Defenestrácia

Defenestrácia je násilné vyhodenie z okna.

V stredoveku a v ranom novoveku neboli defenestrácie zriedkavým javom. Predstavovali druh násilia na pomedzí lynču (často im prechádzal formálne vynesený „rozsudok“ nad obeťami), Božieho súdu a spoločne podniknutej vraždy.

Najznámejšie defenestrácie sa odohrali v rokoch 1419 a 1618 v Prahe, pozri Pražská defenestrácia.

Ďalšie defenestrácie v dejinách

V Biblii sa nachádza správa o defenestrácii kráľovnej Jezabel (2 Kráľ 9, 30-33), manželky kráľa Achaba, počas štátneho prevratu vedeného Jehuom.
Podľa niektorých kroník (napr. Análov Westhideského opátstva) vyhodil kráľ Ján Bezzemok svojho synovca, Artúra I. Bretónskeho, roku 1203 z okna zámku vo francúzskom Rouene.
V roku 1383 obyvatelia Lisabonu defenestrovali biskupa Doma Martinha, pretože ho podozrievali so spolupráce s Kastílčanmi, ktorí práve okupovali mesto.
26. apríla 1478 bol defenestrovaný Jacopo de' Pazzi, ktorý sa neúspešne pokúsil zavraždiť florentského vládcu Lorenza de' Medici (tzv. Pazziovské sprisahanie).
V roku 1572 bol zavraždený priateľ francúzskeho kráľa Karola IX., vodca hugenotov Gaspard de Coligny. Vojaci ho napadli v jeho dome, pobodali a vyhodili z okna. Počas Bartolomejskej noci potom zahynuli tisícky protestantov.
Ráno 1. decembra 1640 začala revolúcia, ktorej cieľom bolo obnovenie úplnej nezávislosti Portugalska, ktoré bolo v tom čase súčasťou španielsko-portugalskej únie. Skupina šľachticov objavila predsedu vlády Miguela de Vasconcelos, ako sa skrýva v skrini, zabili ho a jeho telo vyhodili von oknom.
3. marca 1848 počas vlny revolúcií vo Francúzsku a Nemecku vyskočili v Kolíne z okna dvaja radní, aby sa zachránili pred rozvášneným davom, ktorý vtrhol do radnice. Jeden z nich si pritom zlomil nohu. Udalosť sa označuje ako Kolínska defenestrácia.