Jihlava (mesto)
Jihlava | |||
štatutárne mesto | |||
Masarykovo námestie s kostolom sv. Ignáca
| |||
|
|||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj (NUTS 3) | Vysočina (CZ063) | ||
Okres (LAU 1) | Jihlava (CZ0632) | ||
Historická krajina | Morava + Čechy | ||
Rieka | Jihlava | ||
Nadmorská výška | 525 m n. m. | ||
Súradnice | 49°23′47″S 15°35′25″V / 49,396389°S 15,590278°V | ||
Rozloha | 78,85 km² (7 885 ha) | ||
Obyvateľstvo | 50 510 (1. 1. 2014) [1] | ||
Hustota | 640,58 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1233 | ||
Primátor | Petr Ryška (ODS) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 586 01 | ||
Miestne časti | 16 | ||
Zákl. síd. jednotky | 45 | ||
Katastrálne územie | 18 | ||
LAU 2 (obec) | CZ0632 586846 | ||
Adresa mestského úradu |
Magistrát města Jihlavy Masarykovo nám. 1 586 01 Jihlava | ||
E-mailová adresa | |||
Poloha mesta v Česku
| |||
Wikimedia Commons: Jihlava | |||
Štatistika: ČSÚ | |||
Webová stránka: www.jihlava.cz | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Jihlava (nem. Iglau) je štatutárne mesto na rozhraní Moravy a Čiech, centrum kraja Vysočina. Leží na rieke Jihlava na rozlohe 8824 hektárov v nadmorskej výške 460-700 metrov nad morom a žije tu 50 714 obyvateľov.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o osade Gyglaua pochádza z listiny olomouckého biskupa Roberta z roku 1233. Jihlava bola v majetku kráľa Václava I. a niekedy v rokoch 1240–1243 bolo založené horné mesto. Nerastné bohatstvo podzemia sem lákalo nových obyvateľov i remeselníkov a už v roku 1249 sa z miestneho striebra razili prvé mince. Intenzívna ťažba si vyžadovala výstavbu obranného opevnenia, ktoré sa rozširovalo na základe listiny Přemysla Otakara II. z roku 1270, kedy bola Jihlava už mestom. Počas husitských vojen sa mesto ubránilo a v roku 1420 sa pridalo na stranu katolíkov. Opakované útoky pod vedením Jána Žižku aj Jána Roháča vážne poškodili opevnenie, okolie bolo spustošené a bola na čas zastavená aj ťažba, no mesto sa ubránilo. Práve v Jihlave boli v roku 1436 vyhlásené Bazilejské kompaktáta, ktoré mali priniesť do krajiny vytúžený pokoj, ktorým mal napomôcť aj mier s Táborom z roku 1441.
Pokoj v meste netrval dlho, keďže katolícka Jihlava odmietla uznať korunováciu Jiřího z Poděbrad a ten ju po 4 mesačnom obliehaní v roku 1458 dobyl. Desaťročia trvajúci úpadok sa zastavil až začiatkom 16. storočia a nová renesančná výstavba po rozsiahlych požiaroch. Mesto sa okrem opäť oživujúceho baníctva preslávilo aj v novom odvetví - súkeníctve. Počas tridsaťročnej vojny bolo v marci 1645 mesto dobyté švédskym vojskom a po jeho odchode o dva roky neskôr žilo v Jihlave iba 1000 obyvateľov. Obchod so súknom však postupne v 18. storočí pomohlo mestu k prosperite, postupne sa začal rozvíjať aj priemysel a od roku 1850 bola Jihlava štatutárnym mestom. Rozvoju brániace hradby boli zbúrané a k mestu boli postupne pripájané okolité obce.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 12. storočia
- kostol sv. Jakuba z r. 1243
- kostol nanebovzatia Panny Márie z pol. 13. storočia
- kostol sv. Ignáca z Loyoly z r. 1625
- kostol sv. Ducha z r. 1661
- kostol sv. kríža z r. 1247
- radnica a meštianske domy z 13. - 16. storočia
- brána Matky Božej a opevnenie z 13. - 14. storočia
- katakomby
- hraničné kamene
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Eilenburg, Nemecko, 1987
- Heidenheim an der Brenz, Nemecko, 2002
- Purmerend, Holandsko, 1991
- Kaposvár, Maďarsko, 1998
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ Vše o území VDB [online]. vdb.czso.cz, [cit. 2017-02-07]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému mesto Jihlava
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihlava na českej Wikipédii.