Ivan Dérer
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Ivan Dérer | |
Ivan Dérer v roku 1933 | |
Narodenie | 2. marec 1884 Malacky, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 10. marec 1973 (89 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Ivan Dérer |
JUDr. Ivan Dérer (* 2. marec 1884, Malacky – † 10. marec 1973, Praha) bol slovenský advokát, politik a novinár. Patril k popredným prívržencom idey jednotného československého národa. Bol mnohonásobným československým ministrom a účastníkom odboja počas prvej aj druhej svetovej vojny.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a štúdiá
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Malackách v početnej rodine advokáta JUDr. Jozefa Dérera, ktorý sa snažil zabezpečiť svojim deťom kvalitné vzdelanie. Ivan Dérer vyštudoval ľudovú školu v rodných Malackách. V roku 1893 začal študovať na reálnom gymnáziu v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1901. Rozhodol sa pokračovať v otcových šľapajach a zapísal sa na štúdium práva na právnickej akadémii v Bratislave. Tu sa zoznámil s predstaviteľmi inteligencie ako boli napríklad Ferdinand Juriga, Milan Ivanka, Samuel Zoch. Roku 1903 založil spolu s ďalšími bratislavskými Slovákmi Slovenský vzdelávací spolok v Prešporku. Ministerstvo vnútra však stanovy z politických dôvodov neschválilo. V rokoch 1903 – 1906 pokračoval v štúdiu na univerzite v Budapešti. V tomto období začal publikovať články v takmer všetkých slovenských novinách. Od roku 1910 bol advokátom v Bratislave.[1]
Už počas štúdií praxoval v advokátskej kancelárii svojho otca. Po skončení štúdia nastúpil na vojenskú službu do kasární na Bratislavskom hrade. V októbri 1909 zložil pred hlavným súdom v Budapešti advokátsku skúšku. V Bratislave si otvoril advokátsku kanceláriu, v ktorej s prestávkami vykonával prax až do roku 1939. V Bratislave sa zapojil do spoločenského a politického života.[1] V rokoch 1912 až 1914 bol jedným z redaktorov týždenníka Národný hlásnik.
Prvá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Na vypuknutie vojnovej hystérie zareagoval článkom "Hyeny chcú ísť do vojny" za čo bol zatknutý. Sfanatizované davy reagovali roztlčením okien na jeho byte na Suchom mýte. Na začiatku vojny narukoval a ocitol sa na frontovej línii. V prvej svetovej vojne bol zranený v bitke pri Ivangorode v roku 1914 a do konca vojny žil vo Viedni, kde pracoval na cenzúrnom úrade pod vedením Kornela Stodolu. Ich úlohou bolo cenzurovať korešpondenciu vojakov a zajatcov. Snažili sa však čo najviac pracovať v prospech československej veci. Do Viedne dochádzali aj ďalší politickí činitelia s ktorými čoskoro nadviazali kontakt na českú Maffiu.[1]
V roku 1918 sa stal jedným zo spoluautorov a signatárov Martinskej deklarácie a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy. V Prahe sa Ivan Dérer stal členom Revolučné národné zhromaždenie|Revolučného národného zhromaždenia.
Dokumentárny film JUDr. Ivan Dérer vyrobila v rámci tv cyklu Historická panoráma Slovenská televízia Bratislava v roku 1999 (scenár Alena Bartlová, réžia Fedor Bartko).
Poslanec a politik
[upraviť | upraviť zdroj]Bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia (14.11.1918 – 15.4.1920).[2] V parlamente pracoval predovšetkým v ústavno-právnom výbore. Nasledujúce obdobie bolo pre neho mimoriadne aktívne. Pustil sa do budovania Československej republiky. Na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť. Po Šrobárovom odstúpení sa stal na krátky čas ministrom pre správu Slovenska.[1]
Členom Poslaneckej snemovne bol vo viacerých volebných obdobiach
- 25. 4. 1920 do 14. 11. 1925
- Iniciatívny výbor
- Právny výbor
- 15. 11. 1925 – 25. 9. 1929
- 27. 10. 1929 – 18. 5. 1935
- 19. 5. 1935 – 21. 3. 1939
V rokoch 1930 až 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, v ktorej bol členom Ústredného výboru. V období 1934 až 1938 bol podpredsedom strany a od roku 1936 aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.
