Iránska filozofia

Východná filozofia

Čínska filozofia  • Indická filozofia Iránska filozofia  • Babylonská filozofia Kórejská filozofia

Pozri aj

Západná filozofia ( Predsokratovská  • Staroveká Stredoveká  • Renesančná  • 17. storočie 18. storočie  • 19. storočie  • 20. storočie Postmoderná  • Súčasná)

Iránska filozofia (alebo perzská filozofia) rozvíjala svoje filozofické tradície a myšlienky na podklade starovekých indo-iránskych konceptov, jazykových špecifík, pričom bola významne ovplyvnená učeniami Zarathustru. Podľa Oxfordského filozofického slovníka je možné datovať vznik samostatného filozofického myslenia v oblasti Perzie do obdobia asi 1500 rokov pred Kr. Zarathustra však neovplyvnil len územie Perzie, ale jeho myšlienky sa etablovali prostredníctvom judaizmu a stredného novoplatonizmu aj v Európe.

V priebehu stáročnej histórie Iránu sa v dôsledku významných politických a celospoločenských zmien (napr. arabská a mongolská invázia do regiónu) rozvíjalo množstvo aktívnych filozofických škôl, ktoré pojednávali o otázkach indo-iránskeho alebo zoroastrického konceptuálneho pôvodu. V predislamskej ére pôsobili školy manicheistov a mazdaistov. Islamská filozofia nadobudla v Perzii charakter dialógu medzi pôvodnou iránskou filozofiou a gréckou antickou filozofiou, pričom svoj význačný priestor dostali idey a koncepty islamského náboženstva. V tomto období sa do popredia úspešne dostala práve tzv. Škola osvietenia a tiež predstavitelia transcendentnej filozofie.

Staroveká iránska filozofia

Zoroastrizmus

Zarathustra

Učenie Zarathustru sa v Perzii objavilo v 18. storočí pred Kr., pričom sa stalo základným pilierom nového náboženstva - zoroastrizmu. Nový filozoficko-náboženský systém následne ovplyvnil vývoj celej perzskej filozofie, a to zásadným spôsobom. Zarathustra bol prvý, ktorý riešil problém zla, používajúc filozofické pojmoslovie. Je vo všeobecnosti považovaný za jedného z prvých a najstarších propagátorov monoteizmu v dejinách náboženstiev. Jeho učenie nadobudlo silný etický ráz s dôrazom na tzv. dobré myšlienky, dobré slová a dobré skutky. Práce zoroastrizmu mali význačný vplyv na starogrécku a starorímsku filozofiu. Niektorí antickí autori (napr. Plínius Starší) priamo vyzdvihovali zoroastrickú filozofiu ako "najslávnejšiu a najužitočnejšiu". Touto filozofiou bol ovplyvnený aj sám Platón, a to najmä v jeho dualistickej a realistickej koncepcii. V 3. storočí pred Kr. Epikurov žiak Kolotés obvinil Platóna, že v diele Ústava prebral viaceré koncepcie zo Zarathustrovho diela O prírode (napr. celý mýtus o Érovi).

Zarathustra bol v poklasickej helenistickej kultúre známy ako mudrc, ba ako zázračný muž, avšak jeho myšlienky neskôr ustúpili do úzadia a znovuobjavenými sa stali pre Európu až v neskorom 18. storočí. V tom čase bolo jeho meno spojené s tzv. stratenou starovekou múdrosťou, na ktorú sa usilovali okrem iného nadviazať osvietenské spolky a európske lóže slobodomurárov. Zarathustra sa stal takto súčasťou aj západnej klasickej hudby (napr. v Mozartovej opere Die Zauberflöte), alebo v maliarskom umení. Výskum zoroastrizmu podporoval aj Voltaire, nakoľko sa domnieval, že ide o formu racionálneho deizmu na rozdiel od tradičného kresťanstva.

