Moravské markgrófstvo
| Moravské markgrófstvo Markgrafschaft Mähren Moravské markhrabství
| |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Rozloha
|
22 222 km² (v roku 1918 a bez tzv. Moravských enkláv v Sliezsku)
| ||||||||||||
Najvyšší bod
|
Praděd 1 492 m
| ||||||||||||
Najdlhšia rieka
|
Morava 354 km
| ||||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||||
Počet obyvateľov
|
2 622 000 (v roku 1910)
| ||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||
rímskokatolícke (štátne), husitské, ďalej tiež protestantské (luteránske a českobratské), novokrstenecké
| |||||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||||
Materský štát
|
|||||||||||||
Vznik
|
1182 – z rozhodnutia Fridricha I. Barbarossa
| ||||||||||||
Zánik
|
1918 – rozpadom Rakúsko-Uhorska
| ||||||||||||
| |||||||||||||
Moravské markgrófstvo (nem. Markgrafschaft Mähren, čes. Moravské markhrabství) bol v rokoch 1182–1918 štátny útvar na území historického územia Moravy. Išlo o politický útvar vybavený v priebehu histórie rôznou mierou autonómie s vlastnými orgánmi - najmä stavovským krajinským snemom (oficiálne ustanoveným v polovici 14. storočia) a neskôr zriadeným krajinským výborom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik a české dynastie
[upraviť | upraviť zdroj]Přemyslovci vládli Morave od pripojenia kniežaťom Břetislavom I. v roku 1029 až do ich vymretia v roku 1306 takmer 300 rokov.
Prvý markgróf zlučujúci pod svoju vládu všetky tri moravské přemyslovské údely (Brnenský údel, Olomoucký údel, Znojemský údel)[1] bol vymenovaný z vôle cisára Fridricha I. Barbarossu v roku 1182 . Stal sa ním Konrád III. Ota (neskôr Konrád II. Ota ako české knieža). Po jeho nástupe na stolec v Prahe síce hodnosť markgrófa dočasne zanikla, ale už v roku 1197 ju natrvalo obnovil Vladislav Jindřich, ktorý bratovi Přemyslovi Otakarovi I. ustúpil z vrchnej vlády v Prahe a uspokojil sa s zvrchovanosťou nad Moravou. V následujúcom období už hodnosť markgrófa nezanikla.
V roku 1310 sa novým markgrófom sa stal Ján z Čiech. Spolu s ním na moravský trón prišli nemeckí Luxemburgovia. Jána nasledoval jeho syn Karol IV. V tomto období Morava, podobne ako Čechy, prešla ekonomickým a vzdelávacím vzostupom. Karol ako markgróf však vládol len krátko a v roku 1349 dal svojmu bratovi Jánovi Jindřichovi titul. Po jeho smrti v roku 1375 jeho syn Jošt moravský markgróf, ktorý sa podelil o vládu v krajine so svojimi bratmi Prokopom a Jánom Sobieslavom. Jeho nástupca Žigmund, posledný luxemburský markgróf na Morave. Po jeho smrti v roku 1437 skončili v krajine nepokojné časy. V krátkom čase, tri vládnuce rody vládli markgrófstvu. Po prvýkrát Habsburgovci až do roku 1457 a rod Kunstadt až do roku 1469.
Pod Habsburgovcami až do roku 1867
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1469 bola Morava obsadená Uhorským kráľovstvom.Uhorský kráľ Matej Korvín sa s podporou moravskej šľachty pokúsil obsadiť českú kráľovskú korunu a v tom istom roku bol zvolený za nového českého kráľa. Nikdy nemohol získať kontrolu nad kráľovstvom. V roku 1479 došlo k dohode s kráľom Vladislavom II. a Matejom Korvínom bolo povolené ponechať Moravu až do svojej smrti.
Po dobytí väčšiny Uhorska osmanmi prevzali moc, ako aj vo všetkých českých krajinách, v roku 1527 aj Habsburgovci. V čase ich panovania nastalo mnoho významných udalostí na Morave, ako je Tridsaťročná vojna, absolutizmus a sliezske vojny.
Počas Sliezskych vojen a naposledy v roku 1866, ako aj v Čechách hrozilo, že Morava bude pripojená Pruskému kráľovstvu. V roku 1804 sa Morava stala korunou krajinou rakúskej ríše. Po osídlení medzi Rakúskom a Uhorskom v roku 1867, keď bola založená duálna monarchia Rakúsko-Uhorska, ostáva markgrófstvo Moravy súčasťou rakúskej polovice ríše (Predlitavsko). Krajina však získala viac práv a stala sa konštitučnou monarchiou.
