na kráľa, aby sa čím skôr uskutočnila svadba s Annou.
Snúbenica anglického kráľa
[upraviť | upraviť zdroj]Maliar Hans Holbein mladší bol poverený a vyslaný, aby namaľoval Annu a jej mladšiu sestru Amáliu. Z nich si mal Henrich VIII. vybrať svoju štvrtú manželku. Henrich žiadal umelca, aby obrazy namaľoval čo najvernejšie, a nie čo najkrajšie. Tieto dva Holbeinove obrazy sú vystavené v Louvre v Paríži a vo Viktóriinom a Albertovom múzeu v Londýne. Rokovania o sobáši s Klévskou rodinou prebiehali do marca 1539 a dohliadal na ne Thomas Cromwell. Manželská zmluva bola podpísaná 4. októbra toho istého roku. Zatiaľ čo Henrich oceňoval vzdelané a kultúrou zaujaté ženy, Anne tieto vlastnosti chýbali – nemala žiadne dobré vzdelanie, nevedela hrať na žiadnom hudobnom nástroji a ani spievať, takisto nevedela po anglicky, a preto si Henricha nemohla získať ani komunikáciou. No naproti tomu vedela nádherne vyšívať, čo považovala jej konzervatívna matka, vojvodkyňa Mária, za absolútne dostačujúce. Anna mala takisto veľmi rada kartové hry.
Pred sobášom sa musela naučiť čítať a písať. Naučila sa, ale len po nemecky. Anna mala veľmi dobré vlastnosti, bola mierna, cnostná a učenlivá, a práve tieto vlastnosti ju robili vhodnou pre Henricha. Anna bola francúzskym veľvyslancom, Charlesom de Marillac, opísaná ako vysoká, štíhla, priemernej krásy s veľmi sebaistým a rozhodným výrazom. Bola tmavšej pleti, mala tmavé vlasy a na svoj vek vyzerala staršie. Holbein jej namaľoval vysoké čelo, hlboko vsadené oči a špicatú bradu.
Henrich bol veľmi netrpezlivý a svoju budúcu manželku chcel vidieť čím skôr. Preto, keď cestovala 27. decembra 1539 do Londýna, vybral sa za ňou do Rochesteru. No keď ju zbadal, bol veľmi sklamaný. Cítil sa byť podvedený, pretože Annin výzor všetci chválili, no Henrich tvrdil, že nie je vôbec taká pekná, ako sa o nej hovorí. Henrich začal naliehať na Cromwella, aby našiel nejakú právnu cestu, ako by sa dalo manželstvu vyhnúť, ale v tomto čase to nebolo možné bez toho, aby sa ohrozilo životne dôležité spojenectvo s Nemeckom.
Manželstvo
[upraviť | upraviť zdroj]| Šesť žien Henricha VIII. |
|---|
Napriek Henrichovým obavám, bol s Annou zosobášený 6. januára 1540 v kráľovskom paláci Placentia v Greenwichi v Londýne arcibiskupom Thomasom Cranmerom. Na Anninom snubnom prsteni bol vyrytý nápis „God send me well to keep“. Hneď po príchode do Anglicka sa Anna prispôsobila bohoslužbe katolíckej formy, ktorú prezentoval Henrich.
Svadobná noc údajne nebola naplnená. Henrich sa zveril Cromwellovi, že manželstvo nebude úspešné, lebo, ako povedal: „Predtým som ju nemal rád, ale teraz je to ešte horšie“. Obhajoval sa tým, že Anna už pred svadbou nebola pannou. Anna samozrejme vstúpila do manželstva ako nedotknutá, no vďaka striktnej a úzkoprsej výchove svojej matky, prísnej katolíčky, sa nevedela brániť. Totiž ani len netušila, že niečo v jej manželstve nie je v poriadku. V tej dobe bol Henrich už zamilovaný do pätnásťročnej Kataríny Howardovej, ktorá bola členkou kráľovskej družiny.
Anna musela opustiť kráľovský dvor 24. júna a 6. júla jej Henrich oznámil, aby prehodnotila manželstvo a možnosť rozvodu. Krátko nato bola Anna požiadaná, aby dala súhlas na anulovanie manželstva. Anna súhlasila, a tak bolo toto manželstvo 9. júla 1540 anulované. Ako dôvod sa uviedlo jej prvé zasnúbenie s Františkom Lotrinským.