V roku 2005 Oxfordský filozofický slovník označil Zarathustru za prvého filozofa, a to obzvlášť pre jeho zásluhy v oblasti racionálnej etiky. Jeho myslenie bolo totiž už v jeho dobách pomenované ako mazda-yasna, čo znamená "uctievanie múdrosti". Slovník tak prezentuje názor, že zoroastrici neskôr vyučovali starovekých Grékov a inšpirovali ich k označeniu hľadania konečnej pravdy termínom philosophia (teda názvom "láska k múdrosti", príbuzným k mazda-yasna).

Zoroastrizmus mal značný vplyv na formovanie kresťanstva v Európe, rovnako ako ho mali judaizmus a starogrécka spiritualita a filozofia.

Grécko-perzská éra

V čase intenzívnej grécko-perzskej kultúrnej interakcie sa zaslúžila perzská kultúra o vznik grécko-rímskeho stoicizmu. Je tiež známe, že aj filozofi Táles alebo Sokrates podnikali cesty do oblasti Perzie, avšak nedochovali sa o tom priame záznamy v perzskom písomníctve.

Manicheizmus

Manicheizmus, založený prorokom Máním, sa rozšíril zo severnej Afriky cez Perziu až do Číny. Jeho vplyv sa dá vystopovať v západnom kresťanskom myslení prostredníctvom diel sv. Augustína z Hippa, ktorý konvertoval na kresťanskú vieru práve z manicheizmu. Tieto diela mali následne značný dosah nielen na katolíckych, ale aj na ortodoxných a protestantských teológov. Súčasťou sústavy dôležitých učení manicheizmu boli dualistická kozmológia a dualistická teológia, ktoré sa stali príbuznými s mazdaistickými predstavami. V rámci tohto dualizmu sa rozlišujú dva pôvodné praprincípy univerza - Svetlo a Temnota. Úlohou človeka je rozlíšiť medzi pôsobením jedného princípu od druhého a viesť dobrý život, hodný Svetla. Mání vnímal zmiešanie Svetla a Temnoty ako kozmickú tragédiu, zatiaľ čo mazdaizmus uprednostnil viac-menej neutrálnu, až optimistickú interpretáciu.

Mazdakizmus

Mazdak († 524/528 n.l.) bol proto-socialistický perzský reformátor, ktorý nadobudol široký vplyv za vlády sasánskeho kráľa Kávada I. Perzského. Vyhlásil sa za Božieho proroka, pričom propagoval spoločné vlastníctvo a programy sociálneho zabezpečenia. Mazdakovo učenie je volaním po sociálnej revolúcii, pričom ho označujeme za predstaviteľa raných, proto-komunistických ideí.

Zurvanizmus

Zurvanizmus je možné charakterizovať vierou v prvotný a základný praprincíp, ktorým je Čas - Zurvan. Ide vo svojej podstate o primárne božstvo, ktoré tvorí svet. Rozlišujeme tri školy zurvanizmu:

1. Estetický zurvanizmus

Estetický zurvanizmus bol zjavne menej populárny, než materialistická vetva. Jeho koncept sa týkal nerozlíšeného Času, ktorý sa vplyvom túžby rozdelil na rozum (mužský princíp) a na žiadostivosť (ženský princíp).

2. Materialistický zurvanizmus

Zatiaľ čo v pôvodnom zoroastrizme stvoril Ahura Mazda celý svet svojou myšlienkou, materialistická vetva zurvanizmu prvý raz učí možnosť vzniku sveta jednoducho z ničoho a bez zreteľnej príčiny.

3. Fatalistický zurvanizmus

Fatalistický zurvanizmus vychádza z učenia o obmedzenom Čase - Zurvanovi, ktorého tvoriteľský akt vyúsťuje do skutočnosti, že nie je možné zmeniť kurz a osud materiálneho univerza. Je tomu tak aj kvôli astrálnemu pôsobeniu nebeskej sféry, teda napríklad hviezd a planét. Pôvodne Ahura Mazda uspôsobil človeka pre šťastie, avšak aj tak ľudstvo zostáva pod fatálnym vplyvom nebeských telies.

