Preskočiť na obsah

Maria Bieșuová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maria Bieșuová

Základné informácie
Popis umelca operná sopránová speváčka
Rodné meno Maria Bieșu
Narodenie 3. august 1935
Volintiri, Rumunské kráľovstvo
Úmrtie 16. máj 2012 (76 rokov)
Kišiňov, Moldavsko
Žáner opera
Hrá na nástrojoch hlas, klavír
Typ hlasu soprán[1]
Roky pôsob. 1962 – 2012

Maria Bieșuová (neprechýlene: Maria Bieșu; * 3. august 1935, Volintiri, Rumunské kráľovstvo – † 16. máj 2012, Kišiňov, Moldavsko)[1][2] bola medzinárodne uznávaná moldavská a sovietska operná speváčka. V 60. rokoch 20. storočia počas studenej vojny vystupovala v mnohých svetových krajinách Východného i Západného bloku. V roku 1990 založila festival operných a baletných hviezd Invită Maria Bieşu, ktorý je dodnes každoročne usporadúvaný v Kišinove. Získala viacero sovietskych ocenení i najvyššie ocenenie Moldavska Rad republiky (Ordinul Republicii)[3][4] a Rumunska Rad rumunskej hviezdy (Ordinul Steaua României).[1][5] Je po nej pomenované Moldavské národné divadlo opery a baletu Marie Bieșuovej (rum. Teatrul Naţional de Operă şi Balet "Maria Bieșu" din Republica Moldova).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Maria Bieșuová sa narodila v roku 1935 do roľníckej[1] rodiny žijúcej v dedine Volontiri (vtedy Volontirovca), ktorá v tom čase patrila Rumunskému kráľovstvu. Počas štúdia na základnej škole a poľnohospodárskej technickej škole začala Maria vystupovať na amatérskych koncertoch. Po tom, čo Mariu počul moldavský minister kultúry[1] bola v roku 1955 bez skúšok prijatá na Štátne konzervatórium v ​​Kišiňove.[6] Ako sólistka debutovala na súťaži moldavskej ľudovej hudby s piesňou Struguraş de pe colină (v preklade Hrozno z kopca). V roku 1961 dokončila školu a začala sa profesionálne venovať opere.[1] Jej debutovou opernou rolou bola v roku 1962 úloha Florie Tosca v Pucciniho opere Tosca na doskách Baletu Moldavskej národnej opery. Neskôr sa v jej repertoári objavili okrem iné role Čo-Čo-San v Madama Butterfly, Desdemony vo Verdiho Otellovi, role hlavných hrdiniek v Aidy, Turandot, či rola Leonory vo Verdiho Sile osudu'[3][4] a rola Normy v Belliniho rovnomennej opere.

Maria Bieșuová na fotografii z roku 2005

Už krátko po začiatku svojej profesionálnej kariéry sa stala pomerne známou a úspešnou speváčkou. V rokoch 1965 – 1967 pôsobila a rozvíjala svoj talent v milánskej opere La Scala.[3][4] Po tom, čo sa v roku 1966 stala víťazkou tretej ceny Čajkovského medzinárodnej súťaže, a v roku 1967 získala na prvom ročníku medzinárodnej súťaži usporiadanej na pamiatku Tamaki Miuri v Tokiu prvú cenu, ako aj čestný Zlatý pohár a titul Najlepšia Čo-Čo-San,[1] bola pozývaná vystupovať na dosky nielen v rámci Sovietskeho zväzu (napr. Boľšoj teatr) a Východného bloku, ale aj do Metropolitnej opery v New Yorku a inde.[3][4]

Okrem opery vystúpila aj v niekoľkých filmoch a známa bola aj vďaka svojej komornej koncertnej činnosti. Nahrala niekoľko árií a piesní, či diel[6] z prác domácich i svetových tvorcov (Bach, Handel, Schumann, Schubert, Rachmaninov, Čajkovskij,...)[1] Už v sovietskej ére získala veľké množstvo ocenení. V roku 1970 získala titul Ľudový umelec ZSSR a neskôr aj titul Hrdina socialistickej práce, Leninovu cenu, Štátnu cenu Moldavskej SSR a Štátnu cenu ZSSR, ako i Rad Lenina a Rad červenej zástavy práce. Po rozpade ZSSR získala v roku 1992 Rad Moldavskej republiky[6] a v roku 2000 Rad rumunskej hviezdy.[1]

Od roku 1987 bola prezidentkou Zväzu hudobníkov Moldavskej republiky. Získala čestný titul doctor honoris causa.[5] Usporiadala Festival mladých spevákov Alexei Stircea, a založila festival operných a baletných hviezd Invită Maria Bieșu.[6] Festival pokračoval aj po Mariinej smrti v roku 2012, bol však premenovaný na Medzinárodný festival opery a baletu Marie Bieșuovej (Festivalul Internațional de Operă şi Balet „Maria Bieşu”).[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i Maria Bieșu: Moldovan singer [online]. PeoplePill, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Bieșu Maria [online]. www.moldovenii.md, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online. (md)
  3. a b c d BIEȘU, MARIA In: BREZIANU, Andrei; SPÂNU, Vlad. Historical Dictionary of Moldova. [s.l.] : Scarecrow Press, 2007. ISBN 978-0-8108-6446-7. S. 55. (po anglicky)
  4. a b c d BIEȘU, MARIA In: BREZIANU, Andrei; SPÂNU, Vlad. The A to Z of Moldova. [s.l.] : Scarecrow Press, 2010. ISBN 978-1-4616-7203-6. S. 112. (po anglicky)
  5. a b Maria Bieșu, biografie [online]. www.istoria.md, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online. Archivované 2020-05-31 z originálu.
  6. a b c d Maria Bieșu [online]. AUDIOVIDEOTECA, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)
  7. Ministerul Educației, Culturii și Cercetării [online]. mecc.gov.md, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online.