Hodiny (súhvezdie)
| Hodiny | |
| | |
| Latinský názov | Horologium |
|---|---|
| Skratka | Hor |
| Genitív | Horologii |
| Symbolické vyjadrenie | hodiny |
| Rektascenzia | 3,5h |
| Deklinácia | −60° |
| Plocha | 249 štvorcových stupňov Poradie: 58 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | (Alfa Horologii (Zdanl. magnitúda 3,85) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +23° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 5. november |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 6. máj |
Hodiny (z lat. Horologium) sú jedno z južných súhvezdí s deklináciou okolo -60 stupňov. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 pod názvom Kyvadlové hodiny (z lat. Horologium Pendulum alebo Horologium Oscillatorium) na pamiatku holandského vynálezcu Christiaana Huygensa.
Súhvezdie obsahuje iba jednu jedinú hviezdu jasnejšiu než štvrtá magnitúda a tou je alfa Horologii. Je to oranžový obor vzdialený 117 ly. Beta Horologii je biely obor vzdialený 290 ly. Iota Horologii je hviezda vcelku podobná nášmu Slnku a obieha ju extrasolárna planéta. R Horologii je premenná hviezda typu Mira Ceti.
Hodiny obsahujú rozličné galaxie, no sú málo jasné. Dvojica interagujúcich galaxií NGC 1512 a NGC 1510 má viac než desiatu magnitúdu. Celkovo je to oblasť chudobná na jasné objekty. Obsahuje len jedinú jasnejšiu hviezdokopu a to NGC 1261.
Hodiny sú oblasťou chudobnou na hviezdy. V našich zemepisných šírkach vychádza nad obzor do výšky sotva jeden stupeň a to o polnoci koncom novembra. Pozorovať ho môžu obyvatelia zemepisných šírok 23° a južnejších. Nájdeme ho pod Eridanom pri jeho najjasnejšej hviezde Achernar.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Hodiny, s. 488 – 489.