Od industrializácie až po koniec (1867-1918)
[upraviť | upraviť zdroj]Obdobie Rakúsko-Uhorska bolo opäť obdobím vzostupu pre Moravu. Industrializácia a urbanizácia zlepšili životnú úroveň pre veľké časti obyvateľstva. Morava sa po Čechách stala jednou z najpokrokovejších a najbohatších korunných krajín duálnej monarchie.
Rastúci nacionalizmus európskych národov sa na prelome storočia dostal aj na Moravu. Prvé vážne napätie medzi nemeckým a českým obyvateľstvom v krajine. Viedenská vláda sa proti tomu snažila vyrovnať dohodou. Významným predchodcom rakúsko-českého osídlenia bolo tzv. Moravské vyrovnanie, ktoré bolo dosiahnuté uzákonením štyroch spolkových zákonov, a do značnej miery bolo možné zmierniť etnické konflikty v korunnej krajine.
V polovici prvej svetovej vojny prišiel v roku 1916 s Karolom I. posledný moravský markgróf na trón. 28. októbra 1918, krátko pred rozpustením Rakúsko-Uhorska 31. októbra, sa Morava stala súčasťou novo vyhláseného Československa. 11. novembra, keď sa Karol I. vzdal akéhokoľvek podielu na štátnych záležitostiach v rámci rakúskej polovice ríše, stratil aj svoju vládu na Morave. V roku 1928 boli krajina Moravská a krajina Sliezska spojené do jedného celku - krajiny Moravskosliezskej. Krajina Moravskosliezska existovala vo svojej podobe do 1. januára 1949 ako región Československa.
Územný vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasťou Moravského markgrófstva bola pôvodne i oblasť neskôr vzniknutého Opavského kniežatstva (1318) a Morava tak pôvodne zasahovala aj na územie dnešného Sliezska, resp. Poľska. Zo vznikom Koruny českej (7. 4. 1348) prišli i dve veľké zmeny v rozlohe markgrófstva. Karol IV. vydelil samostatné olomoucké arcibiskupstvo a definitívne i Opavské kniežatstva. Zatiaľ čo Opavsko už zostalo samostatnou krajinou (v priebehu 16. storočia sa pripojilo k Sliezsku), severní časť Moravy (Olomoucko) sa behom 16. a 17. storočia podarilo moravským stavom vďaka vytrvalému tlaku na olomouckého biskupa znovu začleniť do správnej a súdnej štruktúry krajiny. Od 28. 10. 1526 bolo Moravské markgrófstvo jednou z korunných krajín Habsburskej monarchie.
Medzi rokmi 1782–1850 bolo markgrófstvo spojené s vojvodstvom Horné a Dolné Sliezsko (Rakúske Sliezsko) v jeden správni celok – tzv. Moravskosliezska krajina, spravovanou moravskosliezským gubernátorom. Od roku 1783 boli územia tzv. Moravských enkláv v Sliezsku prevedené do správy Opavského kraja.
Od roku 1850 bola Morava opäť samostatnou korunou krajinou Rakúska, vyššie zmienené územie Moravských enkláv zostala v správe obnoveného Rakúskeho Sliezska, avšak to ich muselo spravovať na základe moravských krajinských zákonov, dane z nich boli odvádzané na Moravu a naviac tieto územia tvorili jeden z moravských volebných okresov. Požiadavku niektorých českých poslancov z Čiech a Morava na štátoprávne spojenie všetkých troch krajín bývalej Koruny českej do jedného celku viedenská vláda nikdy nevyhovela. Z vznikom Československej republiky roku 1918 markgrófstvo fakticky zaniklo, ale ako správny celok existovala Morava i naďalej do roku 1928 ako Moravská krajina .
Správne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1849 sa Moravské markgrófstvo členilo na panstvá, ktoré boli od roku 1535 súčasťou jedného z krajov. Pôdvodne na Morave existovali kraje novojičínský, olomoucký, brnenský a hradišťský.
