Eduard Bass
| Eduard Bass | |
| | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1. január 1888 |
| Praha, Rakúsko-Uhorsko | |
| Úmrtie | 2. október 1946 (58 rokov) |
| Praha, Česko-Slovensko | |
| Národnosť | česká |
| Zamestnanie | spisovateľ, novinár |
| Odkazy | |
| Eduard Bass (multimediálne súbory na commons) | |
Eduard Bass, vlastným menom Eduard Schmidt (* 1. január 1888, Praha – † 2. október 1946, Praha) bol český spisovateľ, novinár, spevák, fejtonista, herec, recitátor, konferencier a textár.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1910 vystúpil ako recitátor a spevák v kabarete Bílá labuť. Bass bol spolutvorcom kabaretu Červená sedma. Spolupracoval so satirickými časopismi a spolu s niekoľkými karikaturistami vydával Letáky. V rokoch 1921 – 1942 pôsobil ako fejtonista, reportér, súdničkár a divadelný kritik. Vydával kabaretné texty v edícii Syrinx a satirický časopis Šibeničky. Neskôr bol riaditeľom v pražských kabaretoch Červená sedma a Rokoko. V rokoch 1921 – 1933 pôsobil ako redaktor Lidových novin. Od roku 1933 bol ich šéfredaktorom až do roku 1942. S obdobím po roku 1939 je spojený nútený odchod židov z Lidových novin. Bass s tým pravdepodobne nesúhlasil, ale nepostavil sa proti tomu ani nerezignoval na svoju funkciu. Niektorí kritici Lidových novin tohto obdobia naznačujú, že aktivita prepúšťania bola väčšia, ako bolo potrebné – čo Bass ako šéfredaktor mohol ovplyvniť, iní sa domnievajú, že Bass robil čo bolo v jeho silách.[chýba zdroj]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Jak se dělá kabaret? – 1917
- Náhrdelník: Detektivní komedie o jednom aktu – 1917
- Letáky, 1917-19 – 1920
- Klapzubova jedenáctka – 1922, príbeh otca, ktorý má jedenásť synov, z ktorých vytvorí profesionálny, neporaziteľný futbalový tým. Bass sa tu humornou formou zamýšľa i nad etikou a profesionalitou športu.
- To Arbes nenapsal, Vrchlický nezbásnil – 1930, literárne paródie, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom.
- Umělci, mecenáši a jiná čeládka – 1930
- Fanynka a jiné humoresky
- Případ v čísle 128 a jiné historky
- Šest děvčat Williamsonových
- Potulky pražského reportéra
- Holandský deníček
- Divoký život Alexandra Staviského – 1934
- Čtení o roce osmačtyřicátém – 1940
- Potulky starou Prahou – vychádzali v rokoch 1921 – 1941
- Cirkus Humberto – Cirk Umberto 1941, román bol zamýšľaný ako povzbudenie českého národa, vyzdvihované sú v ňom spravodlivosť, priamosť, ctižiadostivosť,.... Bass na pozadí cirkusu sleduje tri generácie cirkusákov. Ústrednou postavou je Vašek Karas, syn šumavského murára, ktorý odíde k cirkusu, nakoniec sa ožení s dcérou riaditeľa a sám sa neskôr stane riaditeľom cirkusu, predtým však vystrieda mnoho činností pri cirkuse.
- Lidé v Maringotkách – Tiež Lidé z maringotek 1942, súbor poviedok z cirkusového prostredia. Takzvaný cirkusový dekameron.
- Kázáníčka – 1946
Posmrtne
[upraviť | upraviť zdroj]- Křižovatka u Prašné brány – 1947
Celý rad jeho poviedok vyšiel posmrtne, ako väčšinou ešte nepublikovaná tvorba:
- Povídky – 1956
- Rozhlásky – 1957
- Pražské a jiné historie – 1968
- Na lodi za pohádkou – 1969
- Kukátko – 1970, obsahuje:
- Kukátko
- Rozmarná vyprávění
- Staropražské motivy
- Postavy a siluety – 1971
- Moje kronika: Vzpomínky a korespondence – 1985
Bass je autorom celého radu šansónov, skečov a kupletov – niektoré z nich zľudoveli (napr. Nešťastný šafářův dvoreček)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Eduard Bass
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Bass