Klasická islamská iránska filozofia

Intelektuálna tradícia Perzie bola mimoriadne obohatená práve šírením islamského náboženstva v oblasti. Medzi hlavné školy klasickej islamskej filozofie zaraďujeme pôsobiská v Šíraze, Chorasáne, Maraghehu, Isfaháne a Teheráne.

Avicennizmus

V tzv. zlatom islamskom veku sa vďaka Avicennovej úspešnej integrácie aristotelizmu, novoplatonizmu a kalámskeho myslenia stal avicennizmus najvplyvnejším filozofickým smerom islamskej filozofie 12. storočia. Avicenna (Ibn Síná) bol aj v Iráne považovaný za intelektuálnu autoritu, ktorú mnohí učenci citovali, rozvíjali a rozmanito komentovali.

„

"Ľudia dnes veria, že čokoľvek, čo povie Ibn Sina, je pravda, a že je nemožné, aby sa on bol mýlil a že ktokoľvek, kto by mu v hocičom protirečil, nemôže mať rozum."

“

Avicennizmus bol vplyvný aj v stredovekej Európe, a to najmä učením o prirodzenosti duše, ďalej metafyzickým pojmovým rozlíšením esencie od existencie. Špecificky sa stal predmetom filozofických dišpút na európskych univerzitách, pričom Avicennova psychológia, teória poznania aj ontológia mali zreteľný dosah na vrcholnú scholastiku v dielach Alberta Veľkého i Tomáša Akvinského.

Iránsky iluminacionizmus

Iluminačná filozofia (alebo filozofia osvietenia) bola ako samostatná vetva islamskej iránskej filozofie založená v 12. storočí mysliteľom menom Shahab al-Din Suhrawardi. Škola kombinovala Avicennovu tvorbu s konceptami a múdrosťou starovekej perzskej filozofie, pričom filozof Suhrawardi obohatil smer aj svojimi inovatívnymi ideami. Iluminacionizmus bol významne ovplyvnený helenistickým novoplatonizmom.

Transcendentná filozofia

Transcendentná filozofia je škola islamskej filozofie, ktorú založil Mulla Sadra (1571 – 1640) v 17. storočí. Mulla Sadra priniesol nový filozofický pohľad na povahu skutočnosti a vytvoril v islamskej filozofii pojmové a konceptuálne podmienky pre prechod od esencializmu k existencializmu, a to oveľa skôr, než k tomu došlo v dejinách západnej filozofie.

Súčasná iránska filozofia

Filozofia aj v súčasnosti zostáva v Iráne obľúbeným študijným odborom. V porovnaní so západným štýlom univerzít je filozofia v Iráne pevnou súčasťou štúdia práve v náboženských inštitúciách. Filozofická literatúra tu patrí medzi najvydávanejšie literárne žánre a čo do počtu vydaných kníh patrí na prvé miesta vo svetovom meradle.

Najvplyvnejšou súčasnou filozofickou školou je transcendentná filozofia Mullu Sadru a jeho nasledovateľov. Predstavuje nadviazanie na dávne metafyzické koncepty v kombinácii s mysticizmom a islamskými náboženskými ideami. Na druhej strane sa myslenie v Iráne čoraz viac zoznamuje s pestrými prekladmi filozofických diel analytickej i kontinentálnej západnej tradície. Komentovaní sú najmä Wittgenstein, Searle a Kripke z analytickej vetvy, ďalej Nietzsche, Heidegger a Foucalt z kontinentálnej vetvy. Nemenej významnou vzhľadom na vplyv islamu zostáva filozofia náboženstva.

Iránski filozofi publikujú od roku 1972 v popredných žurnáloch ako napríklad Falsafeh alebo Hikmat va Falsafeh (z katedry filozofie na univerzite v Teheráne), ale v krajine je vydávaných pomerne veľa aj iných filozofických časopisov.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iranian_philosophy na anglickej Wikipédii.