Preskočiť na obsah

George Soros

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
George Soros
americký finančník
americký finančník
Narodenie12. august 1930 (94 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Odkazy
Webstránkageorgesoros.com
CommonsSpolupracuj na Commons George Soros

George Soros (maď. Soros György, vlastným menom Schwartz György; * 12. august 1930, Budapešť, Maďarsko) je americký finančník a filantrop židovského pôvodu. Je vplyvným sympatizantom a podporovateľom konceptu otvorenej spoločnosti.

Miliardár

[upraviť | upraviť zdroj]

Z Maďarska odišiel po 2. svetovej vojne v roku 1946. Od roku 1947 žil v Anglicku, kde študoval ekonómiu na London School of Economics. V roku 1956 odišiel do USA, aby – ako hovorí – zarobil dosť peňazí na Wall Street a mohol žiť ako spisovateľ a filozof. Má päť detí a je druhýkrát ženatý so Susan Weber Soros

Preslávil sa svojimi finančnými menovými špekuláciami ale aj filantropiou.

V roku 1970 spolu s Jimom Rogersom založil a riadil hedgový (investičný) Soros Fund Management fond, ktorý bol potom premenovaný na Quantum Fund. Do roku 1981 fond zvýšil svoje imanie na 400 miliónov amerických dolárov. V roku 1992 napríklad zarobili na devalvácii britskej libry, ktorú fond v septembri inicioval okolo 1 miliardy amerických dolárov.

Filantrop

[upraviť | upraviť zdroj]

Soros je angažovaným filantropom od roku 1979, kedy začal podporovať černošských študentov, aby mohli študovať na Kapskej univerzite (University of Cape Town) v Juhoafrickej republike, vtedy riadenej apartheidom.

Predsedá Soros Fund Management a Open Society Foundations (OSF) (predtým od 1993 Open Society Institute), ktoré založil a je tiež riaditeľom European Council on Foreign Relations.

Jeho nadácia bola už od roku 1988 aktívna v Maďarsku a predtým podporoval exilovú Nadáciu Charty 77 vo Švédsku.[1]

Nežná revolúcia 1989

[upraviť | upraviť zdroj]

Už 15. decembra 1989 sa George Soros stretol s premiérom Mariánom Čalfom. Podľa archívnych prameňov, ktoré konšpirátorov neodradia od toho, aby Sorosa spájali aj s voľbou Havla za prezidenta, s ktorým Čalfa rokoval o podpore v ten istý deň, Soros rokoval o založení pobočky svojej nadácie v ČSFR. Nadácia mala pomáhať pri budovaní moderných počítačových stredísk a udeľovaní zahraničných štipendií pre študentov.[1] Riaditeľ Sorosovej nadácie na Slovensku Fedor Blaščák, povedal že Soros na Slovensku pôsobil od roku 1992 (založenie Nadácia otvorenej spoločnosti - NOS ako súčasti OSF) do roku 2012 a za tento čas investoval do koncepcie otvorenej spoločnosti na Slovensku 100 miliónov dolárov.[2]

Soros podporuje zmeny aj v bývalých krajinách sovietskych satelitov, ako napríklad i v Gruzínsku, na Ukrajine a inde. V Spojených štátoch je jedným z významných prispievateľov liberálnych organizácií. Sorosova podpora zmien k slobode a demokracii v strednej a východnej Európe je, mimo podpory priamej, záležitosťou miestnych organizácií – Open Society Institute (OSI) a Sorosových nadácií. Podporuje tiež Transparency International. Taktiež založil a finančne podporuje nadáciu Stredoeurópskej univerzity (Central European University - CEU).

Stredoeurópska univerzita

[upraviť | upraviť zdroj]

Návrh na jej vznik padol už v roku 1989. Soros sa v roku 1990 stretol s vtedajším predsedom Slovenskej národnej rady R. Schusterom a s predsedom vlády M. Čičom a oznámil, že na založenie univerzity je ochotný poskytnúť 25 miliónov amerických dolárov. „Bolo to príjemné stretnutie. Títo chlapi sľúbili, čo len mohli,“ povedal L. Szigeti.[3] O 10 rokov Číč povedal, že si dobre pamätá na stretnutie so Sorosom 28. januára 1990, ohľadom Stredoeurópskej univerzity ale on sa postavil proti, pretože (Budaj, Kňažko, Zajac ..) žiadali vtedy ešte rozostavanú budovu národnej rady, čo on odmietol.[4] Naopak. "Dnes si už nik nespomína, ako vznikol nápad, že by nová univerzita mohla sídliť v rozostavanej budove Národnej rady pri Bratislavskom hrade", písal F. Struhárik v roku 2016.[3] „Niekto to Sorosovi povedal a jeho to potešilo, ale nebola to jeho podmienka,“ hovorí Ján Pišút, druhý porevolučný minister školstva.[3]

