Preskočiť na obsah

Slaná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slaná pozri Slaná (rozlišovacia stránka).
Slaná
maď. Sajó, nem. Salza
rieka
Ústie do Tisy
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Región Gemer
Vznik prameň
 - poloha Stolica, Stolické vrchy
 - výška 1 280 m
Ústie Tisa
 - poloha pri Tiszagyulaháze
 - výška 85 m
 - súradnice 47°56′37″S 21°06′51″V / 47,943614°S 21,114264°V / 47.943614; 21.114264
Dĺžka 229,4 km
Povodie 11 900 km² (1 190 000 ha)
Prietok v ústí
 - priemerný 60 m³/s
Dĺžka na Slovensku 92,5 km
Povodie na Slovensku 3 217 km² (321 700 ha)
Úmorie Čierne more
Tok a povodie Slanej po ústie do Tisy
Tok a povodie Slanej po ústie do Tisy
Tok a povodie Slanej po ústie do Tisy
Wikimedia Commons: Sajó
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slaná (maď. Sajó, nem. Salza) je rieka na Slovensku a v Maďarsku. Je to významný pravostranný prítok Tisy.

Na území Slovenska preteká na pomedzí východného a stredného Slovenska, územím okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota.[1] Má celkovú dĺžku 229,4 km, z toho na území Slovenska 110 km. Odvodňuje územie s rozlohou 3 191 km² a jej priemerný prietok dosahuje hodnotu 8,5 m³/s pri Čoltove, 14,5 m³/s pri Lenartovciach a 60 m³/s v ústí. Je tokom III. rádu a priemerná lesnatosť povodia je 40%. Slaná je stredohorským typom rieky s dažďovo-snehovým režimom odtoku.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Na brehoch rieky pri obci Muhi (neďaleko ústia) sa 11. apríla 1241 uskutočnila Bitka pri rieke Slaná alebo bitka o Muhi medzi vojskami uhorského kráľa Bela IV. a mongolským vojskom Batuchána. Bitka mala za následok zdrvujúcu porážku uhorských vojsk a následné ročné plienenie mongolských vojsk v krajine. Kráľ Belo aj knieža Koloman sa zachránili útekom, arcibiskup Ugrín sa utopil v močiari.

Prameň

[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica[2], na severnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 280 m n. m.[3]

Opis toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku tečie na sever a severovýchod Slanskou dolinou, zľava priberá Trsteník, tečie na východ a vstupuje do Revúckej vrchoviny, podcelku Dobšinské predhorie. Preteká močaristým územím, z pravej strany priberá Mlynnú a tečie okrajom obce Rejdová a následne cez Vyšnú Slanú. Neskôr priberá zľava Dobšinský potok a rieka sa stáča na juhovýchod, koryto sa viac rozširuje, podobne aj údolie rieky. Pri obci Vlachovo priberá z ľavej strany Vlachovský potok a mení smer toku viac k juhu, tečie okrajom obcí Gočovo, Nižnoslanská Baňa a Nižná Slaná, kde priberá pravostranný Kobeliarovský potok.[4]

Rieka sa následne veľkým oblúkom stáča na juhovýchod, sprava do nej ústi Pališov potok, preteká cez obec Henckovce, opäť sprava priberá Dolinský potok a vteká na katastrálne územie obce Gemerská Poloma, kde zľava priberá Súľovský potok. Ďalej tečie okolo Betliara, priberá ľavostranný Betliarsky potok a preteká okrajom Nadabuly, kde sa prudko stáča, tečie na juh a vstupuje do Rožňavskej kotliny.

