Ibn Rušd
Ibn Rušd | |
Arabský učenec Stredoveká filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Ibn Rušd (známy ako Averroes) |
Narodenie | 1126, Córdoba |
Úmrtie | 1198, Maroko |
Dielo | |
Škola/tradícia | islam, maliki madhab, averroizmus |
Oblasť záujmu | islamská teológia, islamské právo, islamská filozofia, geografia, islamská medicína, matematika, fyzika |
Význačné myšlienky | existencia predchádza esenciu; zotrvačnosť; odmietol epicykle; arachnoidálna blana; sekularizmus; uzmierenie rozumu s vierou, filozofie s náboženstvom a aristotelizmu s islamom |
Ovplyvnený
| |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Ibn Rušd (plné texty diel autora) |
Ibn Rušd (multimediálne súbory na commons) | |
Ibn Rušd (arab. أبو الوليد محمد بن أحمد بن محمد بن رشد الأندلسي Abú al-Walíd Muhammad ibn Ahmad ibn Muhammad ibn Rušd Andalusí) známy ako Averroes (* 1126, Córdoba – † 1198, Maroko) , bol filozof moslimského stredovekého západu, lekár, právnik a matematik.
Žil v období Córdobského kalifátu, bol sudcom a osobným lekárom kalifa. Averroovo dielo predstavuje vrchol arabského aristotelizmu. Tak ako Aristotela v stredoveku nazývali jednoducho „Filozof“, Averroes dostal meno „Komentátor“.
Averroes rozdelil poznanie na vieru, teológiu a filozofiu. Nazdával sa, že len filozofia dospeje k čistej pravde, dodáva však, že toto poznanie nie je dostupné každému a ľudia sa zväčša musia uspokojiť s vierou, ktorá je nižším, pasívnym stupňom poznania. Na túto teóriu sa neskôr odvolávajú stúpenci učenia o dvojakej pravde (Duns Scotus, William Occam, Pietro Pomponazzi a i.), podľa ktorého existujú dva, navzájom nezávislé druhy právd, pravdy teologické a pravdy filozofické.
Bez toho, že by sa zriekol islamu, rozvíjal materialistické prvky Aristotelovej filozofie. Hmotu a pohyb považoval za večné, nestvoriteľné rovnako ako boha. Boh a hmota sú dve večné, rovnako nezávislé príčiny. Averroes dokazoval nestvoriteľnosť hmoty a Boha pokladal len za prvú príčinu zmien, ktoré sa vo svete odohrávajú.
Dušu človeka spájal s telom, pričom popieral jej nesmrteľnosť. Individuálna duša je smrteľná. Niet posmrtného života, tvrdí Ibn Rušd.
Averroes významne ovplyvnil scholastickú filozofiu. V jeho diele arabská filozofia dospieva k svojmu vrcholu a jednoznačne prijíma orientáciu na aristotelizmus.