Územno-správna reforma Karola VI. z roku 1714 ustanovila (už stále) kraje:
- Brnenský
- Jihlavský
- Znojemský
- Olomoucký
- Přerovský
- Hradišťský
Tie boli v rokoch 1850–1855 nahradený dvoma krajmi (Brnenským a Olomouckým), ďalej členných na 25 okresov. V rokoch 1855-1868 sa Morava opäť členila na 6 krajov a 76 okresov. Potom boli kraje bez náhrady zrušené a Morava sa členila len na okresy. Dňa 19. 5. 1868 bolo Markgrófstvo rozdelene na 31 okresov a 6 mestských okresov.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Moravské obyvateľstvo v čase markgrófstva zažilo po udalostiach, ako napríklad tridsaťročná vojna, prudký pokles populácie, v čase Rakúsko-Uhorska silný nárast obyvateľstva. Sám od roku 1890 do roku 1900 došlo k nárastu o 7,1%. Vývoj obyvateľstva bol v tom istom období:
| Rok | 1851 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 |
| Obyvateľstvo | 1.799.838 | 2.153.407 | 2.276.870 | 2.437.706 | 2.622.271 |
Podľa národnosti bolo obyvateľstvo prevažne slovanské a nemecké. Nemecká menšina žila prevažne na hraniciach s Dolným Rakúskom a Sliezskom, inak na rôznych jazykových ostrovoch (okolo Brna, Olomouca, Jihlavy, Vyškova, Svitav) a v niektorých väčších mestách. Slovania sa zvyčajne odlišovali miestnymi menami. Podľa sčítaní ľudu bolo etnické rozdelenie nasledovné:
| Etnikum | 1851 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Česi, Moravania, Slováci (Slovania) | 1.264.027 | 70,2 % | 1.507.327 | 70,0 % | 1.590.513 | 69,9 % | 1.727.270 | 70,9 % | 1.911.316 | 71,7 % |
| Nemci | 497.654 | 27,6 % | 628.907 | 29,2 % | 664.168 | 29,2 % | 675.492 | 27,7 % | 734.712 | 27,6 % |
| Poliaci | 3.083 | 0,1 % | 5.039 | 0,2 % | 15.560 | 0,6 % | 15.972 | 0,6 % |
| Náboženstvo | 1900 | Percentá |
|---|---|---|
| rímskokatolícke | 2.325.057 | 95,4 % |
| protestantizmus | 66.365 | 2,7 % |
| judaizmus | 44.255 | 1,8 % |
Vzdelávanie a kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Morava mala jednu z najvyšších mier gramotnosti v Rakúsku-Uhorsku.
V markgrófskom gymnáziu pôsobilo nemecké a české vysoké učení technické v Brne, 2 teologické školy, 30 gymnázií a gymnázií, 28 stredných škôl, jedenásť inštitútov učiteľov, štyri štátne odborné školy, 15 obchodných škôl, štyri vyššie obchodné školy, 46 poľnohospodárskych a lesníckych škôl. Vojenská stredná škola a 2647 základných škôl.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Morava zažila kultúrny rozkvet, najmä v záverečnej fáze markgrófstva. Najmä od vzniku Československa v roku 1992 vedie čiastočne oživený moravský nacionalizmus a separatizmus k dnešnému dňu v regióne ku sláveniu času, v ktorom bola Morava do značnej miery nezávislá. Okrem toho, nové vedecké a hospodárske úspechy priniesli lepšie životné podmienky pre veľkú časť obyvateľstva a okrem stupňa prosperity umožnili väčšine obyvateľov účasť na kultúrnom živote. To sa prejavilo najmä v raste najvýznamnejších miest, ako sú hlavné mesto Brno alebo Olomouc, ktoré sa výrazne rozšírili a stali sa významnými centrami kultúry, politiky a vedy.
