Preskočiť na obsah

Lucia Ďuriš Nicholsonová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Bývalá poslankyňa
Európskeho parlamentu
V úrade
2. júla 2019 – 2024
Bývalá poslankyňa a podpredsedníčka
Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
2016 – 2019
Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
8. júla 2010 – 4. apríla 2012
Biografické údaje
Rodné menoKubovičová[1]
Narodenie28. november 1976 (47 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaJablko (od 2023)
Sloboda a Solidarita (2009-2021)
Alma materGymnázium Metodova,
English School for Immigrants Ottawa
Profesianovinárka a politička
Národnosťslovenská
Rodina
Manžel
Tom Nicholson
Peter Ďuriš (2016 – )[2]
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLucia Ďuriš Nicholsonová
(multimediálne súbory)

Lucia Ďuriš Nicholsonová (* 28. november 1976, Bratislava) je slovenská liberálna politička a bývalá novinárka, v súčasnosti poslankyňa Európskeho parlamentu zvolená za stranu Sloboda a Solidarita, členka frakcie Renew Europe.

Je bývalá poslankyňa Národnej rady SR, podpredsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Počas vlády Ivety Radičovej zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.[3] Vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014 kandidovala za stranu Sloboda a Solidarita.

Narodila sa v Bratislave, kde v roku 1995 absolvovala Gymnázium Metodova.[4] Maturitu získala s vyznamenaním.[1] V rokoch 1996 až 2007 pôsobila ako redaktorka, moderátorka a reportérka vo viacerých slovenských médiách VTV, denníku Práca, TV Luna, denníku SME, Domino Fórum, TA3 a STV.[4] Od roku 2007 do vymenovania do politickej funkcie v júli 2010 bola konateľkou spoločnosti Imaginecommunications[5] zaoberajúcej sa „mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky“.[6] Jeden rok žila s vtedajším manželom novinárom Tomom Nicholsonom v Kanade, kde absolvovala ročný kurz angličtiny na English School for Immigrants v Ottawe.

Na poste štátnej tajomníčky v rokoch 2010 - 2012 bola kritizovaná za chýbajúce vysokoškolské vzdelanie.[7] V roku 2010 začala štúdium medzinárodných vzťahov a diplomacie na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe, ktoré však pre časovú zaneprázdnenosť na poste štátnej tajomníčky zanechala.[8] Od roku 2018 študuje odbor psychológia na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.[4]

Z prvého manželstva má syna Dominika (*1999) a dcéru Lilly (*2008). V roku 2015 sa druhýkrát vydala a s manželom Petrom Ďurišom majú syna Jakuba (*2016).

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Lucia Nicholsonová bola členkou politickej strany Sloboda a Solidarita. Pôsobila v nej ako vedúca skupiny sociálnej politiky.[6] V parlamentných voľbách v roku 2010 získala 5 416 hlasov, dostala sa na 13. miesto na kandidátke SaS a stala sa poslankyňou Národnej rady.[9] Strana SaS sa v júli 2010 stala súčasťou vládnej koalície, Lucia Nicholsonová odvtedy pôsobila so straníckym kolegom Jozefom Mihálom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny až do konca vlády v roku 2012.

Od roku 2016 bola poslankyňou a podpredsedkyňou NR SR, zvolená bola za stranu SaS. Kandidovala na 7. mieste. Dostala 84 963 platných prednostných hlasov.[10] Bola členkou výboru NR SR pre sociálne veci.[11]

Od 2.júla 2019 vykonáva mandát poslankyne Európskeho parlamentu. Je členkou frakcie ECR, predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu (EMPL) a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).[12]

11. februára 2021 opustila stranu SaS z dôvodu jej kauzy s ministerkou investícií o stratenej miliarde.[13]

V roku 2023 založila politickú stranu Jablko, ktorú predstavila v marci 2023. Politická strana Jablko sa riadi silným sociálnym programom a predovšetkým sa sústredí na štrukturálnu reformu regiónov.[14] V júni 2023 sa politická strana Jablko spojila s politickou stranou Demokrati, pričom na kandidátke osobnosti z Jablka obsadia posledných 5 miest.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b TASR. HOAX: Nicholsonová maturitu má, potvrdila to riaditeľka gymnázia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-07-27. Dostupné online [cit. 2020-07-27].
  2. Nicholsonová: Čo s takým chlapom? Len mu povedať áno!. Ženy v meste (Bratislava: Webinak), 2016-06-20. Dostupné online [cit. 2018-02-12].
  3. Minútu po minúte: Noví ministri prebrali svoje ministerstvá [online]. Bratislava: SME, 2010-07-09, [cit. 2011-09-26]. Dostupné online.
  4. a b c Enforb s.r.o.. Lucia Ďuriš Nicholsonová [online]. sas.sk, [cit. 2019-07-07]. Dostupné online.
  5. Výpis z obchodného registra SR [online]. orsr.sk, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  6. a b Nominanti [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2011-09-26]. Dostupné online.
  7. VAVROVÁ, Vanda. Štátna tajomníčka má skončené gymnázium. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-07-08. Dostupné online [cit. 2019-07-26]. ISSN 1336-197X.
  8. PACHEROVÁ, Soňa. Štúdium diplomacie Nicholsonová prerušila. Pravda (Bratislava: Perex), 2011-10-05. Dostupné online [cit. 2019-07-09]. ISSN 1336-197X.
  9. Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  10. Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava : ŠÚ SR. Dostupné online Archivované 2016-09-24 na Wayback Machine.
  11. Zoznam poslancov podľa výborov [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.
  12. 9. volebné obdobie | Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ | Poslanci EP | Európsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  13. Stanovisko vicepremiérky Veroniky Remišovej k údajne stratenej miliarde z eurofondov: NEPRIŠLI SME ANI O EURO! [online]. [Cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  14. Ďuriš Nicholsonová predstavila Jablko, hovorí o modernej stredovej strane [online]. Bratislava: sme.sk, 2023-03-08. Dostupné online.
  15. Demokrati sa spájajú. Do volieb pôjdu spoločne so stranou Jablko [online]. Bratislava: ta3.com, 2023-06-05. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]