Minister
[upraviť | upraviť zdroj]Po vzniku Československej republiky vykonával v rôznych úradoch funkciu ministra
- 25. 5. 1920 – 15. 9. 1920: minister s plnou mocou pre správu Slovenska (vláda červenozelenej koalície Vlastimila Tusara)
- 26. 9. 1921 – 7. 10. 1922: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda všenárodnej koalície Edvarda Beneša)
- 5. 1. 1926 – 18. 3. 1926: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda Antonína Švehlu)
- 7. 12. 1929 – 24. 10. 1932: minister školstva (vláda širokej koalície Františka Udržala)
- 29.9 . 1932 – 14. 2. 1934: minister školstva a národnej osvety (vláda širokej koalície Jana Malypetra)
- 14. 2. 1934 – 4. 6. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
- 4. 6. 1935 – 5. 11. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
- 18. 12. 1935 – 23. 1. 1936: minister spravodlivosti (vláda vláda širokej koalície Milana Hodžu)
- 21. 7. 1937 – 22. 9. 1938: minister spravodlivosti (vláda Milana Hodžu)
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Po rozpade republiky bol zbavený slovenského občianstva, skonfiškovali mu byt, ktorý mal v Bratislave. Bol vyškrtnutý zo zoznamu advokátov. Žil v Prahe, kde sa aktívne zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. Do odboja vstúpil s odbojovou skupinou Úvod. Skupina bola v kontakte s Londýnom a jej úlohou bolo okrem iného zhromažďovanie spravodajského materiálu. Jeho činnosť bola odhalená a v rokoch 1944 – 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v koncentračnom tábore v Terezíne.[1]
Povojnové obdobie a komunistický režim
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce, ktorú spoluzakladal s cieľom vytvorenia nekomunistickej sociálnodemokratickej strany. V období 1946 – 1948 bol predsedom Najvyššieho súdu až do komunistického puču. Podieľal sa na formovaní nového zákonodarstva a vypracoval aj skicu novej ústavy. Po roku 1948 Dérer pochopil, že nemôže obrániť nezávislosť najvyššieho súdu a odišiel na vlastnú žiadosť do dôchodku. V roku 1953 mu znížili penziu tak, že bol pod životným minimom a zamestnal sa v ČSAV v Prahe. V rokoch 1954 – 1955 väznený komunistickým režimom. Bol obvinený z účasti na podzemnom hnutí, ktoré malo zvrhnúť ľudovodemokratické zriadenie a z neoznámenia trestného činu. Po prepustení sa opäť zamestnal v Ústave jazykov a literatúry ČSAV. V roku 1968 bol rehabilitovaný. V tomto roku začal opäť vystupovať na verejnosti. V tom istom roku skritizoval Husákovu politiku federalizácie.[1]
Ivan Dérer umrel v Prahe 10. mája 1973 vo veku 89 rokov. Pochovaný je na cintoríne vo Veľkej Chuchli.
Vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]- Rad republiky, 1969 - za zásluhy v budovaní
- Rad T. G. Masaryka I. triedy in memoriam, 1992[3]
Publikácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Československá otázka. Praha: Orbis 1935
- Naše problémy. Úvahy o základných otázkach Československa. Praha: Orbis, 1938
- Slovenský vývoj a luďácka zrada, Praha: nakl. Kvasnička a Hampl, 1946 (v češtine)
- Antifierlinger I. Politické paměti 1945-1949, Praha, 1993 (v češtine)
- K diskusii o čechoslovakizme. Bratislava: Communio Minerva, 2015. Dostupné online.
- Antifierlinger II. Politické pamäti 1914-1938. Bratislava: Communio Minerva, 2016. Dostupné online.
- Antifierlinger III. Mníchov 1938. Bratislava: Communio Minerva, 2017. Dostupné online.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec Jozef Dérer, právnik a advokát
- matka Paula
- brat MUDr. Ladislav Dérer (1897 – 1960), prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty v Bratislave
- brat MUDr. Jozef Dérer (1887 – 1967), prednosta očnej kliniky Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave
- manželka Jela, rodená Štefanovičová
- dcéra Soňa
- syn Vladimír
Citáty
[upraviť | upraviť zdroj]„ | Hlinkovská autonómia nie je ničím iným, než ústrojenstvom na zachovanie tmy a nevedomosti... Ale ani šrobárovskú autonómiu nechceme, pretože táto sa snaží udržať osobný režim na Slovensku a zvrhla sa na vladarenie úzkej spoločnosti osobné kľuky. | “ |
– Ivan Dérer, október 1919 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f KOVÁČ, Dušan a kol.. Muži deklarácie. Martin : Osveta, 1991. ISBN 80-217-0289-3. S. 208 – 230.
- ↑ JUDr. Ivan Dérer [online]. psp.cz, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Seznam vyznamenaných [online]. hrad.cz, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online. (po česky)
- Narodenia 2. marca
- Narodenia v 1884
- Úmrtia 10. marca
- Úmrtia v 1973
- Slovenskí politici
- Signatári Martinskej deklarácie
- Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku
- Osobnosti z Malaciek
- Pracovníci Československej akadémie vied
- Česko-slovenskí ministri pre správu Slovenska
- Česko-slovenskí ministri pre zjednotenie zákonov a organizácie správy
- Česko-slovenskí ministri spravodlivosti
- Česko-slovenskí ministri školstva
- Česko-slovenskí ministri zdravotníctva
- Nositelia Radu T. G. Masaryka