Archilochos z Paru
| Archilochos | |
| starogrécky básnik, spisovateľ, epigramatik | |
| | |
| Narodenie | 680 pred Kr. Paros |
|---|---|
| Úmrtie | 645 pred Kr. Naxos |
| Odkazy | |
| Commons | |
Archilochos (starogr. Αρχιλοχος – Archilochos) (* okolo roku 680 pred Kr., Paros – † okolo roku 645 pred Kr., Naxos) je považovaný za najstaršieho gréckeho lyrického básnika.[1]
Archilochos zaviedol novú formu verša - jamb a bol prvým básnikom, ktorý písal o svojich pocitoch a zážitkoch. Okrem politických a spoločenských ironických veršoch písal aj ľúbostné erotické básne (piesne).[2]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Archilochos sa narodil okolo roku 680 pred Kr. na ostrove Paros. O jeho živote toho vieme len málo. Prenasledovaný biedou opustil svoj rodný Paros a podieľal sa na kolonizácii ostrova Thasos a ako žoldnier bojoval a neskôr zrejme aj padol v boji. Dostal sa do sporu s Lykambom kvôli svadbe s jeho dcérou Neoboulou a jeho útočné básne z nešťastnej lásky ju údajne dohnali až k samovražde.[1]
Ako vojak so záľubou básnika, skôr než vojnovú slávu vyhľadával zábavy s vínom a ženami. So svojim osudom sa väčšinou vedel vyrovnať čo dokazuje jeho výrok: „...v radosti sa raduj, ak ale príde nešťastie, priveľmi nesmúť! Pozri na ľudský lós, ako sa mení!“[3] Ďalšie jeho slová priateľovi už vyznievajú pesimisticky: „Ľudská duša, milý Glaukos, Leptinov syn, taká je, akú práve smrteľníkom každý deň Zeus zosiela“,[4] tak ako aj úryvky z básní odzrkadľujúce jeho bolesť z beznádejnej nešťastnej lásky: „Ja ležím v túžbe, nešťastne, bezduchý, v bolesti ťažkej, bohmi zoslanej na mňa, ktorá ma prebodla až do morku kostí ... Taká po láske túžba sa vplazila do hlbín mojej duše a zaliala mi zrak hustou tmou, útly rozum z pŕs mi ukradla...“[5]
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Archilochos písal krátke básne, často novátorskej povahy, v rozličných metroch (jamby, elegické distichon, trocheje), námet mnohých z nich určoval jeho osobný osud a prudký temperament. Bol výborným básnikom a mnoho z jeho diel sa zachovalo v citátoch neskorších autorov alebo na zlomkoch papyrusov, nezachovala sa však jediná jeho úplná báseň.[1] Archilochov význam pre lyrickú poéziu nie je menší než význam Homérov pre poéziu epickú.[5]
Poéziu v jambickom metre (iambos) po prvýkrát použil Archilochos pre svoje satirické básne,[6] ktoré mali vplyv na starú atickú komédiu.[7] Rytmus jambov bol zrejme najbližší bežnej reči a tieto básne mali často satirický, politický, morálny či hanlivý tón. Na rozdiel od lyrickej poézie sa jambická poézia nespievala pri hudbe, ale prednášala alebo odriekavala.[6] Archilochos od jedovatých satír, ktorými stíhal svojich nepriateľov, prechádzal vo svojich dielach aj k oslave životných radostí, lebo podľa neho pôžitok trvá len krátko a osud je vrtkavý.[5]
Archilochos vo svojej poézii nazval lýdskeho kráľa Gyga tyranom, čo je prvé doložené použitie tohto výrazu v gréčtine.[8]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 284.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 78.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 221.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 44.
- ↑ a b c V. S. Sergejev. Dějiny starověkého Řecka. Praha : nakladatelství Rovnost, 1952. S. 180.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 273.
- ↑ Theokritos, Moschos, Bión, Zbierky Palatinské, Vergilius. Písně pastvin a lesů. Praha : nakladatelství Svoboda, 1977. 25-065-77. S. 420.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 64.