Krymskí Tatári
Krymskí Tatári (krymskotat. Qırımtatarlar, v ruštine a ukrajinčine označovaní tiež ako Krymci) sú národ turkického pôvodu, obývajúci predovšetkým Krymský polostrov. Hovoria Krymskou tatárčinou. Majú spoločný pôvod s Tatármi (niekedy bývajú pokladaní za subetnikum Tatárov), v ich etnogenéze však hrali dôležitú úlohu i ďalšie etniká, najmä Kumáni, Pečenehovia, Skýti či Krymskí Góti. Počet príslušníkov činí vyše 500 000 osôb, niekedy však uvádzajú až 2 milióny.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Tatári dobyli Krym v 13. storočí počas Batuchánovho vpádu do Európy následne na dobytých ruských a poloveckých krajinách vznikol štátny útvar známy ako Zlatá horda. Po rozpade Zlatej hordy založili roku 1443 Krymský chanát, ktorý sa už v roku 1475 stal osmanským vazalom. Chán, ovládaný z Bachčisaraju dynastiou Girejov, podnikal početné nájazdy na Rus, roku 1521 krymské vojská dokonca obkľúčili Moskvu. Pri ďalšom nájazde roku 1571 bola Moskva krymskými Tatármi vypálená a mnoho tisíc obyvateľov odvlečených do otroctva. Potom, čo si Moskovská Rus podmanila ostatné tatárske chanáty, zostal Krym posledným tatárskym štátom, i keď pod ochranou osmanského sultána, ktorý z Krymu regrutoval najobávanejších bojovníkov do svojho vojska.
Krymskí Tatári a Nogajci, vazali osmanského sultána, podnikali časté lúpežné nájazdy na územie Ruska a Poľsko-litovského štátu.[1] Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatarskej jazdy medzi 15. a 18. storočím boli odvlečení a predaní do otroctva v Osmanskej ríši vyše 2 milióny ľudí, predovšetkým Ukrajincov, ale aj Rusov, Bielorusov a Poliakov.[2] V roku 1663 podnikli Krymskí Tatári spolu s Turkami nájazd na Moravu, pri ktorom odvliekli do otroctva desiatky tisíc ľudí.[3]
Potom čo Nogajskú step severne od Kaukazu ovládli po roku 1630 mongolskí Kalmyci, ktorí vystupovali ako spojenci cárskeho Ruska, časť Nogajcov utiekla na územie Krymského chanátu, kde sa podieľali na etnogenéze Krymských Tatárov.
Posledný veľký nájazd podnikli Tatári roku 1769 počas rusko-tureckej vojny na území Nového Srbska na Ukrajine. Až po porážke Osmanov v rusko-tureckej vojne bol roku 1783 Krymský chanát pripojený k Rusku. Krymská vojna v rokoch 1853 – 1856 a následné udalosti spôsobili exodus Tatárov, ktorí masovo odchádzali do Turecka.
Myšlienka na obnovu krymského tatárskeho štátu bola obnovená v lete 1917. V decembri roku 1917 vznikla Krymská ľudová republika, ktorá bola zároveň prvým sekulárnym štátom s moslimskou väčšinou na svete. Už v januári bola, ale porazená boľševikmi, ktorí tu vytvorili tzv. Tavridskú sovietsku republiku. Tá bola v apríli dobytá ukrajinskou armádou s podporou Nemecka. Následne sa Krym dostal pod kontrolu Červenej armády potom bielogvardejcov a v novembri 1920 Krym definitívne ovládla červená armáda. V čase nacistickej okupácie sa roku 1942 konal v Simferopole (krymskotat. Aqmescit – Акъмесджит) národný islamský zjazd, na ktorom bol vyhlásený Krymský chanát. V januári 1942 bola z krymských tatárskych dobrovoľníkov zriadená v Simferopole jednotka spadajúca pod SS Einsatzgruppen, ktorá sa podieľala na vraždení krymských Židov.[4] Po obsadení Krymu Červenou armádou Stalin vyhlásil Krymských Tatárov za kolaborantov a dal celé tatárske obyvateľstvo masovo deportovať do Uzbekistanu, na Sibír a na Ural. V 60. rokoch boli Krymskí Tatári rehabilitovaní, ich návrat však bol povolený až v roku 1988.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes žije na Kryme približne 270 000 Krymských Tatárov a tvoria iba 12% obyvateľstva polostrova. 150 000 Krymských Tatárov naďalej zostáva v uzbekistanskej diaspóre, menšinu tvoria aj v Rumunsku a Turecku.
Navrátenia svojho majetku sa nedočkali a problematická je aj ich integrácia do spoločnosti, ktorú im nezľahčovala ani ruská väčšina, ani ukrajinská vláda. Vodcom Krymských Tatárov je v súčasnosti Refat Çubarov, ktorý je od roku 2013 tiež predsedom Medžlisu Krymských Tatárov.
Po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 sa krymská tatárčina stala jedným z troch oficiálnych jazykov Krymu, čo sa im pod kyjevskou vládou ani v ére Sovietskeho zväzu nepodarilo. Od anexie polostrova sú však Krymskí Tatári podľa rozhlasovej stanice BBC vystavení únosom, fyzickému násiliu a teroru. Ich predstaviteľ Mustafa Cemilev má na Krym päť rokov zakázaný vstup. Ich predstavitelia v januári 2015 požiadali o pomoc orgány OSN.[5]
Rusko ich sťažnosti odmieta ako neopodstatnené a uisťuje Krymských Tatárov, že ich práva zostanú zachované. V polovici apríla pozastavila krymská prokurátorka Natalia Poklonská činnosť neoficiálneho krymskotatarského parlamentu medžlisu Krymských Tatárov, čo dôrazne kritizoval generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jaglan. Už predtým prokurátorka požadovala jeho zapísanie na zoznam extrémistických organizácií. 26. apríla 2016 zákaz aj označenie ako extrémistickú organizáciu potvrdil Najvyšší krymský súd. Jeden z vodcov medžlisu Nariman Dželjal na to reagoval vyhlásením, že jeho organizácia podá odvolanie a požiada o spravodlivosť aj európske inštitúcie.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Brian Glyn Williams. The Sultan's Raiders: The Military Role of the Crimean Tatars in the Ottoman Empire [online]. The Jamestown Foundation, 2013. Dostupné online.
- ↑ Darjusz Kołodziejczyk, as reported by Mikhail Kizilov. Slaves, Money Lenders, and Prisoner Guards: The Jews and the Trade in Slaves and Captives in the Crimean Khanate [online]. 2007. S. 2. Dostupné online.
- ↑ "Dvě stě Valachů padlo. Před 350 lety se Turek jal plenit Moravu". iDNES.cz. 12. október 2013.
- ↑ Jicchak Arad (2009), "The Holocaust in the Soviet Union", U of Nebraska Press, s. 211
- ↑ Tataři z Krymu prosí OSN o pomoc. Zažívají únosy, násilí a teror
- ↑ Útisk krymských Tatarů nekončí. Jsou to extremisté, rozhodl soud a zakázal jim parlament [online]. Aktualne.cz, 2016-04-26. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krymskí Tatári