Vlajka a znak
[upraviť | upraviť zdroj]Od druhé polovici 13. storočia bola znakom Moravského markgrófstva striebornočervená šachovaná orlica zo zlatou korunou a zlatá zbroj v modrom poli štítu[2], to ukazujú napr. snemovnícke artikuly do roku 1838 a alebo krajinské rehole z 16. a 17. storočia.[3]
Znak markgrófstva je opísaný v historických prácach (napr. Zrcadlo slavného Markrabství moravského z roku 1593 Bartoloměje Paprockého z Hlohol a Paprocké Vůle,[4] Mährisches Landes-Wappen aus der Historie und Herolds-Kunst illuminiret z roku 1699 Karla Ferdinanda Schertze,[5] Historischer Versuch über das Landeswappen des Markgrafthums Maehren z roku 1792 Josefa Vratislava Monseho[6] alebo Topographie vom Markgrafthum Mähren z roku 1793 Františka Josefa Schwoye) [7]a v cisárskych dekrétoch (napr. dekrét Ferdinanda V. z 22. 81836 týkajúci sa znaku Rakúskeho cisárstva)[8][9]
V roku 1462 Fridrich III. vydal erbový list, v ktorom je šachovanie orlice zmenené na červeno-zlaté. Túto zmenu však Moravský zemský snem nikdy neprijal a nepotvrdil. V roku 1915 bolo šachovanie orlice v znaku zastupujúcim Moravské markgrófstvo v štátnom znaku Rakúsko-Uhorska zmenené na červeno-zlaté.[10][11] Od roku 1918 je v štátnej symbolike opäť výlučne používaná pôvodná strieborno-červená moravská orlica v modrom poli. Právne bolo strieborno-červené šachovanie v znaku Moravy výslovne potvrdené zákonom č. 252/1920 Sb.[12]
Pred faktickým zánikom markgrófstva v roku 1918 bolo v roku 1917 II. odborom ministerstva vnútra spravujúcim šľachtické záležitosti a tiež záležitosti erbov v Predlitavsku na základe s zvyklosťami pri vyvesení vlajok (podľa správy moravského miestodržiteľa) ako poradie farieb na prípadnej vlajke v krajinských farbách uvedená červená a žltá. Tieto farby neodporovali popisu moravského znaku z 10. 10. 1915. Podoba krajinskej vlajky však až do zániku Rakúsko-Uhorska nebola Moravského markgrófstvom žiadnym zákonným predpisom určená.[13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MM - mapky - Moravské úděly [online]. www.moraviamagna.cz, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
- ↑ SEDLÁČEK, PAVEL.. Symboly republiky = Symbols of the Czech Republic. Praha : Úřad vlády České republiky, 2007. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788087041291.
- ↑ SALZMANN, Zdenek. Česko-Anglickŷ Slovník. By Ivan Poldauf. Prague: Státní pedagogické nakladatelství, 1986. 1133 pp. 96 Kčs., cloth.. Slavic Review, 1987, roč. 46, čís. 3-4, s. 653–653. Dostupné online [cit. 2019-07-15]. ISSN 0037-6779. DOI: 10.2307/2498163.
- ↑ VAJDA, Igor. Urbanec, Bartolomej. [s.l.] : Oxford University Press, 2002. Dostupné online.
- ↑ Wappen [online]. Enzyklopädie der Neuzeit Online, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
- ↑ Das System »Terror«. Bielefeld : transcript Verlag. Dostupné online. ISBN 9783839402474.
- ↑ BEK, Josef. Bartoš, František (ii). [s.l.] : Oxford University Press, 2001. Dostupné online.
- ↑ Das Strafgesetzbuch für das Deutsche Reich. Berlin, Boston : De Gruyter, 1879-12-31. Dostupné online. ISBN 9783111512211. S. 831–832.
- ↑ MEWIS, Friedrich. Jahrbuch der Schiffbautechnischen Gesellschaft. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg. Dostupné online. ISBN 9783540359937. S. 146–153.
- ↑ Österreichisches und ungarisches Staatsrecht. Berlin, Boston : De Gruyter, 1917-12-31. Dostupné online. ISBN 9783111705125. S. 107–197.
- ↑ BRIGHAM, A. P.; SIEGER, Robert. Die geographischen Grundlagen der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie und ihrer Aussenpolitik. Bulletin of the American Geographical Society, 1915, roč. 47, čís. 12, s. 968. Dostupné online [cit. 2019-07-15]. ISSN 0190-5929. DOI: 10.2307/201354.
- ↑ HANAK, Walter K.. Slovanské státní útvary raného středověku: Politické postavení, společenská a vládní organizace státních útvarů ve východní, střední a jihovýchodní Evropě od 8. do 11. století [Slavonic state formation in the early Middle Ages: The political position and social and governmental organizations of state formationse in eastern, central, and southeastern Europe from the eighth to the eleventh century]. Lubomír E. Havlík. Speculum, 1990-04, roč. 65, čís. 2, s. 419–419. Dostupné online [cit. 2019-07-15]. ISSN 0038-7134. DOI: 10.2307/2864326.
- ↑ JURKA, Robert. Postoj společností v České republice a ve Velké Británii v letech 2012-2013 ke corporate governance. Český finanční a účetní časopis, 2014, roč. 2014, čís. 3, s. 165–176. Dostupné online [cit. 2019-07-15]. ISSN 1802-2200. DOI: 10.18267/j.cfuc.417.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Moravské markrabství na českej Wikipédii a Markgrafschaft Mähren na nemeckej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MEZNÍK, Jaroslav. Lucemburská Morava 1310–1423. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1999. ISBN 80-7106-363-0. S. 562.
- WIHODA, Martin. Morava v době knížecí 906–1197. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2010. ISBN 978-80-7106-563-0. S. 464.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moravské markgrófstvo