Silenkovité
|
|
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (7. 7. 2022) |
Silenkovité - niektoré zdroje uvádzajú aj názvy klinčekovité/hviezdicovité/striebrenkovité (Caryophyllaceae) je čeľaď rastlín - bylín, ale aj krov z radu klinčekotvaré. [1]
Radí sa medzi väčšie čeľade (86 rodov, 2 625 známych druhov). [2]
| Silenkovité | |
| Klinček kartuziánsky ako jeden z predstaviteľov čeľade silenkovité. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| klinčekovité, hviezdicovité, striebrenkovité | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Mnohé druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné rastliny[3] a niektoré druhy patria medzi buriny (napr. Cerastium, Arenaria).
Patrí medzi ľahko rozpoznateľné čeľade, väčšinou ide o trvalky, zväčša nemajú dužinaté stonky ani listy.
Listy sú párové, protistojné (len pri niektorých druhoch striedavé), celistvé s vidlicovitým vetvením.
Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, s kalichom a korunou.
Plodom je tobolka (obsahujúca niekoľko semien) - najčastejšie, alebo aj () (s jedným semenom).
Semená sú malé a hladké.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Rastliny rastú najmä v miernom podnebí, ale vyskytujú sa takmer vo všetkých klimatických zónach sveta (nevyskytujú sa iba v povodí Amazonky a Konga a v Západnej Austrálii).[4]
Silenkovité rastliny rastú na suchých trávnatých porastoch, ale aj v púštiach a tundrách.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam rodov
[upraviť | upraviť zdroj]Achyronychia, Agrostemma - Kúkoľ, Ankyropetalum, Arenaria - Piesočnica, Atocion, Augustea, Bolanthus, Brachystemma, Bufonia, Calycotropis, Cardionema, Cerastium, Cerdia, Chaetonychia, Cherleria, Colobanthus, Cometes, Corrigiola, Cyathophylla, Dadjoua, Dianthus, Diaphanoptera, Dicheranthus, Drymaria, Drypis, Eremogone, Eudianthe, Facchinia, Gymnocarpos, Gypsophila, Habrosia, Hartmaniella, Haya, Heliosperma, Herniaria, Holosteum, Honckenya, Illecebrum, Krauseola, Kuhitangia, Lepyrodiclis, Loeflingia, Mcneillia, Microphyes, Minuartia, Minuartiella, Moehringia, Moenchia, Mononeuria, Myosoton, Odontostemma, Ortegia, Paronychia, Pentastemonodiscus, Petrocoptis, Petrorhagia, Philippiella, Phrynella, Pirinia, Pleioneura, Pollichia, Polycarpaea, Polycarpon, Polytepalum, Psammophiliella, Psammosilene, Pseudocerastium, Pseudocherleria, Pseudostellaria, Pteranthus, Pycnophyllopsis, Pycnophyllum, Reicheella, Rhodalsine, Sabulina, Sagina, Saponaria, Schiedea, Scleranthus, Scopulophila, Silene, Solitaria, Spergula, Spergularia, Sphaerocoma, Stellaria, Stipulicida, Telephium, Thurya, Thylacospermum, Triplateia, Uebelinia, Vaccaria, Velezia, Viscaria, Wilhelmsia, Xerotia [5].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ klinčekovité [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
- ↑ HELMUT GENAUST. Etymologisches Wörterbuch der botanischen Pflanzennamen. 3. vyd. [s.l.] : Springer, 1996. ISBN 978-3-0348-9976-5. S. 131.
- ↑ ALICJA SZWEYKOWSKA, JERZY SZWEYKOWSKI. Botanika. Systematyka. Varšava : Wydawnictwo Naukowe PWN, 2007. ISBN 978-83-01-13945-2. S. 372.
- ↑ WILHELM, Troll. Praktische Einführung in die Pflanzenmorphologie. Jena : VEB Gustav Fischer Verlag, 1957. S. 345, 347, 392 - 394.
- ↑ HASSLER, M.. Catalogue of life - Synonymic Checklists of the Vascular Plants of the World. [s.l.] : Naturalis Biodiversity Center, 2017.