Univerzita bola nakoniec založená jeho synom Robertom Danielom Sorosom v roku 1991 súčasne v Budapešti, Prahe a vo Varšave. Pôvodne boli jej hlavné aktivity v Prahe, ale kvôli politickému a finančnému konfliktu medzi Sorosom a českou vládou, ktorej predsedom v tom čase bol Václav Klaus, bolo hlavné sídlo presťahované do Budapešti.

Kritika Sorosa

[upraviť | upraviť zdroj]

Kritika Sorosa pochádza najmä z konzervatívneho prostredia, keďže Soros je známy financovaním ľavicových a liberálnych politických strán a kandidátov. V amerických prezidentských voľbách v roku 2004 prispel viac než 15 miliónov dolárov na kampaň proti Republikánskemu prezidentovi Georgovi Bushovi,[5] v roku 2012 prispel na kampaň Baracka Obamu,[6] v roku 2016 prispel Hillary Clintonovej vo voľbách proti Donaldovi Trumpovi,[7] vo voľbách v roku 2020 prispel Joe Bidenovi[8] a v roku 2022 daroval Demokratickej strane viac než 128 miliónov dolárov, keď sa konali voľby do Snemovne a Senátu.[9]

Zo Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Premiér R. Fico naznačuje, že za prejavom prezidenta A. Kisku zo 4. marca 2018, v ktorom vyzýval k rekonštrukcii vlády alebo predčasným voľbám je Soros.[10]

„Chcem dnes na tejto tlačovej konferencii pánovi prezidentovi postaviť jednoduchú otázku – 20. septembra 2017, New York, Piata avenue. Pýtam sa, prečo hlava štátu Slovenskej republiky išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno a ten človek sa volá pán Soros,“ [10]

Soros na to reagoval prostredníctvom svojho hovorcu:

"Pokiaľ ide o pripomienky premiéra Fica, pán Soros nehrá žiadnu úlohu v nedávnom prejave prezidenta Kisku ani v nedávnych demonštráciách na Slovensku." [11]

"Pán Soros a prezident Kiska sa stretli v New Yorku v septembri 2017 počas Valného zhromaždenia OSN. Diskutovanou témou bolo, ako pomôcť lepšie integrovať rómsku komunitu na Slovensku, čo je otázka týkajúca sa OSF Slovakia od jej založenia." [11]

"Prezident Kiska bol sprevádzaný niekoľkými poradcami. Pán Soros bol so svojím synom Alexom Sorosom, podpredsedom Nadácie otvorenej spoločnosti, a prezidentom OSF Patrickom Gaspardom."[11]

Soros nenávidí ľudstvo, napísal Musk. Izrael ho viní zo šírenia antisemitizmu.[12]

Sorosova kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Soros otvorene kritizuje systém finančných špekulácií, napriek tomu, že sú základom jeho majetku, pretože znemožňujú hospodársky rozvoj v mnohých nevyspelých krajinách. Mnohé z problémov svetovej nerovnováhy prisudzuje nedostatkom vlastným trhovému fundamentalizmu (market fundamentalism).

Filozof

[upraviť | upraviť zdroj]

Soros je žiakom Karla Poppera, s ktorým si i živo dopisoval, a hovorí, že jeho investičné stratégie sú založené na Popperovom skepticizme o spoľahlivosti akejkoľvek ľudskej viery. Ako filozof popularizuje koncepty dynamickej nerovnováhy (dynamic disequilibrium), statickej nerovnováhy (static disequilibrium) a takmer rovnovážnych podmienok (near-equilibrium conditions). Jeho publikácie sa zameriavajú na koncept reflektivity (reflexivity).

Vo svojej knihe Vek omylnosti jasne píše, že sa angažuje v politike prostredníctvom svojich nadácií: "Je veľa problémov, ktoré presahujú štátne hranice. Napríklad stojíme pred globálnou energetickou krízou. A v rámci štátnych hraníc vládcovia často zneužívajú svoju moc. Keď zneužívanie dosiahne bod, kde ľud nemá nijaké iné útočisko, je povinnosťou medzinárodného spoločenstva, aby zasiahlo. To je pôda pre to, čo Karl Popper nazýval postupným sociálnym inžinierstvom, a ja som pripravený angažovať sa v ňom osobne i prostredníctvom svojich nadácií".

