Preskočiť na obsah

Stropkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
O rovnomennom okrese pozri Stropkov (okres).
Stropkov
mesto
Panoráma mesta
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stropkov
Región Zemplín[1][2]
Vodný tok Ondava
Nadmorská výška 202 m n. m.
Súradnice 49°12′18″S 21°39′05″V / 49,205000°S 21,651389°V / 49.205000; 21.651389
Rozloha 24,67 km² (2 467 ha) [3]
Obyvateľstvo 9 788 (31. 12. 2023) [4]
Hustota 396,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 12.3.1404 (streda)
Primátor Ondrej Brendza[5] (nezávislý)
PSČ 091 01
ŠÚJ 527840
EČV (do r. 2022) SP
Tel. predvoľba +421/054
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Hlavná 38/2
091 01 Stropkov
E-mailová adresa mesto@stropkov.sk
Telefón 054 / 486 88 00
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Stropkov
Webová stránka: stropkov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Stropkov (nem. Stroppkau; maď. Sztropkó; lat. Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410); Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)) je okresným mestom v Prešovskom kraji a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. a rozlohou na 121. najväčším mestom. Mesto má 2 mestské časti: Bokšu a Sitník.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondava. Mestom prechádza cesta I/15, ktorú v severnej časti križuje II/575. Svidník leží 13 km severozápadne, Bardejov 40 km západne, Prešov 50 km juhozápadne a Vranov nad Topľou 47 km južne.

Stropkov leží na ľavom brehu rieky Ondava, do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva Chotčianka, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 17 km.

Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stala vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ.

Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za tuto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Bokša

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Bokša

Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z 30. augusta 1390. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „Baxavagasa“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako Baxa, Baksa, Boxa. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici 14. storočia, prípadne v druhej polovici 13. storočia. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi Šarišskou a Zemplínskou župou. Bokša leží v prvej spomínanej[6].

Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1. septembra 1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v 19. storočí existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1774 a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.

Počas 1. svetovej vojny Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla 2. svetová vojna. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v júni 1964. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.[7][8]

Sitník

[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Pete dal 17. augusta 1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku 1592 rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to 5. septembra 1708. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.[9][10]

Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov Máriou Teréziou z dôvodu, že v priebehu 18. storočia sa vyskytol v celej Európe mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice 18. storočia prichádzali Židia z oblasti Haliče.

V prvej polovici 20. storočia sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku 1968 si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili Panne Márii Vesmírnej. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej.

Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa.

Richtári 

[upraviť | upraviť zdroj]
Zakladacia listina kláštora františkánov z 25. augusta 1665

1. Jakub (1466)

2. Michal (1520)

3. Juraj Bandas (1541)

4. Andrej Nosnák (1548)

5. Pavol Mohnach (1554)

6. Jakub Černenský (1569)

7. Joannes Potras (1601)

8. Tomáš Bodnár (1604)

Martin Los

9. Fedor Lizaičik (1637)

10. Ján Pálio (1690)

11. Ján Kiseľ (1702)

12. Ondrej Turanský (1720)

13. Juraj Cyprián (1767)

14. Štefan Kiseľ (1767)

15. František Geci (1772)

16. Andrej Kasarda (1778)

17. František Geci (1779)

18. Michal Cichý (1781)

19. Andrej Kiseľ (1782)

20. Michal Čižmár (1784)

21. Anton Čobej (1785)

22. František Geci (1791)

23. Ján Žila (1794)

24. Jozef Staško (1816)

25. Michal Gombár (1828)

26. Michal Gombár (1848)

27. Štefan Melioris (1864)

28. Anton Križanovský (1879)

29. Jozef Žanony (1879 – 1911)

30. Anton Hefter (1911 – 1912)

31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916)

32. Michal Staško (1919 – 1919)

33. Juraj Sooš (1919 – 1923)

34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928)

Správni a vládni komisári

[upraviť | upraviť zdroj]

