Alexandr Grigorievič Lukašenko

Alexandr Grigorievič Lukašenko Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка Александр Григорьевич Лукашенко
1. líder Bieloruska
Momentálne v úrade
od 20. júl 1994
Premiéri	Viačeslav Kebič Michail Čigir Sergej Ling Vladimir Jermošin Genadz Navicki Sergej Sidorski
Mečislav Ivanavič Hryb (predseda Najvyššieho sovietu)
Biografické údaje
Narodenie	30.8.195430. august 1954 (70 rokov) Kopys, Bieloruská SSR, Sovietsky zväz
Politická strana	KSSZ (do 1992) nezávislý (od 1992)
Národnosť	bieloruská
Odkazy
Alexandr Grigorievič Lukašenko Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка Александр Григорьевич Лукашенко na gov.by
	Alexandr Grigorievič Lukašenko (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Alexandr Grigorievič Lukašenko (rus. Александр Григорьевич Лукашенко, biel. Aľaksandr Ryhoravič Lukašenka - Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка; * 30. august 1954) je od 20. júla 1994 lídrom Bieloruska. Keďže nejde o demokratický proces voľby, nemožno hovoriť o funkcii prezidenta.

Biografia

Roku 1975 absolvoval Učiteľský ústav v Mahiľove, roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu v Horkach, získal diplom učiteľa dejepisu, spoločenských vied a ekonómie. V období 1975-1977 a 1980-1982 slúžil v Sovietskej armáde. Po absolvovaní vysokých škôl a službe v armáde bol riaditeľom kolchozu na východe Bieloruska. Roku 1991 sa postavil na stranu Janajeva a jeho pučistov proti Gorbačovovej politike, bol aj proti rozpadu ZSSR a vyhláseniu nezávislého Bieloruska v decembri toho istého roka. Od roku 1994 je bieloruským prezidentom. Väčšina svetových politikov ho považuje za „posledného európskeho diktátora“, politici SNŠ, vrátane Vladimira Putina však tento pohľad odmietajú a s Lukašenkom udržujú čulé diplomatické vzťahy. Lukašenko udržuje vzťahy aj s KĽDR, alebo v minulosti s Líbyou Muammara Kaddáfího a Irakom Sadáma Husajna.

V roku 1977 sa oženil s Galinou Rodionovnou Želnerovičovou. Majú synov Dmitrija a Viktora.

Rekreačne hráva hokej, podobne ako jeho syn Viktor..

Medzinárodne neuznaný Lukašenko

Spojené štáty, Európska únia a viaceré krajiny EÚ neuznali Lukašenka za prezidenta Bieloruska pretože prezidentské voľby v auguste 2020 nemali demokratickú legitimitu. OBSE označila prezidentské voľby vo svojej správe za netransparentné, neslobodné a nespravodlivé a vyzvala na ich zopakovanie. Aj po týchto voľbách pokračovali v Bielorusku reťazové demonštrácie za odvolanie Lukašenka z funkcie prezidenta. V západných krajinách je Lukašenko označovaný za posledného európskeho diktátora. Lukašenko sa tiež podľa viacerých médií snaží prenasledovať nezávislých novinárov a médiá v Bielorusku, pričom kriminalizuje novinárov, opozičných politikov a protestujúcich.

Na základe rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva odsudzujúcej porušovanie ľudských práv v Bielorusku, ktorá bola prijatá v marci 2021 začne komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová s jej tímom vyšetrovať údajné porušovanie ľudských práv v Bielorusku v súvislosti s vlaňajšími prezidentskými voľbami.

Vrcholní predstavitelia EÚ vyzvali 24. mája 2021 Bielorusko, aby prepustili aktivistu, blogera a novinára Ramana Prataseviča a jeho partnerku Sofiu Sapegovú po tom, čo ich v nedeľu 23. mája 2021 zadržali na letisku v Minsku po odklonení civilného lietadla spoločnosti Ryanair. Toto zadržanie viacerí premiéri a prezidenti štátov EÚ označili za „únos“ a „štátom podporovaný terorizmus“ a obvinili z neho Lukašenkov režim, na ktorý plánujú zaviesť ďalšie sankcie. 27. mája 2021 vyzvali na „okamžité a bezpodmienečné prepustenie“ bieloruského novinára Ramana Prataseviča a všetkých ďalších novinárov a politických väzňov zadržiavaných v Bielorusku ministri zahraničných vecí zo skupiny krajín G7.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Grigorievič Lukašenko

Externé odkazy

• Prezidentova oficiálna stránka (po anglicky)(po rusky)(po bielorusky)

Politický portál