Gregory Corso
| Gregory Corso | |
| Portrét Gregoryho Corsa - ilustrácia | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 26. marec 1930 |
| New York, USA | |
| Úmrtie | 17. január 2001 (70 rokov) |
| Robbinsdale, USA | |
| Národnosť | americká |
| Zamestnanie | básnik, prozaik |
| Dielo | |
| Žánre | báseň, esej, próza |
| Obdobie | Beat generation |
| Debut | The Vestal Lady on Brattle and Other Poems, zbierka básní |
| Ovplyvnil | |
| Odkazy | |
| Gregory Corso (multimediálne súbory na commons) | |
Gregory Corso, rodným menom Gregory Nunzio Corso (* 26. marec 1930 New York, USA – † 17. január 2001 Robbinsdale, Minnesota) bol americký básnik a prozaik, účastník Beat generation. Medzi rokmi 1965 – 1970 vyučoval na katedre angličtiny na štátnej univerzite v Buffale. V roku 1980 reprezentoval USA na básnickej olympiáde v Londýne vo Westminster Abbey.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Corso sa narodil v New Yorku mladým talianskym rodičom v tínedžerskom veku. Čoskoro sa však jeho matka odsťahovala od rodiny, čím poznačila vývoj malého syna Gregoryho. V popôrodnej depresii odložila dieťa do útulku. Keď ho jeho otec Sam Corso odtiaľ vytiahol, dal ho do pestúnskej starostlivosti namiesto toho, aby ho vrátil matke, ktorá ho o to žiadala. Synovi ju opisoval ako zlú a klamal, že odišla do Talianska. Jeho najobľúbenejšia veta bola „Mal som ťa spláchnuť do záchoda.“ Malý Gregory putoval z jednej pestúnskej rodiny do druhej, až nakoniec po odchode otca na vojenskú službu zostal bezdomovcom vo štvrti Malé Taliansko. Niekoľkokrát ušiel z domov pestúnov, ocitol sa v polepšovni a nakoniec zakotvil v psychiatrickej liečebni. V sedemnástich rokoch ho odsúdili na tri roky väzenia za krádež.
Práve vo väzení však začal jeho umelecký vývoj, začal tam písať. Keď z neho vyšiel, zamestnal sa v textilnej továrni v robotníckej profesii. Potom sa mu podarilo dostať miesto v novinách „Examiner“ v Los Angeles a neskôr sa dal najať na obchodnú loď ako námorník. Dovtedy typický osud túlavého bítnika vylepšilo jeho neoficiálne štúdium na Harvardovej univerzite, kde mu s finančnou pomocou priateľov vyšla v 1952 jeho debutová zbierka básní The Vestal Lady on Brattle and Other Poems (Panenská dáma na ulici Brattle a iné básne)[1].
Insajder bítnického hnutia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1951 pracoval 21-ročný Corso cez deň v obchode s textilom a v noci v bare „Pony Stable“ v Greenwich Village, kde mu umožnili lesbické majiteľky písať poéziu. Tu sa zoznámil so študentom Allenom Ginsbergom. Heterosexuálny Corso, ktorý definitívne neinklinoval k homosexualite, sa spriatelil s homosexuálnym Ginsbergom. Ginsberg si pozrel jeho básne a označil ich ako „duchovne otrávené.“ Jedna báseň však opisovala slniacu sa ženu v okne na 12. ulici, kde býval Ginsberg s jednou ženou, keď sa ešte snažil byť heterosexuál. Corso mal bývanie práve oproti. Ginsberg pozval Corsa naspäť k sebe a spýtal sa partnerky, či by s ním bola spokojná. Ona prijala, ale Corso bol panic a nervózny a opustil byt. Tento zážitok ich definitívne spojil.
Corso bol prijatý do krúžku bítnikov ako najmladší insajder spolu s Kerouacom, Ginsbergom a Burroughsom. Počiatočné umelecké impulzy k písaniu čerpal u Shelleyho, Marlowa a Chattertona. Pre Corsa sa stala poézia nástrojom zmeny, presmerovaním spoločnosti, aby si vytvorila individuálnu vôľu. V roku 1956 prišiel bývať do San Francisca, kde sa zúčastňoval života v bítnickom hnutí. Koncom 50.-tych a začiatkom 60-tych rokov cestoval po Európe.
V roku 2001 zomrel na rakovinu v Robbinsdale. Jeho ostatky pochovali v Ríme na protestantskom cintoríne vedľa Johna Keatsa a Percy Bysshe Shelleyho.
Povedali o ňom
[upraviť | upraviť zdroj]Gregory Corso je posledný veľký hlas pôvodnej beatnickej vzbury. Nikdy nebol odvodený, nikdy literárny, nikdy nič iné okrem vlastnej surovej podstaty. Gregory je skutočný americký naivista stvorený z plných úst šialeného jazyka, ktorého poézia je hodená do sveta ako falošné kocky. Gregorio z Horáciovej ulice, ave, ave... (citát: Lawrence Ferlinghetti)
...Raz som sa Gregoryho spýtal, v čom podľa neho spočíva jeho prínos do poézie. V tom, odvetil, že som spojil formy a metrá klasického verša so súčasným hovorovým jazykom ulice. (citát: Raymond Foye)
Ak Ginsberg, Kerouac a Burroughs boli tromi mušketiermi hnutia, Corso bol ich d´Artagnan. (If Ginsberg, Kerouac, and Burroughs were the Three Musketeers of the movement, Corso was their D'Artagnan.) (spisovateľ Ted Morgan)[2] /
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- The Vestal Lady and Other Poems (1955, poézia)
- This Hung-Up Age (1955, hra)
- Gasoline (1958,poézia)
- Bomb (1958, poézia)
- The Happy Birthday of Death (1960, poézia)
- Minutes to Go (1960, visual poetry) with Sinclair Beiles, William S. Burroughs, and Brion Gysin.
- The American Express (1961, románl)
- Long Live Man (1962, poézia)
- There is Yet Time to Run Back through Life and Expiate All That's been Sadly Done (1965, poézia)
- Elegiac Feelings American (1970, poézia)
- The Night Last Night was at its Nightest (1972, poézia)
- Earth Egg (1974, poézia)
- Writings from OX (1979, s rozhovorom Michael Andre)
- Herald of the Autochthonic Spirit (1981, poézia)
- Mind Field (1989, poézia)
- Mindfield: New and Selected Poems (1989, poézia)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregory Corso
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Gregory Corso, Beatnici, Marián Andričík, Slovart, 2010, str. 13-26, ISBN 978-80-8085-633-5
- ↑ univerzita v Syracuse
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Beatnici, zostavil a preložil Marián Andričík, Slovart, 2010, ISBN 978-80-8085-633-5
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Gregory Corso na anglickej Wikipédii a Gregory Corso na nemeckej Wikipédii.