Preskočiť na obsah

Beztvarec krovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Beztvarec krovitý

Beztvarec krovitý; kvitnúce strapcovité súkvetie (leto)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Amorpha fruticosa var. typica
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Beztvarec krovitý[1] (lat. Amorpha fruticosa)[2] je opadavý dekoratívny ker z čeľade bôbovité (Fabaceae). Dorastá do výšky až 4 m a do Európy bol dovezený zo Severnej Ameriky už v roku 1724 ako okrasná drevina.[3] Na Slovensku je podľa zákona inváznou rastlinou.[4][5]

Beztvarec krovitý je vzdušný riedko rozkonárený dekoratívny ker, vysoký 2 až 4 m, často však olistený len v horných častiach.[6]

Listy sú opadavé, nepárno perovito zložené, dlhé až 30 cm, s 5 až 12 jarmami. Lístky sú podlhovasté až vajcovito elipsovité, trocha páperisté a žliazkato bodkované.[7] Jeho vzpriamené strapcovité súkvetia tvoria atraktívne mnohokveté metlinaté klasy, dlhé 7 až 15 cm, ktoré rozkvitajú postupne. Kvety s motýľovitou korunou sú redukované na modrofialovú striešku. Z práve kvitnúcich kvetov vyčnievajú tyčinky so žltými peľnicami. Kalich je zvončekovitý, s piatimi zubmi.[6][3][7] Plody sú malé kosákovité struky, dlhé 7 až 9 mm. Sú žliazkato bodkované, s jedným alebo dvomi semenami.[6][7]

Beztvarec krovitý má pevnú koreňovú sústavu, vďaka ktorej sa dobre vyrovnáva s nepriaznivými podmienkami. Takmer všetky beztvarce sa veľmi dobre rozmnožujú semenami i vegetatívne, pretože takmer každý kúsok výhonka (drevnatý odrezok) vložený do zeme sa ujme.[6]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Beztvarec krovitý je severoamerický ker pôvodom z územia medzi štátmi Connecticut a Minnesota na severe a Louisiana a Florida na juhu.[6] V súčasnosti sa dá nájsť v oblasti od kanadskej Manitoby až po severomexické štáty Chihuahua a Sonora, v smere na západ preniká do Kalifornie, na východe zasahuje až do Nového Anglicka. Sekundárne sa rozšíril aj do strednej a východnej Ázie a Južnej Ameriky.[8]

Beztvarec krovitý rastie hlavne v miernych biómoch[2] a na širokej škále biotopov, vrátane pobrežných, aluviálnych, piesočnatých brehoch a dunách, v roklinách a na narušených pôdach, ako sú plantáže, sady a lúky. Rastie na stredných až vlhkých, dobre priepustných pôdach a znáša polotieň a občasné záplavy.[9] Hoci vo svojej domovine rastie v mokradiach a na brehoch vodných tokov, v európskom prostredí znáša aj suché a menej výživné pôdy. Veľmi ľahko sa rozširuje vegetatívne. Na Slovensku ho nájdeme v teplejších oblastiach popri vodných tokoch, v okolí polí a na zanedbaných plochách.[3] Zriedkavo aj splanieva.[7] Jeho dobre vyvinutý koreňový systém ho robí odolným voči vetru.[9] Je to rýchlo rastúci ker, ktorý produkuje vysoký počet klíčivých semien. Opeľovanie kvetov vykonáva hmyz, hlavne včely.[9] Kvitne od mája do septembra.[8]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Beztvarec krovitý je včelársky významná rastlina, ktorá poskytuje hojnosť nektárovej pastvy, ale málo medu.[6] Jeho dobre vyvinutý koreňový systém sa využíva na stabilizáciu pôdy a zabránenie erózií.[9] Dnes patrí medzi najčastejšie kry používané na ozeleňovanie neplodných plôch, svahov a suťových násypov (napríklad v Maďarsku a na južnom Slovensku). Dobre znáša imisie, takže sa môže vysádzať aj v tesnej blízkosti cementárni a oceliarní. Využíva sa tiež na tvorbu zelených deliacich pásov medzi oboma smermi diaľníc.[6]

Nedávny výskum preukázal potenciálne medicínske prínosy tohto druhu najmä pri liečbe cukrovky a metabolických ochorení.[9] Ako mnohé bôbovité rastliny dokáže aj beztvarec obohacovať pôdu o dusík.[6] Beztvarec je mierne jedovatý.[3]

Invazivita

[upraviť | upraviť zdroj]

Beztvarec krovitý patrí medzi najinváznejšie cudzie druhy v Európe. Má vysokú reprodukčnú schopnosť a rýchlym rastom vytvára húštiny, pričom vytláča pôvodnú vegetáciu a znižuje biodiverzitu. Kolonizuje najmä narušené oblasti, lužné pasienky a lúky. Jeho šírenie sa obmedzuje opakovanou kosbou.[9][8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.165. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. a b Amorpha fruticosa L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-31]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.330. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  4. Zoznam inváznych nepôvodných druhov [online]. sizp.sk, [cit. 2024-08-02]. Dostupné online.
  5. 150/2019 Z. z., § 2, odsek (1) (stav k 2024-08-02)
  6. a b c d e f g h V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry, s.247. Bratislava : Príroda, 1992.
  7. a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.761. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  8. a b c Lubomír Rak. AMORPHA FRUTICOSA L. / netvařec křovitý / beztvarec krovitý [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-06, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online. (česky)
  9. a b c d e f Amorpha fruticosa (false indigo-bush) [online]. CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2022-10-04, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online. (anglicky)