José Martí
| José Martí | |
| kubánsky revolucionár, básnik a novinár | |
| | |
| Rod. meno | José Julián Martí y Pérez |
|---|---|
| Narodenie | 28. január 1853 Havana, Kuba |
| Úmrtie | 19. máj 1895 (42 rokov) Dos Ríos, Kuba |
| Národnosť | kubánska |
| Známy vďaka | kubánskej vojne za nezávislosť |
| Alma mater | University of Zaragoza |
| Profesia | básnik, novinár |
| Manželka | Carmen Zayas Bazán |
| Deti | José Francisco Martí |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Webstránka | josemarti.cu |
| Projekt Gutenberg | José Martí (plné texty diel autora) |
| Commons | |
José Julián Martí y Pérez (* 28. január 1853, Havana, Kuba – † 19. máj 1895, Dos Ríos, Kuba) bol kubánsky revolucionár, básnik a novinár. Medzi ľuďmi sa stal symbolom slobody a kubánskej nezávislosti. Ovplyvnil vznik kubánskej revolúcie iniciovanou o niekoľko desaťročí neskôr Fidelom Castrom a Che Guevarom.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Martí sa narodil 28. januára 1853. Prvé vzdelanie získal v rodnej Havane. Vo vzdelávaní ho podporovali najmä krstní rodičia, vďaka ktorým sa dostal na strednú školu pre chlapcov, a miestny učiteľ, ktorý v ňom vzbudil jeho vášeň pre poéziu.[3] Ako 15-ročný vydal svoje prvé básne a o rok nato založil noviny La Patria Libre (Slobodná vlasť). Počas desaťročnej vojny sympatizoval s bojovníkmi za nezávislosť, za čo bol odsúdený na 6 mesiacov nútených prác a v roku 1871 deportovaný do Španielska. V Španielsku pokračoval na univerzitách v Madride a Zaragoze, kde v roku 1874 získal diplomy z občianskeho práva, filozofie a literatúry. Popri štúdiu si privyrábal ako súkromný učiteľ.[3]
Krátky čas pôsobil aj vo Francúzsku a Anglicku, odkiaľ v roku 1875 odišiel do Mexika. Práve tam sa stretol s Carmen Zayas Bazánovou, svojou budúcou ženou.[4] Zúčastnil sa tiež diskusného fóra organizovaného združením Liceo Hidalgo a popri reformačných nápadoch Benita Juáreza prezentoval aj on niektoré zo svojich myšlienok, ktoré neskôr rozšíril. V roku 1876 sa presunul do Guatemaly, kde začal pracovať ako učiteľ literatúry na Central Teacher Training College. Do rodnej Havany sa vrátil o dva roky nato. Najprv pokračoval v práci učiteľa, neskôr sa zamestnal v právnickej firme. V novembri 1878 sa mu narodil jeho jediný syn, José Francisco.[4] Kvôli jeho politickej aktivite bol opätovne zatknutý a deportovaný do Španielska. V roku 1880 odcestoval do New Yorku a nasledujúci rok do Venezuely. Tam vyučoval francúzštinu a literatúru na Colegio de Santa María. Popisovali ho ako človeka, ktorý vedel zaujať svojho poslucháča.[3] Založil tiež časopis Revista Venezolana, ktorému stihli vyjsť len dve čísla predtým, než bol diktátorom Antoniom Guzmánom Blancom vyhnaný späť do New Yorku za jeho prehnané politické zmýšľanie o slobode.[3] [5]
Práve v New Yorku strávil väčšinu svojho života. Začal tu aktívne pracovať na nezávislosti Kuby písaním esejí a článkov do novín a vydávaním básní. V Latinskej Amerike sa stal známym skrze svoj vlastný stĺpec v novinách La Nación (Národ), ktoré vychádzali v Buenos Aires, a Opinión Nacional (Názor národa) z Caracasu. Pre deti vydával zábavno-náučný časopis La edad de oro (Zlatý vek). Bol tiež v kontakte s Máximom Gómezom a Antoniom Maceom - vedúcimi vojsk počas desaťročnej vojny.[4]
V 1892 bol jedným zo zakladajúcich členov Partido Revolucionario Cubano (Kubánska revolučná strana) a jej prvým zástupcom (špa. delegado). V tom čase začal s plánovaním vojny za nezávislosť. Trval na tom, aby vojna bola krátka (chcel sa vyhnúť prípadnej intervencii zo strany USA) a vedená republikánskym duchom (a teda zabrániť vojenskej diktatúre).[6] 31. januára 1895 vyplával s ďalšími krajanmi z New Yorku. V marci, počas zastávky v Dominikánskej republike, sformuloval známy dokument Manifiesto de Montecristi. Celá akcia začala 11. apríla 1895. Martí zomrel v boji pri Dos Ríos o mesiac neskôr a to 19. mája.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Sivičeková, Jana 2015, s. 45–46
- ↑ López, Alfred J. 2006, s. 12
- ↑ a b c d Nassif, Ricardo 1994, The Teacher
- ↑ a b c "José Martí – Biografía"
- ↑ "José Julián Martí – CUBAN PATRIOT"
- ↑ "José Martí 1853-1895"
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Sivičeková, Jana (2015), Kubánska revolúcia, Bratislava: VEDA
- López, Alfred J. (2006), José Martí and the Future of Cuban Nationalisms, Gainesville: University Press of Florida
- Nassif, Ricardo (1994), JOSE MARTÍ (1853–95), Paris: UNESCO:International Bureau of Education, http://www.ibe.unesco.org/sites/default/files/martie.PDF
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému José Martí