35. Štefan Vankovič (1928 – 1928)

36. Samuel Amsel (1929 – 1938)

37. Ján Ciulis (1938 – 1939)

38. Štefan Ducko (1940 – 1943)

39. Jozef Burák (1943 – 1944)

Predsedovia

[upraviť | upraviť zdroj]

40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945)

41. Jozef Lehocký (1945 – 1950)

42. Ján Široký (1950 – 1951)

43. Imrich Jecuško (1952 – 1957)

44. Štefan Žanony (1957 – 1958)

45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968)

46. Michal Rusnák (1960 – 1961)

47. Ladislav Paňko (1968 – 1970)

48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970)

49. František Marcinčin (1970 – 1971)

50. Jozef Kohút (1972 – 1981)

51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981)

52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982)

53. Juraj Červeňák (1982 – 1986)

54. Ján Horváth (1986 – 1990)

Primátori

[upraviť | upraviť zdroj]

55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998)

56.Ing.  Ladislav Paňko (1999 – 2002)

57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006)

58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014)

59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 – 2018)

60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022)

61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022)

Obyvateľstvo[11]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 10 874 obyvateľov (2001)
  • 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423
  • 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417
  • 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392
  • 10 067 obyvateľov (2021); muži 5026, ženy 5041[12]

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1773: slovenské mestečko[13]
  • 1796: slovenské mestečko[14]
  • 1851: slovenské mestečko[15]
Percentuálny podiel jazykov (1880-1910) a národností (1930-2021)[16]
Rok Spolu slovenská česká maďarská nemecká rusínska ukrajinská rusínska a ukrajinská srbská chorvátska a srbská rómska ruská vietnamská iní
1880 2308 49,09 % - 27,04 % 7,58 % 9,40 % 0,00 % - 3,68 %
1890 2433 42,29 % - 3,33 % 39,13 % 4,48 % 0,00 % - 10,77 %
1900 2276 41,61 % - 17,75 % 38,80 % 0,13 % 0,00 % - 1,71 %
1910 2828 40,70 % - 15,70 % 32,74 % 0,46 % 0,00 % - 10,40 %
1930 3044 72,86 % 0,13 % 0,10 % 5,26 % - - 21,65 %
1991 9719 93,16 % 0,40 % 0,05 % 0,02 % 2,26 % - 3,95 % 0,15 %
2001 10874 92,16 % 0,35 % 0,06 % 0,01 % 2,60 % 0,00 % 3,48 % 1,35 %
2011 10940 78,65 % 0,21 % 0,06 % 0,03 % 3,25 % 0,03 % 9,00 % 8,77 %
2021 10067 84,84 % 0,20 % 0,10 % 0,02 % 2,21 % 0,36 % - 0,04 % - 2,68 % 0,08 % 0,04 % 9,43 %

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2021)[16][17]
Rok Spolu Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev Pravoslávna cirkev Evanjelická cirkev a.v. Reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni) Židovská obec Islam Budhizmus Jehovovi svedkovia iní ateisti nezistení
1880 2308 49,61 % 10,88 % 0,00 % 0,52 % 0,22 % 38,78 % 0,00 %
1910 2828 48,55 % 9,30 % 0,04 % 0,35 % 1,17 % 40,59 % 0,00 %
1930 3044 55,35 % 10,28 % - 0,30 % 0,10 % 33,87 % 0,10 %
1991 9719 61,16 % 21,29 % 3,78 % 0,37 % 0,01 % 0,01 % 0,23 % 2,16 % 11,00 %
2001 10874 61,93 % 26,95 % 5,23 % 0,43 % 0,08 % 0,00 % 0,42 % 2,80 % 2,15 %
2011 10940 55,85 % 26,43 % 4,33 % 0,48 % 0,13 % 0,00 % 0,37 % 2,54 % 9,87 %
2021 10067 52,80 % 25,14 % 3,58 % 0,38 % 0,14 % 0,00 % 0,10 % 0,06 % 0,12 % 0,73 % 7,34 % 9,63 %