Následne preteká územím mesta Rožňava, zľava priberá Rožňavský potok a stáča sa na juhozápad. Tečie okrajom obce Brzotín, kde priberá najprv sprava Honský potok, potom zľava Čremošnú (257,0 m n. m.) a ešte aj Egrešský potok z ľavej strany. Opúšťa Rožňavskú kotlinu a ďalej tečie širokým a hlbokým krasovým kaňonom medzi Silickou planinou na ľavom brehu a Plešivskou planinou na pravom brehu. V tomto úseku podrezáva pod Brzotínskym hradom severozápadný strmý svah Silickej planiny, pričom do svojho toku sezónne priberá kvantá (hektolitre/s) krasových vôd plytkého obehu z Brzotínskej hradnej vyvieračky (Vár-forrás) a vyvieračky Veľká skala. Predchodca Slanej – paleotok Slanej – podľa všetkého pretekal isté úseky v predkvartérnom období v podzemí. Vo východnej stráni Plešiveckej planiny vyerodoval speleogeneticky významné fluviokrasové jaskyne Leontína a Veľká jaskyňa v gombaseckom lome. V týchto miestach sa opäť stáča viac na juh, tečie okolo obce Slavec a osady Gombasek, kde priberá sezónne výdatné krasové vody (hektolitre/s) z Pstružej vyvieračky, Bielej vyvieračky (Margita) a Čiernej vyvieračky, ktorá predstavuje záver Silicko-gombaseckej jaskynnej sústavy zahŕňajúcej aj známu Gombaseckú jaskyňu. Na prelome mája a júna v roku 2010, keď región postihla tzv. tisícročná voda, sa Slaná extrémne rozvodnila, pričom zaliala kaňon Slanej z východu až do polovice (vzhľadom na jeho pozdĺžnu os). V tom čase sa v stráňach Silickej planiny aktivovali dlhodobo inaktívne krasové kanály, ktoré Slanú výdatne dotovali ohromnými masami prebytkov krasových vôd až z výšky +30 m nad korytom rieky. Za Gombasekom sa rieka prudko ohýba a tečie na krátkom úseku juhozápadným smerom okolo osady Vidová, kde sezónne priberá krasové vody z prameňov pri Rima-osade a pri Vidovej. Južnejšie odtiaľ ju občas zásobujú ešte menšie krasové pramene Miškov potok na úpätí Plešiveckej planiny a Malá studňa na úpätí Silickej planiny.

Južne odtiaľ vteká na územie obce Plešivec, kde ústi do Slanej pravostranný Štítnik pretekajúci kaňonom Štítnika zo severu, a rieka sa popri JV výbežku Koniarskej planiny stáča opäť na juh a vstupuje na Gemerské terasy Rimavskej kotliny. Na pravej strane sa oddeľuje bočné rameno, ktoré sa znovu pripája pri Gemerskej Hôrke. Ďalej priberá zľava Ardovský potok, tečie medzi obcou Bohúňovo na ľavom brehu a osadou Tiba na pravom brehu, rieka vytvára meandre a zo severu obteká obec Čoltovo. Medzi Čoltovom a susednou Bretkou tečie juhozápadným smerom, tu priberá zľava Sograď a pri Bretke pravostranný Muráň.[4]

Opäť tečie na juh popri Gemerskej Panici, obci Gemer, obci Starňa kde priberá ľavostrannú Lapšu, potom preteká poza mesto Tornaľa, kde najprv v blízkosti centra mesta priberá sprava Činču a v južnej časti mesta (pri miestnej časti Králik) priberá významný pravostranný prítok Turiec (169,4 m n. m.). Od tohto miesta tečie rieka Slaná obklopená ochrannými hrádzami na oboch brehoch, preteká okolo obce Včelince, kde zľava ústi Hubovský potok a okolo Ruminiec, kde priberá pravostranný prítok Kaloša.

Neskôr priberá pri obci Štrkovec Konský potok zľava, tečie v blízkosti obcí Riečka a Kráľ, kde zľava priberá Neporadzský potok a následne neďaleko Aboviec priberá aj Lúčku z pravej strany. Preteká ešte okrajom Lenartoviec, priberá svoj najvýznamnejší prítok, Rimavu sprava, a stáča sa na východ. Opúšťa územie Slovenska (195,0 m n. m.) a ďalej tečie na území Maďarska, kde pri obci Tiszagyulaháza vteká do Tisy.[4]

Koryto rieky Slanej sa na strednom úseku neustále vlní a v okolí obce Štrkovec vytvára niekoľko slepých ramien. Najvýznamnejšími prítokmi v Maďarsku sú sprava Hangony, zľava Bodva a Hornád.

Povodie Slanej podľa prítokov (v smere toku)

[upraviť | upraviť zdroj]

Slaná (len na území Slovenska; P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
  2. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
  3. ↑ Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slaná
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slaná&oldid=7607303“