Theophil Hansen
Theophil Hansen | |
dánsko-rakúsky architekt | |
Narodenie | 13. júl 1813 Kodaň, Dánsko |
---|---|
Úmrtie | 17. február 1891 (77 rokov) Viedeň, Rakúske cisárstvo |
Rodičia | Rasmus Hansen Braathen Sophie Elisabeth Jensenová |
Súrodenci | 5 |
Odkazy | |
Commons | Theophil Hansen |
Theophil Edvard Hansen (od roku 1884 v Rakúsko-Uhorsku nobilitovaný slobodný pán von Hansen; * 13. júl 1813, Kodaň – † 17. február 1891, Viedeň)[1] bol dánsko-rakúsky architekt, predstaviteľ európskeho klasicizmu a novorenesancie 19. storočia.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Bol jedným zo šiestich detí violistu a zamestnanca poisťovne Rasmusa Hansena Braathena (1774 – 1824) nórskeho pôvodu, a Sophie Elisabeth Jensenovej, Dánky z Kodane. Jeho brat Hans Christian Hansen (1803 – 1883) bol taktiež architektom. Obom bratom bol prvým veľkým vzorom Christian Frederik Hansen (1756 – 1845), ktorý bol priekopníkom klasicistickej architektúry v Škandinávii, nie však príbuzný tejto rodiny.
Ďalším vzorom bol dánsky architekt Gustav Friederich Hetsch, profesor na Akadémii umenia v Kodani, u ktorého Hansen začal študovať. Po štúdiách u Karla Friedricha Schinkela na Stavebnej akadémii v Berlíne a študijnom pobyte vo Viedni Theophil Hansen odišiel do Atén, kde okrem štúdia klasickej gréckej architektúry a byzantskej architektúry pracoval pre bankára Georgia Sinasa a roku 1842 vytvoril svoj prvý projekt kostola. Postupne vytvoril rad ďalších návrhov verejných budov v štýle klasicizmu, a vďaka tomuto investorovi ich mohol realizovať.
Vďaka renomé, ktoré si Hansenove realizácie v Aténach získali, priviedol bankár Georgios Sinas Hansena do Viedne, aby projektoval tak pre neho, ako aj pre ďalších investorov stavby v „gréckom štýle“. Jeho nadanie rozpoznal už uznávaný viedenský architekt Ludwig Förster (1797 – 1863), ktorý ho prijal ako svojho asistenta. Vo Försterovom ateliéri pracoval v rokoch 1846 – 1852, oženil sa s jeho dcérou, ktorá však po roku a pol zomrela.
V období po zbúraní hradieb a starej zástavby Viedne nastala konjunktúra novej architektúry. Hansen si vytvoril tím spolupracovníkov vrátane maliara a sochára a čoskoro sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších rakúskych architektov tej doby. V roku 1863 bol menovaný čestným občanom mesta Viedne, od roku 1868 do roku 1884 učil ako profesor na Akadémii výtvarných umení a toho istého roku 1884 bol povýšený do šľachtického stavu.
Je pochovaný v čestnom hrobe na viedenskom Ústrednom cintoríne (Skupina 14A, číslo 20). Roku 1894 po ňom bola pomenovaná ulica v centre Viedne. Na podeste hlavného vchodu Parlamentu bola vztýčená jeho portrétna busta.
Hansen spolupracoval s rakúskym sochárom Vincenzom Pilzom a maliarom Carlom Rahlom a taktiež s architektom Ottom Wagnerom.[2][3][4]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Hansen bol jedným z najvýznamnejších architektov novogréckeho štýlu pre mestá Atény a Okružnú triedu vo Viedni. Staval aj v ďalších mestách, napríklad v Benátkach. Jeho najznámejším dielom je budova Ríšskej rady (dnes Parlament) vo Viedni, ktorá bola jeho poslednou realizáciou, a preto tam (vpravo od hlavného vchodu) bola odhalená pamätná busta.
Podobne ako jeho profesor Schinkel taktiež Hansen rád a pre svoje potešenie kreslil a maľoval. Okrem toho do svojich stavieb navrhoval umelecko-remeselné zariadenie interiérov vrátane sochárskych prvkov a ornamentov.
- Národné observatórium v Aténach, 1842
- Dom vojenských invalidov, Ľvov, 1851 – 1863
- Akadémia v Aténach, Atény, od roku 1856
- Múzeum vojenskej histórie vo viedenskom Arsenale, 1856
- Stará mestská nemocnica v Patre, Grécko, 1857
- Cintorínová kaplnka Christuskirche na protestantskom cintoríne Matzleinsdorf, Viedeň, 1858
- Grécky ortodoxný kostol Najsvätejšej Trojice, Viedeň, 1858 – 1861
- Palais Todesco, Ringstrasse, Viedeň, 1861 – 1864
- Palác arcivojvodu Wilhelma, Viedeň, 1864 – 1868
- Musikverein, Viedeň, 1867 – 1870
- Akadémia výtvarných umení vo Viedni, 1871 – 1876
- Koncertná sieň filharmónie, Brno, 1871 – 1873
- Viedenská burza, 1874 – 1877
- Budova rakúskeho parlamentu, Viedeň, 1874 – 1883
- Zappeion, Atény, 1874 – 1888
- Nový evanjelický kostol, Kežmarok, 1879 – 1892
- Hrad Nadelburg, Lichtenwörth, Dolné Rakúsko 1880 – 1882
- Národná knižnica Grécka, Atény, od roku 1888
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Observatórium v Aténach
-
Aténska akadémia
-
Musikvereinu vo Viedni
-
Goldener Saal v Musikvereins gebäude vo Viedni
-
Zappeion Megaron v Aténach
-
Hrad Nadelburg v Lichtenwörth, Dolné Rakúsko
-
Reichsrat vo Viedni
-
Palác Hansen vo Viedni
-
Národná knižnica Grécka
-
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Hansen, Theophil Edvard von. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2018-06-05, [cit. 2024-11-11]. Dostupné online.
- ↑ BLKÖ:, Vincenz – Wikisource [online]. de.wikisource.org, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ HISTORISCHE COMMISSION BEI DER KÖNIGL. AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN. Rahl, Karl. München/Leipzig : Duncker & Humblot, 1888. (1..) Dostupné online. S. 167.
- ↑ Otto Wagner Postsparkasse [online]. www.big.at, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theophil Hansen