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelná scéna

[upraviť | upraviť zdroj]

ONDAVAN

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ochotnícky divadelný súbor ONDAVAN vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov.  Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a  jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že  do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní.
  • V tejto pôsobnosti zaujali predovšetkým redemptoristi tamojšieho kláštora, kde okrem vystúpení v kostole, svoje predstavenie organizovali v tzv. „veľkej hovorni“. V nepravidelných intervaloch, v období pred vznikom prvej Česko-slovenskej republiky - uvádzali sa predovšetkým hry Ferka Urbánka a najviac texty s náboženskou tematikou, s tematikou  so sociálnym cítením - Strýdže s pod hája, Sirota a i. Rozpad monarchie a vznik Slovenska ovplyvnil i vývoj kultúrneho diania  v našom meste. Nemalú zásluhu na oživení divadelného a vôbec kultúrneho diania mali úradníci, ktorých do týchto oblastí vyslala pražská vláda.  Známou osobnosťou sa veľmi skoro stal Jozef Juza, správca okresného úradu. Inou známou osobnosťou sa svojou aktivitou zapísal sedmohradský slovák - učiteľ Tanfald. Známou inscenáciou sa stala Stodolova komédia Jožko Púčik a jeho kariéra. Pamätné sú i inscenácie Kubo, Inkognito, Drotár, Hrob lásky a ďalšie.
  • Miestom na uvádzanie divadelných predstavení bola predovšetkým Krčma u Žida Šrajbera, s relatívne vhodným vybavením. Mala vyvýšené javisko, rovnú drevenú podlahu. Už v tomto období sa na javisku objavujú mená, ktoré v následnom období stali sa priam legendami stropkovkého divadelníctva - Jozef Senaj - Pipka, Mária (Marčuša) Motyková - rod. Kudičová, Jozef Presalovič - Juzek, neskoršie Jozef Šraga - murár, Štefan Veselý - Gris, Andrej a František Glinskí, Štefan Senaj - Ičo a i. Bratia Senajovci sa uviedli i ako zdatní hudobníci: Štefan hral na flautu, Jozef na husle, Ján na bubon. K nim patril i Jozef Motyka - hráč na trúbku (ako jediný z nich ovládal i noty).Toto hudobné spoločenstvo tvorilo organickú súčasť divadelných predstavení, ktoré pravidelne sprevádzali. Divadelné predstavenia sa uvádzali vždy na Štefana na fašiangy. Hralo sa v nedeľu (fašiangovú), v pondelok a utorok, potom boli veľkolepé zábavy. V utorok „gazdovská“ - krepľová.
  • Po vybudovaní Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku (1934) dostáva Stropkov dôstojný kultúrny stánok (na vtedajšie časy) a celý tento život naberá nové, intenzívnejšie dimenzie. Po druhej svetovej vojne prichádza nová generácia tvorcov kultúrneho diania v meste. Zdeno Ruman - riaditeľ banky, uvádza operetu „Dievča z prístavu“.

