Monika Beňová
Monika Beňová | |
slovenská politička | |
Súčasná poslankyňa Európskeho parlamentu | |
---|---|
Momentálne v úrade | |
od 20. júla 2004 | |
Súčasná kvestorka Európskeho parlamentu | |
Momentálne v úrade | |
od 1. júla 2019 | |
Bývalá poslankyňa Zastupiteľstva BSK | |
V úrade 2005 – 2013 | |
Bývalá poslankyňa Národnej rady SR | |
V úrade 15. októbra 2002 – 20. júla 2004 | |
Bývalá podpredsedníčka strany SMER-SD | |
V úrade 2000 – 30. septembra 2006 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 15. august 1968 (56 rokov) Bratislava, ČSSR |
Politická strana | SMER-SD (1999 – súčasnosť) |
Alma mater | Univerzita Mateja Bela |
Národnosť | slovenská |
Rodina | |
Manžel | |
Deti | Martin Beňo (* 1988) Lea Beňová (* 2020) |
Odkazy | |
monikabenova.sk | |
Monika Beňová (multimediálne súbory) | |
PhDr. Monika Beňová (rod. Vallettová, v rokoch 2006 – 2017 Flašíková Beňová; * 15. august 1968, Bratislava)[1] je slovenská sociálnodemokratická politička. Od roku 2004 pôsobí nepretržite ako poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu SMER – sociálna demokracia.[1] Stranu spoluzakladala v roku 1999, pôsobila tiež ako poslankyňa Národnej rady SR a Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Monika Beňová sa narodila v roku 1968 v Bratislave, kde tiež prežila celé detstvo. Základnú školu absolvovala v ZDŠ Ernesta Thalmanna (v súčasnosti ZŠ Za Kasárňou).[3] Strednú školu absolvovala najprv na Gymnáziu Ivana Horvátha, od tretieho ročníka prestúpila na Gymnázium Vazovova.[3] Vysokoškolské štúdium začala na katedre sociológie na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Štúdium v roku 1988 prerušila po narodení syna Martina.[3]
V rokoch 2000 – 2006 Beňová absolvovala Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v odbore politológia.[4]
Pracovná kariéra pred vstupom do politiky
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – 1992: Eurohaus, asistentka
- 1992 – 1993: Seila, riaditeľka
- 1993 – 1995: Martin Mangl, riaditeľka
- 1996 – 1997: Planet sport, riaditeľka
- 1998 – 1999: WA Slovakia, generálna manažérka
- 1999 – 2002: strana SMER, generálna manažérka
Beňová bola šéfredaktorkou informačného občasníka „Slovensko potrebuje nový Smer“, členka správnej rady Sanatória alkoholicko-toxikomanických závislostí, (1998 – 1999) generálna manažérka, WA Slovakia, (1998) spoluzakladateľka a správkyňa Nadácie Solidarita (Nadácia SMER), (1997) generálna riaditeľka rádia KOLIBA, (1996 – 1997) riaditeľka, Planet Sport, (1996) spoluzakladateľka a správkyňa Nadácie Malý princ, (1993 – 1995) riaditeľka, Martin Mangl, (1993) generálna riaditeľka spoločnosti REEBOK Slovensko a i.[2]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Stranícka kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]- 1999 – spoluzakladateľka strany SMER
- od 2000 do 30. septembra 2006 – podpredsedníčka SMERu
- do marca 2006 – tieňová ministerka zahraničných vecí SMERu, vzdala sa tejto funkcie po schválení kandidátky SMERu do parlamentných volieb
Poslankyňa NR SR (2002 – 2004)
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do Národnej rady v októbri 2002 bola Beňová zvolená za poslankyňu NR SR za stranu SMER. Bola predsedníčkou Výboru pre európsku integráciu, podpredsedníčkou Stálej delegácie NR SR do Spoločného parlamentného výboru EÚ a SR, členkou Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a pozorovateľkou v Európskom parlamente. V rokoch 2003 – 2004 pôsobila ako pozorovateľka v Európskom parlamente. Od roku 1999 do roku 2001 bola tiež generálna manažérka strany SMER. Jej mandát poslankyne zanikol 20. júla 2004 kvôli tomu, že sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu.
