Stacionárny motor

Malý jednovalcový plynový motor z obdobia okolo roku 1886

Stacionárny plynový motor ako pohon dynama

Stacionárny motor (niekedy nazývaný aj stabilný motor) je v súčasnosti piestový spaľovací motor, ktorý sa používa na pohon rôznych stojacich (stabilných) zariadení. Ide napríklad o pohon záložných agregátov, kompresorov, čerpadiel, pohony strojov v poľnohospodárstve a stavebníctve, na elektrárenské účely. Niekedy sa ako stacionárne motory používajú aj upravené vozidlové motory. Úprava spočíva v znížení otáčok a menovitého krútiaceho momentu.

V minulosti slúžili ako stacionárne motory parné stroje, kým neboli nahradené výkonnejšími spaľovacími motormi.

Rozdelenie

Podľa veľkosti efektívneho výkonu sa orientačne rozdeľujú na:

malé - s výkonom do 100 kW - 200 kW, mávajú vŕtanie do 150 mm
stredné - s výkonom od 100 kW do 4000 kW, s vŕtaním od 120 mm do 400 mm až 550 mm
veľké - s výkonom 4000 až viac ako 50 MW, s vŕtaním nad 400 mm

Najväčšie z nich majú vŕtanie až 1,06 m (Sulzer a MAN) a zdvih 2 m (Burmeister).

Podľa typu motora a menovitých otáčok sa rozdeľujú na:

benzínové vysokootáčkové motory - od 2500 min^-1 až do max. 7000 min^-1 (ojedinele)
naftové motory - od 1000 min^-1 až do max. 4500 min^-1 (ojedinele)
naftové motory so strednými otáčkami - od 250 min^-1 do 1500 min^-1
naftové motory s nízkymi otáčkami (nazývané aj nízkotáčkové) - od 90 min^-1 do 250 min^-1

Konštrukcia

Väčšina v súčasnosti vyrábaných stacionárnych motorov je štvortaktná, veľké sú aj preplňované. Okrem najmenších typov, ktoré sa vyrábajú ako jednovalcové, sú ostatné viacvalcové: radové, alebo s valcami do V, W, H či X.

Pokiaľ sa stacionárny motor uloží na tuhý základ, sú znížené požiadavky na tuhosť jeho skrine a vyváženosť.

História

Pôvodné motory boli plynové, petrolejové, benzolové, neskôr benzínové alebo naftové, Motory, takmer vždy jednovalcové, pracovali na štvortaktovom princípe, mali ťažké zotrvačníky, ktoré zabezpečovali ich pravidelný chod. K najväčšiemu rozšíreniu týchto strojov došlo u nás v medzivojnovom období. Najznámejší výrobcovia v ére ČSR boli firmy Slavia, Lorenc Kroměříž, Wikov Prostějov, Ježek Blansko, Benz Třebíč, Svoboda Mladá Boleslav. Výkonové rozpätie sa pohybovalo od 3 HP až k najväčším strojom vyše 10 HP, ktoré už zvádli poháňať vtedy najväčší poľnohospodársky stroj - mlátičku. Najviac rozšírenými boli stredné a malé stroje s výkonom od troch do šiestich konských síl, slúžiace na rezanie dreva, čerpanie vody ap.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stabilní motor na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.