DM NO-TAK

[upraviť | upraviť zdroj]
  • História Divadla mladých NO-TAK siaha do roku 1987. Vtedy sa prvýkrát v priestoroch bývalého MsKS v Stropkove predstavila skupinka stredoškolákov z SOU elektrotechnického vedená svojím učiteľom Mgr. Miloslavom Cimbalom, aby prezentovala pred zrakmi spolužiakov výsledok vlastnej mimoškolskej činnosti vo forme divadelného predstavenia pod názvom Popanštená kotrba. Nadšenie z prvotného úspešného počinu sa stalo hnacím motorom do ďalšej divadelnej práce. Súbor získal na kvalite príchodom talentovaných divadelníkov: M. Rejdovjan, K. Mulíková, K. Kimáková, Ľ. Kmiť a iní. Kvalitná produkcia pritiahla postupne do hľadiska stále väčší počet predovšetkým mladých divákov.
  • Od momentu, kedy sa zriaďovateľom súboru stalo MsKS v Stropkove (dnes Odbor školstva a kultúry Mestského úradu v Stropkove), sa mládežnícke divadlo stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho diania v meste ako jedinečný fenomén prinášajúci kvalitnú zábavu i poučenie. Dôkazom sú pravidelné víťazstvá na okresných prehliadkach, krajských prehliadkach záujmovo umeleckej činnosti stredoškolskej mládeže, prípadne na celoslovenských prehliadkach alternatívneho, či netradičného divadla. Najväčším úspechom  v tejto úvodnej etape vývoja divadla sa stalo víťazstvo na celoštátnej prehliadke súborov ZUČ v Ostrave. Hra Žiť svoj sen z pera režiséra, scenáristu súboru M. Cimbalu, v interpretácii členov divadla NO-TAK, sa ako jediná umiestnila v zlatom pásme.
  • Medzi divácky najúspešnejšie inscenácie v podaní DM NO TAK v poslednom období patrí Aristofanova Lysistrata, Goldoniho Sluha dvoch pánov. Mimoriadnu pozornosť u divákov vzbudilo predstavenie G. Görgeya Ide pešek okolo... S pozitívnou odozvou u diváka i odbornej poroty sa stretla hra A. Železcova Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Vystúpenia súboru so spomínaným predstavením boli dôkazčasopisyčnosti, že sa podarilo sformovať kultivovaný herecký súbor schopný zvládnuť aj náročnejšie texty z oblasti svetovej drámy. V jubilejnej 20. sezóne súbor naštudoval hru slovenského autora Viliama Klimáčka Staré lásky. V roku 2008 súbor pripravil jednu z divácky najúspešnejších inscenácií vo svojej histórií. Hra M. Cammolletiho Tri letušky v Paríži zaznamenala mimoriadnu návštevnosť počas všetkých svojich repríz. Prvýkrát v histórii nášho divadla sa podarilo v repríze vypredať divadelnú sálu mesta Stropkov. Netradičným dramaturgickým a režijným počinom v histórii divadla bola hra-tanečné divadlo Ja, Andy!, ktorá vznikla v spolupráci s tanečným súborom IMPET pri Mlodziezowom Dome kultury v Rzseszowe a rakúskym choreógrafom-tanečníkom tanga, Luigim Zollom.           V 24. sezóne sme pre svojích divákov predstavili hru Jeana Cocteaua Krásny ľahostajný, ktorú autor napísal pre speváčku Edith Piaf.
  • Zoznam odohraných divadelných predstavení: 1987 – J. S. Popovič: Popanštená kotrba 1988 – Ivan Hlaváč: ABI – výstavný pes pána Werdera 1989 – Miloslav Cimbala: Homo telespectátor 1990 – Georgij Šach, Miloslav Cimbala: Ó, Marťania 1991 – Miloslav Cimbala: Žiť svoj sen 1992 – Miloslav Cimbala: Nula 1993 – Ján Solovič: Rytier Martin a krásna panna 1993 – M. Cimbala: Vitajte v... 1994 - Miloslav Cimbala a kol.: Nonsens 1995 – Miloslav Cimbala: Ja, Zuzana 1995 - Miloslav Cimbala a kol.: Absens 1996 – Anton Pavlovič Čechov: Labutia pieseň 1997 - Miloslav Cimbala a kol.: Ideoti 1998 – Helmuth Kaizar: Hviezda 1999 – Fernando Arrabal: Fando a Lis 2000 – Emil Bonev: Morská soľ 2001 – Jean Anouilh: Antigona 2001 – Fernando Arrabal: Cintorín áut 2003 – Aristofanes: Lysistrata alebo krásna vojna 2004 – Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov 2005 – Gábod Görgey: Ide pešek okolo... 2006 – Alexander Železcov: Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén 2007 – K. Tetmajer: Ako to s čertom bolo 2007 – Viliam Klimáček: Staré lásky 2008 – Marc Camoletti: Tri Letušky v Paríži 2009 – Martin Kukučín, Milo Cimbala: Ja, Andy! 2011 – Jean Cocteau: Krásny ľahostajný 2012 - Donald Churchill: Natierač 2013 –  Jean Clode Danaut: Ach tá neha našich dám 2014 – Slavomír Mrožek: Serenáda 2015 – Witold Gombrowicz: Iwona princezná burgunská

