Preskočiť na obsah

Rodovo neutrálny jazyk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rodovo neutrálny jazyk[1] (alebo rodovo vyvážený jazyk,[2] rodovo citlivý jazyk)[3] je reakciou na používanie generického maskulína ako zástupného rodu. Na vytváraní rodovo neutrálnych vzťahov v spoločnosti participuje pomocou jazykových prostriedkov.[3] Základným krokom je vyhnúť sa používaniu slov, ktoré môžu navodzovať pocit zaujatosti, diskriminácie alebo poníženia, súvisiacich s uprednostňovaním jedného pohlavia či rodu.[1] Ako príklad organizácia ASPEKT uvádza používanie generického maskulína „učitelia“ základných škôl, hoci v prípade základného vzdelávania dosahuje podiel učiteliek 85 %, na čo poukazujú aj závery Európskej komisie.[4] Rodovo citlivý jazyk tak na označenie profesií nepoužíva mužský rod, ale rod neutrálny – „učiteľstvo“ alebo hovorí o „učiteľkách a učiteľoch“, čím sa o osobách ženského a mužského rodu zmieňuje symetricky. V prípade ak profesiu vykonáva žena, má sa uvádzať názov povolania v ženskom rode.[3] Používanie rodovo citlivého jazyka pomáha zmierňovať vytváranie rodových stereotypov, podporuje spoločenskú zmenu a prispieva k dosiahnutiu rodovej rovnosti.[1]

Jazyk a rovnosť príležitostí

[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnosť šancí a rodová rovnosť je dôležitým predpokladom pre rozvoj každej osobnosti. Ukazovateľom miery rešpektu, pocitu rovnoprávnosti a rovnocennosti je aj jazyk. Z toho dôvodu je dôležitá požiadavka jasne pomenovávať tvorivý prínos všetkých skupín ľudí bez vedomého prehliadania osôb na základe ich pohlavia, rodu, veku, etnického pôvodu a názorov.[5] Pracovné inzeráty či ponuky rôznych služieb, oslovujúce „klientov a klientky“, pritiahnu viac žien než inzeráty oslovujúce len „klientov“.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Rodovo neutrálny jazyk v Európskom parlamente [online]. [Cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
  2. a b Ako používať rodovo vyvážený jazyk [online]. Centrum vzdelávania MPSVR SR, 2014, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
  3. a b c Slovníček pojmov − ruzovyamodrysvet.sk [online]. www.ruzovyamodrysvet.sk, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
  4. Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019 [online]. [Cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
  5. VALDROVÁ, Jana; KNOTKOVÁ-ČAPKOVÁ, Blanka; PACLÍKOVÁ, Pavla. Kultura genderově vyváženého vyjadřování [online]. Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]