Komunálna politika (2005 – 2013)
[upraviť | upraviť zdroj]Monika Beňová bola zvolená za koalíciu HZD, SF, SMER za poslankyňu zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2005 v okrese Bratislava II. Zastupiteľstvo ju zvolilo za zástupkyňu predsedu samosprávneho kraja.
V komunálnych voľbách v roku 2006 kandidovala za koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SMK, SZ, SF na funkciu primátora Bratislavy. So ziskom 39 523 skončila na druhom mieste za víťazom Andrejom Ďurkovským. Mandát poslankyne BSK obhájila tiež voľbách v roku 2009. Kandidovala za koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SZS, HZD vo volebnom obvode Bratislava 2 a získala 4 659 hlasov (najviac v obvode).[5]
Europoslankyňa (od 2004)
[upraviť | upraviť zdroj]Monika Beňová je najdlhšie pôsobiacou slovenskou europoslankyňou v histórii, v roku 2019 bola ako jediná zvolená už v kontinuálne štvrtom volebnom období od roku 2004, teda od vstupu Slovenska do EÚ. Vo volebnom období 2004 – 2009 bola členkou socialistickej skupiny v parlamente, Výboru pre zahraničné veci a podpredsedníčkou Delegácie pre vzťahy s Izraelom. Vo volebnom období 2019 – 2024 je členkou Predsedníctva Európskeho parlamentu a kvestorkou (so zodpovednosťou o. i. za styčné úrady a kancelárie EP a za vzťahy so Súdnym dvorom EÚ). Okrem toho je členkou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) a Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (Africko-karibicko-tichomorská skupina).[6]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Monika Beňová je rozvedená. Prvý manžel Martin Beňo bol športový novinár,[7] zomrel v roku 2004.[8] Z prvého manželstva má syna Martina. Beňová sa druhý raz vydala 20. mája 2006, kedy si vzala za muža mediálneho spolupracovníka strany SMER-SD, Fedora Flašíka. Rozviedli sa v roku 2017. V júli 2020 Beňová oznámila, že je druhý raz tehotná, v šiestom mesiaci tehotenstva a očakáva dcéru.[9] 1. novembra 2020 sa jej narodila dcéra Lea, ktorú má s právnikom Ľubomírom Klčom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Životopis Monika BEŇOVÁ [online]. Štrasburg: Európsky parlament, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Mgr. Monika Beňová [online]. Bratislava: SMER-SD, [cit. 2007-09-27]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ a b c Martin Fabián, faby. MONIKA BEŇOVÁ [online]. monikabenova.sk, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Naši absolventi : Flašíková-Beňová Monika [online]. Banská Bystrica: Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, [cit. 2017-07-19]. Dostupné online. Archivované 2017-07-19 z originálu.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávnych krajov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Domovská stránka Monika BEŇOVÁ [online]. europarl.europa.eu, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
- ↑ KIZEK, Marián. Monika Beňová si vie predstaviť, že preberie Schusterovu prezidentskú štafetu. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-01-25. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Zomrel manžel Moniky Beňovej. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-12-10. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TA3 TASR SITA. Som tehotná, oznámila 51-ročná europoslankyňa Monika Beňová. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2020-07-13. Dostupné online [cit. 2020-07-13]. Archivované 2020-07-14 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monika Beňová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Monika Beňová na webe Európskeho parlamentu
- Články týkajúce sa Moniky Beňovej na portáli euractiv.sk
- Články týkajúce sa Moniky Beňovej na portáli teraz.sk TASR
- Profil na Facebook.com
- Narodenia 15. augusta
- Narodenia v 1968
- Slovenskí manažéri
- Slovenské političky
- Politici Smeru
- Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja
- Poslanci NR SR (2002 – 2006)
- Slovenskí europoslanci (2004 – 2009)
- Slovenskí europoslanci (2009 – 2014)
- Slovenskí europoslanci (2014 – 2019)
- Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)
- Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)
- Absolventi Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Osobnosti z Bratislavy