Hudobná scéna

[upraviť | upraviť zdroj]

Folklórny súbor STROPKOVČAN

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V meste Stropkov už 25 rokov aktívne pôsobí FS Stropkovčan, ktorý vznikol v roku 1992 zlúčením FS Teslák a FS Ondava. Obidva folklórne súbory po roku 1990 zanikli, a preto sa Mesto Stropkov na podnet  Mgr. Anny Knežovej a  Michala Derca rozhodlo  urobiť ústretový krok pre mladých záujemcov o udržiavanie a šírenie kultúrnych hodnôt nášho regiónu a založilo pri Mestskom kultúrnom stredisku v Stropkove Folklórny súbor Stropkovčan. Umeleckou vedúcou sa stala Mgr.Anna Knežová, organizačnou vedúcou Mgr. Anna Jenčová a vedúcim hudobnej zložky  Michal Derco. Členmi súboru boli prevažne študenti SOUP /Stredného odborného  učilišťa poľnohospodárskeho/ v Stropkove, v ktorého priestoroch sa až do roku 2000 konali i nácviky súboru.
  • Po roku 2000 sa FS presťahoval do priestorov MsKS a novou organizačnou vedúcou súboru sa stala  Bc. Anežka Madzinová.  Od roku 2007 je zriaďovateľom folklórneho súboru Občianske združenie Stropek. Umeleckou vedúcou súboru je Mgr. Anna Knežová a organizačným vedúcim a vedúcim tanečnej zložky Mgr. Matej Knežo. Do roku 2014 bol vedúcim hudobnej zložky Mgr. Ján Majurník a dlhoročným primášom Ján Renčko. Dlhoročným korepetítorom súboru je Štefan Perát. Vo svojej činnosti sa súbor zameriava na vyhľadávanie, zbieranie, uchovávanie, scénické spracovávanie a propagovanie folklórneho bohatstva ľudových zvykov, piesní a tancov zo zemplínskej a šarišskej oblasti. V jeho radoch sa vo všetkých zložkách už vystriedalo vyše 1 200 mladých ľudí, ktorí popri štúdiu či zamestnaní cieľavedome rozvíjali svoj talent, prospešne využívali svoj voľný čas, poznávali, šírili ľudové umenie a odovzdávali ho ďalším generáciám.Počas svojho pôsobenia získal i mnohé domáce a zahraničné ocenenia. Doteraz súbor naštudoval  22 choreografii, s ktorými sa prezentoval nielen na Slovensku, ale i v  zahraničí.
  • Folklórny súbor Stropkovčan počas svojho pôsobenia zviditeľňoval naše mesto i Slovensko i na mnohých  medzinárodných folklórnych  festivaloch,  podujatiach, ale participoval i na rôznych medzinárodných projektoch. Slovenské folklórne bohatstvo mohli diváci v podaní FS Stropkovčan vidieť v mnohých krajinách sveta. Súbor sa predstavil v Bulharsku 5 krát, v Anglicku 5 krát, Turecku 5 krát, v Nemecku 2 krát, v Holandsku, Portugalsku, na Cypre, v Srbsku, Grécku, Rumunsku, Taliansku, Nórsku, Slovinsku, Severnom Macedónsku a veľmi často vystupuje v susednom Poľsku.

