Svídnice (okres Chrudim)

	Svídnice
	obec
	Svídnice
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Pardubický (CZ053)
Okres (LAU 1)	Chrudim (CZ0531)
Obec s rozš. pôs.	Chrudim
Poverená obec	Chrudim
Historická krajina	Čechy
Nadmorská výška	294 m n. m.
Súradnice	49°52′58″S 15°48′37″V / 49,882778°S 15,810278°V
Rozloha	3,11 km² (311 ha)
Obyvateľstvo	422 (1. 1. 2014)
Hustota	135,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1349
Starosta	Ing. Roman Kašpar
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	538 21 až 538 24
Miestne časti	2
Zákl. síd. jednotky	2
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0531 572331
Adresa obecného; úradu	Svídnice 99; 53824 Svídnice u Chrudimě
E-mailová adresa	ou.svidnice@worldonline.cz
	Poloha obce v Česku
	Wikimedia Commons: Svídnice (Chrudim District)
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.obecsvidnice.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°52′58″S 15°48′37″V / 49,882778°S 15,810278°V

Svídnice je obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. 15. júna 2011 tu žilo 425 obyvateľov, z toho 377 v obci Svídnice a 48 v obci Práčov, pričom priemerný vek v obci je 40,0 rokov (muži 37,5 rokov, ženy 42,4 rokov).

Dejiny

Svídnice dostala meno od pobrežného porastu "svídy" - voda tečúca medzi svídy.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1349. Svídnice patrila k podlažickému kláštoru minoritského rádu sv. Jakuba, ktorý založil Jaroš Lacembok z Chlumu, ako uvádza archív z roku 1472. V roku 1564 bola Svídnice pričlenená k panstvu sečskému. Na sklonku 17. storočia zriadil pod Práčovom Josef František Schoenfeld rybník. V roku 1714 bola zriadená pri rybníku papiereň. Prvým papiernik bol Peter Seifert. Roku 1739 papiereň vyhorela. V roku 1754 získal papiereň vo verejnej dražbe Antonín Ritschel z Lužického Budyšína. V papierni pracovalo 6 vyučencov a 3 učni. Vyrábal sa tu kancelársky, obalový a poštový papier. Hlavnou surovinou boli handry, ktoré zbierali po dedinách "hadrníci". Ritschel prevádzkoval papiernické výrobu do roku 1838. Po jeho smrti odkúpil objekt za 23 tisíc zlatých svídnický mlynár Jozef Jeřábek. Výrobu zlepšil a odovzdal ju synovi, ktorý bol vyučený papiernik. Neskôr výroba zaostávala a preto bol pri papierni zriadený mlyn. V roku 1854 objekt vyhorel a za sedem rokov nato papiernické výroba zanikla. Horný svídnický mlyn, ktorý bol po zániku papierne v prevádzke, bol aj naďalej nazývaný "Papiereň". Po druhej svetovej vojne rybník aj mlyn zanikli v súvislosti s budovaním práčovskej retenčnej nádrže.