STS-51-F
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-51-F | ||||
| COSPAR ID: | 1985-063A | ||||
| Raketoplán: | Challenger | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 29. júl 1985 | ||||
| Pristátie: | 6. august 1985 | ||||
| Trvanie: | 7 dní 22 hodín 45 minút 26 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 127 | ||||
| Apogeum: | 321 km | ||||
| Perigeum: | 312 km | ||||
| Doba obehu: | 90,9 minút | ||||
| Inklinácia: | 49,5° | ||||
| Vzdialenosť: | 5 284 543 | ||||
| Hmotnosť: | 2 033 687 kg (pri štarte) 98 309 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
(Ľ-P): England, Henize, Musgrave, Fullerton, Acton, Bridges, Bartoe | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-51-F (Spacelab 2) bola devätnásta misia v programe Space Shuttle a ôsmy let raketoplánu Challenger. Aj keď hlavným cieľom letu boli vedecké experimenty v module Spacelab uloženom v nákladovom priestore, viac pozornosti pútali pokusy pripravené spoločnosťami Coca-Cola a Pepsi, ktoré sa snažili, aby ich nápoje boli dostupné aj pre astronautov. Zároveň to bol jediný let raketoplánu, pri ktorom musel byť použitý jeden z núdzových manévrov pri štarte.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]Gordon Fullerton (2) - veliteľ
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- George Simon - 1. palubný špecialista
- Diane Prinz - 2. palubný špecialista
Ciele letu
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným nákladom bolo laboratórium Spacelab-2, ktoré sa skladalo z hermetického modulu a troch externých paliet s experimentami. Hlavným cieľom bolo preveriť systémy Spacelabu a merať prostredie v okolí raketoplánu. Vedecké experimenty sa týkali astronómie, plazmovej, atmosférickej a solárnej fyziky a technologického výskumu.
Medzi hlavné ciele tiež patrilo testovanie Instrument Pointing System (TPS) na obežnej dráhe. Tento unikátny prístroj od ESA bol vyrobený na merania s presnosťou uhlovej sekundy. Zo začiatku sa vyskytli problémy, ale test nakoniec prebehol úspešne.
Pri tejto misii bol použitý Spacelab Infrared Telescope. Bol to 15,2 cm veľký héliom chladený infračervený teleskop nastavený na 1,7 až 118 um svetelnej vlnovej dĺžky.
Štart
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý pokus 12. júla 1985 bol odvolaný len 3 sekundy pred vzletom pre poruchu vo ventile motoru SSME č.2.
Challenger odštartoval 29. júla o 17:00 EDT. Po 3 minútach 31 sekundách došlo k strate jedného vysokotlakového teplotného snímača. O 2 minúty a 12 sekúnd vypadol aj druhý snímač a centrálny motor SSME sa automaticky vypol. Neskôr rovnaký snímač v druhom motore tiež zlyhal a údaje zo zostávajúceho sa blížili k nebezpečným hodnotám. Inžinierka Jenny Howardová konala rýchlo, aby zabránila posádke vypnúť motor na základe údajov zo snímača - prípadné vypnutie by malo za následok nehodu.
Po vypnutí SSME motora sa zapálili motory OMS - pre dodanie rýchlosti a zníženie hmotnosti o 1995 kg (núdzový manéver ATO - Abort To Orbit).
Let na orbite
[upraviť | upraviť zdroj]Raketoplán mal v dôsledku štartovacích problémov nižšiu obežnú dráhu ako sa plánovalo, ale aj napriek tomu boli hlavné ciele misie splnené. Nižšia dráha však negatívne ovplyvnila výsledky niektorých experimentov. Z raketoplánu bola napríklad uvoľnená malá družica PDP (Plasma Diagnostics Package), ktorá mala merať plazmu v okolí raketoplánu po zapnutí motorov OMS. Pre nedostatok pohonných látok, ktoré boli neočakávane vypnuté pri štarte, sa však namiesto plánovaných piatich zážihov OMS uskutočnili iba dva. Posledné zapálenie motorov OMS pri tomto experimente navyše spôsobilo otras, ktorý pravdepodobne spôsobil poruchu ďalekohľadu SOUP (Solar Optical Universal Polarimetr). Preto sa ho podarilo uviesť do prevádzky až 4. augusta a pozorovania ním museli byť zreorganizované.
Na nižšej dráhe raketoplánu sa tiež intenzívnejšie absorbovalo slnečné žiarenie, ktoré k nemu preniklo. To nepriaznivo ovplyvnilo merania slnečného spektrometra CHASE (Coronal Helium Abundance Spacelab Experiment).
Pristátie
[upraviť | upraviť zdroj]Challenger pristál 6. augusta 1985 o 19:45:26 UTC na základni Edwards AFB v Kalifornii. Dojazd meral 2612m (8569 stôp). Pristátie však bolo odložené o 17 obletov Zeme kvôli činnostiam týkajúcich sa manévru ATO. Raketoplán sa vrátil na Kennedy Space Center 11. augusta 1985.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-51-F
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-51-F na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).