Detský spevácky zbor Maľovaný svet

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DSZ Maľovaný svet vznikol v roku 1978 za podpory Alexandra Soóša, vtedajšieho riaditeľa Domu detí a Evy Bedruňovej, vtedajšej riaditeľky ĽŠU v Stropkove. Od roku 1988 zbor pôsobí pri MsKS a ZUŠ a od roku 2003 sa stal zriaďovateľom OŠK MsÚ v Stropkove a ZUŠ. Zbor od jeho vzniku vedie Ľudmila Jakubčová. Zbor 5x zvíťazil v okresnej súťaži, zúčastnil sa na 1. a 3. ročníka Krajského festivalu školských speváckych zborov v Prešove, kde sa po oba ročníky umiestnil v 3. pásme. Účinkoval aj v televíznej relácii Talentárium. Dlhoročná spolupráca spája so zbrorom aj korepetítorov Drahomíru Staškovú, Dušana Leška a Natáliu Čepovú, ale aj zosnulého Jozefa Kačmára st. Za 30 rokov prešlo rukami Ľudmily Jakubčovej viac ako 500 detí. Medzi úspešných niekdajších členov patria Katarína Mašlejová, Renáta Rothová, Mária Šmajdová, Tomáš Jakubčo, Zdenka Rothová, Michaela Sušinová, Daniela Rusinková, Táňa Hicová, Bibiána Obrimčáková a iní. Zbor v súčasnosti klavírne doprevádza korepetítor Tomáš Jakubčo a Daniel Hic. Repertoár zboru tvoria ľudové piesne ale aj piesne súčasných autorov. Zbor si získal priazeň obyvateľov mesta interpretáciou krásnych a zaujímavých piesní na rôznych akciách a podujatiach ako: výchovné koncerty, vystúpenia na stropkovskom jarmoku, vianočných benefičných koncertoch alebo pri rôznych spomienkových oslavách. Zbor účinkoval v Poľsku, na Ukrajine, v bulharskom Pomorí na otvorení letnej turistickej sezóny a pod.

Fotografická scéna

[upraviť | upraviť zdroj]

Stropkovský fotoklub (SFK)