Po rozvode
[upraviť | upraviť zdroj]Anna, ako bývalá kráľovná, dostala veľkorysé finančné vyrovnanie – Henrich jej daroval palác Richmond a zámok Hever, domov Henrichových bývalých príbuzných, Boleynovcov. Dom Anny Klévskej, ktorý sa nachádza v Lewese v Sussexe v Anglicku, je len jedna z mnohých nehnuteľností, ktoré vlastnila. V tejto nehnuteľnosti však nikdy nežila.
Henrich a Anna zostali dobrými priateľmi a Anna sa stala čestným členom kráľovskej rodiny a bola označovaná ako Kráľova milovaná sestra. Bola častým hosťom na kráľovskom dvore a Henrich jej bol veľmi vďačný, že neprotestovala proti rozvodu.
Po poprave Kataríny Howardovej, Anna a jej brat, vojvoda klévsky, naliehali na kráľa, aby sa s Annou znova oženil, no kráľ tento návrh rozhodne odmietol.
V roku 1553 (teda po smrti Eduard VI.), keď Henrichove dcéry, Mária a Alžbeta, prišli do Londýna a Mária sa stala novou panovníčkou, Anna sa s ňou stretla a tiež sa zúčastnila aj Máriinej korunovácie vo Westminsterskom paláci. Vtedy sa naposledy ukázala na verejnosti.
O niekoľko mesiacov neskôr poslala kráľovnej Márii I. list, v ktorom jej gratulovala k sobášu s Filipom II. Počas Máriinho panovania už nenavštevovala kráľovský dvor a radšej sa starala o vlastné panstvá.
Od svojho príchodu, ako kráľova nevesta, nikdy neopustila Anglicko. Obaja jej rodičia zomreli v čase jej rozvodu s Henrichom a jej brat, zarytý protestant, nikdy nesúhlasil s jej rímskokatolíckym náboženstvom.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Keď Anna ochorela, kráľovná Mária jej dovolila bývať na hrade Chelsea Old Manor, kde žila Henrichova posledná manželka, Katarína Parrová, keď sa po manželovej smrti znovu vydala. Tu Anna v polovici júla 1557 nadiktovala svoju poslednú vôľu. Spomenula v nej svojho brata, sestru, švagrinú, ako aj budúcu kráľovnú Alžbetu I., vojvodkyňu z Norfolku a grófku z Arundelu. Určitú finančnú sumu odkázala aj služobníctvu a požiadala Máriu a Alžbetu, aby jej služobníctvo zamestnali vo svojich domácnostiach. Anna zomrela 16. júla 1557 na hrade Hever, pár týždňov pred svojimi štyridsiatymi druhými narodeninami. Bola pochovaná 3. augusta. Jej hrobka sa nachádza oproti kaplnke Eduarda Vyznávača a je mierne nad úrovňou očí priemerne vysokého človeka.
Anna zomrela ako posledná z Henrichových manželiek – jeho poslednú manželku Katarínu Parrovú prežila o deväť rokov. Nezomrela však v najvyššom veku – Katarína Aragónska zomrela vo veku päťdesiat rokov a Anna vo veku štyridsaťjeden rokov.
Umenie o Anne Klévskej
[upraviť | upraviť zdroj]- Román Filipy Gregoryovej, Boleynovské dedičstvo, rozpráva príbeh z pohľadu troch významných žien na tudorovskom dvore za čias Henricha VIII., a to Anny Klévskej, Kataríny Howardovej a Anny Boleynovej.
- Dielo Margaret Campbell Barnesovej, Moja Klévska dáma, hovorí o Anninom živote v časovom rozpätí od namaľovania jej obrazu Hansom Holbeinom po smrť kráľa Henricha VIII.
- Postava Anny sa krátko zobrazí v úvodných scénach filmu Carry On Henry, zahrala si ju herečka Patsy Rowlandsová.
- Joss Stoneová stvárnila postavu Anny v tretej epizóde snímky Tudorovci (The Tudors).
- Postava Anny sa ukáže ako duch v Homerovom sne v seriáli Simpsonovci v epizóde Father knows Worst.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Klévska
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anne of Cleves na anglickej Wikipédii.