Michal V.

	Michael V. Kalafates
	byzantský cisár
Panovanie
Dynastia	Macedónska dynastia
Panovanie	1041 – 1042
Predchodca	Michal IV.
Nástupca	Theodora a Zoe
Biografické údaje
Narodenie	okolo 1015; Paflagónia
Úmrtie	24. august 1042; Chios
Rodina
Otec	Stefanos
Matka	Mária
Odkazy
	Michal V.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Michael V. Kalafates (* okolo 1015, Paflagónia – † 24. august 1042, Chios) bol byzantský cisár v rokoch 1041 – 1042. Na trón nastúpil na trón po smrti svojho strýka, cisára Michala IV. Patagónskeho. Jeho prezývka Kalafates (možno preložiť ako Utesnovač) je odvodená od zamestnania jeho otca, ktorý bol pôvodne lodný remeselník, utesňovač lodných šróbov, a neskôr sa vďaka Michalovi IV. stal admirálom. Michael bol syn Štefana a Márie, sestry Michala IV. V roku 1040 bol svojim bezdetným strýkom a cisárovnou Zoe adoptovaný a povýšený na kaisara. Po cisárovej smrti v roku 1041 prišiel Michal so svojim druhým strýkom Konštantínom na cisársky dvor a so súhlasom jeho adoptívnej matky Zoe sa stal cisárom. Konštantín sa hneď nato stal domestikom a spolu zosnovali zosadenie Michalovho ďalšieho strýka, neohrozeného ministra, eunucha Jána Orfanotrofa, ktorému celý paflagónsky rod vďačil za svoj kariérny vzostup. Orfanotrofos bol zatknutý a poslaný do kláštora a Michael hneď nato zrušil viaceré jeho predošlé rozhodnutia. Podobne sa zachoval aj voči ostatným členom svojho rodu, okrem svojho strýka Konštantína. Povolal späť všetkých šľachticov a dvoranov, ktorí boli počas Orfanotrofovej vlády prenasledovaní či zatknutí. Patrili medzi nich i budúci patriarcha Michael Kerullarios a vojvoda Georgios Maniakes. Maniakes bol okamžite poslaný na juh Talianska, kde mal odraziť útok Normanov. Následne sa chcel Michal spolu s Konštantínom zbaviť aj samotnej cisárovnej Zoe, ktorú obvinil z travičstva. 18. apríla 1042 bola Zoe zatknutá a v zmanipulovanom súdnom procese vyhnaná na Princove ostrovy v Marmarskom mori. Tento krok proti legitímnej dedičke Macedónskej dynastie však už ľud Michalovi neodpustil a proti vláde neobľúbených Paflagóncov povstal. Konštantín dal preto Zoe povolať naspäť do paláca, avšak i napriek tomu ľud spokojný nebol a žiadal Michaelovu abdikáciu a dosadenieTheodory, Zoeinej mladšej sestry na trón. Theodora bola proti svojej vôli povolaná z kláštora do Konštantínopola a spolu so svojou sestrou zvolená cisárovnou. Michael po svojej abdikácie chcel ujsť, no Konštantín ho prehovoril, aby ďalej bojoval o trón. Povstalci však 21. apríla 1042 zaútočili na palác a preto Michael a Konštantín boli nútení utiecť do Studijského kláštora, kde sa dúfajúc, že sa zachránia, stali mníchmi. Krátko potom sa však v kláštore objavil malý vojenský oddiel, ktorý vyviedol Michaela aj s Konštantínom z kláštora a obaja boli oslepení. Michael bol následne vyhnaný na ostrov Chios, kde 24. augusta 1042 zomrel.^[1]^[2]^[3]

Referencie

↑ Michael V. Kalafates. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 319.
↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 213 – 214.
↑ MICHAEL V KALAPHATES In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1366. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal V.

Vladárske tituly
Michal V. Macedónska dynastia
Predchodca Michal IV.	cisár 1041 – 1042	Nástupca Zoe a Theodora

[:VV-1] Michael V. Kalafates. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 319.

[:DB-2] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 213 – 214.

[:KZD-3] MICHAEL V KALAPHATES In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1366. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]