[upraviť | upraviť zdroj]
  •      V roku 1975 bola v Stropkove zorganizovaná prvá výstava fotografií výstavného formátu 30x40 cm v zmysle propozícií národnej súťaže AMFO. Táto činnosť sa potom pravidelne opakovala. Organizačne boli fotografi zo Stropkova a okolia združení vo fotokrúžku pri závode Tesla Stropkov. V rokoch 1981-84 sa členovia fotokrúžku zúčastnili celoštátnej súťaže Teslacký mapový okruh, kde okrem fotografov zo Stropkova boli zastúpené kolektívy z Liptovského Hrádku, Bratislavy, Kolína, Blatnej, Litovla a Rožnova.
  • V roku 2011 bol založený Stropkovský fotoklub. Dňa 25.2.2015 sa v Regionálnom centre kultúr pohraničia v Krosne uskutočnila vernisáž 6. klubovej výstavy členov Stropkovského fotoklubu. Ako je uvedené v slovenskej i poľskej verzii bulletinu, sa na 6. klubovej výstave SFK predstavuje 12 členov Michal Bujdoš, Kristián Babjar, Anton Hričan, Vlado Ivanko, Martina Kanalošová, Renáta Kasardová, Magdaléna Koleničová, Tomáš Manduľa, Dominika Pavúková, Kamil Soóš, Vlado Varga a Martin Rusin. Hosťovsky sa na tejto výstave predstavila aj naša rodáčka, Emília Verbová, ktorá žije a pracuje v Košiciach, kde je členkou fotoklubu NOVA, jedného z najúspešnejších na Slovensku. Dňa 28.6.2015 bola v Humennom otvorená 8. a 1.7.2015 v Nových Zámkoch 7. klubová výstava Stropkovského fotoklubu. Už  tradične je činnosť SFK zameraná na účasť v celoslovenskej postupovej súťaži AMFO a to od okresného kola, ktoré má v podstate charakter klubovej súťaže po krajskú a následne aj celoslovenskú. Poznamenávame, že na krajskej súťaži AMFO  organizovanej už tradične v Starej Ľubovni získavali naši členovia  popredné ocenenia najmä v kategórii 16-21 rokov, 21 rokov a starší.
  •  Ďalšou oblasťou činnosti SFK je účasť na medzinárodných fotosalónoch „Strom“ a „Fotofórum“, ktoré sú na Slovensku organizované dlhodobo a sú pod patronátom FIAP. Do tejto kategórie patria aj jarné a jesenné fotosalóny BARDAF. Na uvedených výstavách získali ocenenia A. Belovežčík, D. Ignác a V. Ivanko. Ostatní členovia tam mali značný počet akceptovaných prác. Dôležitým klubovým ocenením bolo získanie diplomu najlepší fotoklub na 3. fotosalóne BARDAF 2014, kde mali naši 6 autori akceptovaných spolu 20 fotografií. Najcennejším   úspechom SFK za minulý rok je  tretie miesto na Tatranskom mapovom okruhu TAMAPO, ktorého prvý ročník bol 3.8.2014 vyhodnotený v Ružomberku z príležitosti vernisáže výstavy členov Zväzu slovenských fotografov. Na mapovom okruhu sa zúčastnilo spolu 10 fotoklubov z Česka i Slovenska.
  •    Ďalšou oblasťou činnosti SFK je popularizácia fotografie formou klubových a autorských výstav a tiež reprízou výstav z medzinárodných salónov BARDAF a Kyjev. V minulom roku sme v meste zorganizovali 15 fotografických výstav a ich repríz. Časť členov sa pravidelne zúčastňuje na fotoplenéroch doma i v zahraničí. Najkvalitnejšou tohtoročnou autorskou tematickou prezentáciou bola výstava s problematikou drogovej závislosti Prof. Jindřicha Streita “Skrze hřichy do nebe“ Okrem uvedených fotklubou spolupracujeme aj s fotoklubmi z Nových Zámkov, Ružomberka, Krosnaa Odesy. Stropkovský fotoklub je azda prvý na Slovensku, ktorý priniesol fotografiu k divákovi formou inštalácie fotografických výstav v závodnej jedálni v TESLA STROPKOV, a.s.
  •  S radosťou sme privítali otvorenie mestskej galérie v rekonštruovaných priestoroch spoločenskej miestnosti na OŠK, kde vznikol priestor na dôstojnú prezentáciu výstav fotografov, výtvarníkov i ďalších umelcov.

Klub nezávislých fotografov - KNF

[upraviť | upraviť zdroj]

K 1. 1. 2015 vznikol v Stropkove Klub nezávislých fotografov - KNF. Základajúci členovia boli: Ing. Andrej Belovežčík, PhD., Matúš Cichý, Ing. Tomáš Cichý, Ing. Dušan Ignác, Bc. Emil Jakubčo, Jozef Potoma, Kristian Potoma, Ján Zuber.

Noviny a časopisy

[upraviť | upraviť zdroj]

Spektrum[18]

[upraviť | upraviť zdroj]

Týždenník Stropkovské Spektrum vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom Historia magistra vitae est, zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska.