Esperantista

[upraviť | upraviť zdroj]

Georgov otec, Tivadar (tiež známy ako Teodoro), bol esperantský spisovateľ. Doma esperanto používali často takže George ovládal esperanto od narodenia.[13] V 1947 mladý George Soros opustil Maďarsko cez Švajčiarsko, kde sa zúčastnil 34. Svetového kongresu esperanta.[14] Jedna z prvých vecí, ktoré v Británii spravil bolo nadviazanie spojení s britskými esperantistami v Londýne. To ho presvedčilo o užitočnosti esperanta, lebo „kamkoľvek sa šlo, všade sa našiel niekto s kým sa dalo rozprávať [v esperante]”.[13] Teraz už esperanto nepoužíva.[15]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sorosova činnosť bola ocenená doktorátmi honoris causa – v roku 1980 od New School for Social Research v New Yorku, Oxfordskej univerzity (University of Oxford), v roku 1991 od ekonomickej školy v Budapešti (Budapest University of Economics) a Yalovej univerzity (Yale University).

Budúcnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladší syn Alex Soros, vo veku 37 rokov, ktorý preberá kontrolu nad impériom s hodnotou 25 miliárd amerických dolárov svojho 92 ročného otca, sa zúčastnil na konferencii Globsec v Bratislave v roku 2023. [16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b George Soros je skutočný slovenský vlastenec (píše Fedor Blaščák) [online]. Petit Press, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  2. ↑ Blaščák: Kým Soros žije, mohol by dostať štátne vyznamenanie [online]. video.sme.sk, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c STRUHÁRIK, Filip. Bratislava mohla mať prestížnu univerzitu. Politici a nacionalisti tento plán zničili. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  4. ↑ KRNO, Milan Čič, EDUARD CHMELÁR, MARTIN. Asi som to nerobil zle [online]. noveslovo.sk, 1999-11-03, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online. Archivované 2018-12-01 z originálu.
  5. ↑ BORGER, Julian. Financier Soros puts millions into ousting Bush. The Guardian, 2003-11-12. Dostupné online [cit. 2023-08-28]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  6. ↑ CONFESSORE, Nicholas. Reversing Course, Soros to Give $1 Million to a Pro-Obama ‘Super PAC’ [online]. The Caucus, 2012-09-27, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ VOGEL, Kenneth P.. George Soros donates $8 million to boost Hillary [online]. POLITICO, 2016-01-31, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ GOLDMACHER, Shane. Biden Banks $242 Million as Big-Name Donors Write Huge Checks. The New York Times, 2020-07-16. Dostupné online [cit. 2023-08-28]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  9. ↑ MELGAR, Luis; ALCANTARA, Chris; STANLEY-BECKER, Isaac. Analysis | Meet the mega-donors pumping millions into the 2022 midterms [online]. Washington Post, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ a b KERN, Miro. Fico vidí za tlakom na Kaliňáka pokus o prevrat a Sorosa. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  11. ↑ a b c Soros reaguje na Fica pre HN: V Kiskovom prejave ani demonštráciách nehrám žiadnu úlohu. HN. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  12. ↑ IDNES CZ. Soros nenávidí lidstvo, napsal Musk. Izrael ho viní z šíření antisemitismu [online]. iDNES.cz, 2023-05-18, [cit. 2023-05-21]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ a b COWAN, Alison Leigh. How Do You Say 'Billionaire' in Esperanto? [online]. The New York Times, 2010-12-16, [cit. 2012-06-04]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ SCHWARTZ, Theodore. Modernaj robinzonoj en la siberia praarbaro. 2. upravané vyd. Berkeley : Bero, 1999. S. 9. (esperantsky)
  15. ↑ CALVO, José Manuel. SOROS. El millonario que quería ser filósofo [online]. 2008-09-21, [cit. 2012-06-04]. Dostupné online. (španielsky)
  16. ↑ KEKELÁK, Lukáš. Soros prenecháva impérium synovi Alexovi / Progresívnu politiku podporuje viac ako otec, bol aj na Globsecu [online]. www.postoj.sk, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému George Soros

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Soros&oldid=7845958“