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Národné kultúrne pamiatky (NKP)[19]

[upraviť | upraviť zdroj]
Reliéfna tabuľa
  • Sanktuárium Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej (rímskokatolícky kostol) - Reliéfna renesančná tabuľa z roku 1661 (originál sa nachádza v Múzeu v Stropkove; kópia je osadená na južnej strane kostolnej veže)
  • Goticko - renesančný kaštieľ
  • Kostol a kláštor františkánov
    Plán stropkovského hradu z roku 1767
  • Slúžnovský dom/prícestný hostinec
  • Božia muka z roku 1888
  • Zaniknutý hrad
  • Sochy Sv. Jána Nepomuckého, Sv. Floriána a Panny Márie Karmelskej z rokov 1760
  • Drevená kaplnka/Pieta z 18. storočia

Ďalšie pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda z roku 1948
  • Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku 1774 – v časti Bokša
  • Pravoslávny chrám Uloženia úctyhodného rúcha presvätej Bohorodičky

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším športom v meste je futbal. Klub MŠK Tesla Stropkov v súčasnosti pôsobí v III. lige sk. východ. Nad mestom, v časti Bankovská hora, je špičková motokrosová trať na Európskej úrovni, kde je takmer každoročne v letných mesiacoch usporadúvaný jeden pretek Cassovia Cup, juniorský (dievčenský) volejbal dosahuje v posledných rokoch vynikajúce výsledky v celoslovenskom meradle (1.liga), futbalový klub „MŠK Tesla Stropkov“(3.liga sk.V) plus mládežnícke kategórie, dva lyžiarske juniorské kluby, šach, letecko-modelársky klub. V meste sa nachádzajú tenisové kurty, tenisoví nadšenci každoročne usporadúvajú turnaj Stropkov Open aj s účasťou tenistov -amatérov z iných okresov, letné kúpalisko, krytá plaváreň, skate park, niekoľko posilňovní, rybníky na rybárčenie, zimná umelá ľadová plocha využívaná širokou verejnosťou i skupinami hokejových nadšencov z mesta a širokého okolia. Klub bežcov taktiež s pravidelnou periodicitou poriada rôzne bežecké preteky na mestskej i okresnej úrovni. Vrcholom bežeckého diania v meste je Stropkovská dvadsiatka

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj)
  • Stropkovský jarmok (začiatok augusta)
  • Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta)
  • Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil 11. mája 1669 osobitnou bulou pápež Klement IX. Zakladateľmi boli Žigmund Pető a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok k 16. júlu.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny).
  • mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou
  • poľnohospodárske družstvo

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Alojz Čobej, textár
  • Michal Baluďanský, (1769 – 1847) rodák z Vyšnej Olšavy – ekonóm, právnik, pedagóg, univerzitný profesor, prvý rektor Petrohradskej univerzity
  • Adolf Weinhold, dôstojník a organizátor SNP na Hornej Nitre
  • Veronika Jurčišinová, LTE víťazka Mili v cyklistike 1. miesto
  • Ivana Ondriová, slovenská spisovateľka
  • Eva Jurková, slovenská reprezentantka v stolnom tenise a bronzová deaflympijská medailistka zo Sofie 2013

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 161.
  2. ↑ BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charekteristických znakov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 202.
  3. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  4. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  5. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 35.
  7. ↑ KNEŽOVÁ, Anna. Mgr.. Bokša v zrkadle času. vyd. Stropkov : Gréckokatolícka cirkev Stropkov, 2010.
  8. ↑ BEŇKO, Ján. Doc.. Stropkov. vyd. Martin : Gradus, 1994. ISBN 80-901392-5-6. S. 320.
  9. ↑ BEŇKO, Ján. Stropkov. Martin : GRADUS, 1994. ISBN 80-901392-5-6.
  10. ↑ VATEHA, Marko. Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo. Prešov : Marko Vateha, 2012. ISBN 978-80-971229-2-8.
  11. ↑ Štatistický úrad SR
  12. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  13. ↑ Lexicon universorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  14. ↑ VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása. Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/
  15. ↑ FENYÉS, Elek. Magyarország geográfiai szótára. Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/
  16. ↑ a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk
  17. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  18. ↑ http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2
  19. ↑ https://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=7&Okres=66&Obec=2319&KatastralneUzemie=2903&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H %C4 %BEada %C5 %A5

Michal Slivka, Adrián Vallaše: Hrady a hrádky na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str. 149.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stropkov

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stropkov&oldid=7924547“