Preskočiť na obsah

Theophil Hansen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Theophil Hansen
dánsko-rakúsky architekt
Theophil Hansen
Narodenie13. júl 1813
Kodaň, Dánsko
Úmrtie17. február 1891 (77 rokov)
Viedeň, Rakúske cisárstvo
RodičiaRasmus Hansen Braathen
Sophie Elisabeth Jensenová
Súrodenci5
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Theophil Hansen

Theophil Edvard Hansen (od roku 1884 v Rakúsko-Uhorsku nobilitovaný slobodný pán von Hansen; * 13. júl 1813, Kodaň – † 17. február 1891, Viedeň)[1] bol dánsko-rakúsky architekt, predstaviteľ európskeho klasicizmu a novorenesancie 19. storočia.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol jedným zo šiestich detí violistu a zamestnanca poisťovne Rasmusa Hansena Braathena (1774 – 1824) nórskeho pôvodu, a Sophie Elisabeth Jensenovej, Dánky z Kodane. Jeho brat Hans Christian Hansen (1803 – 1883) bol taktiež architektom. Obom bratom bol prvým veľkým vzorom Christian Frederik Hansen (1756 – 1845), ktorý bol priekopníkom klasicistickej architektúry v Škandinávii, nie však príbuzný tejto rodiny.

Ďalším vzorom bol dánsky architekt Gustav Friederich Hetsch, profesor na Akadémii umenia v Kodani, u ktorého Hansen začal študovať. Po štúdiách u Karla Friedricha Schinkela na Stavebnej akadémii v Berlíne a študijnom pobyte vo Viedni Theophil Hansen odišiel do Atén, kde okrem štúdia klasickej gréckej architektúry a byzantskej architektúry pracoval pre bankára Georgia Sinasa a roku 1842 vytvoril svoj prvý projekt kostola. Postupne vytvoril rad ďalších návrhov verejných budov v štýle klasicizmu, a vďaka tomuto investorovi ich mohol realizovať.

Vďaka renomé, ktoré si Hansenove realizácie v Aténach získali, priviedol bankár Georgios Sinas Hansena do Viedne, aby projektoval tak pre neho, ako aj pre ďalších investorov stavby v „gréckom štýle“. Jeho nadanie rozpoznal už uznávaný viedenský architekt Ludwig Förster (1797 – 1863), ktorý ho prijal ako svojho asistenta. Vo Försterovom ateliéri pracoval v rokoch 1846 – 1852, oženil sa s jeho dcérou, ktorá však po roku a pol zomrela.

V období po zbúraní hradieb a starej zástavby Viedne nastala konjunktúra novej architektúry. Hansen si vytvoril tím spolupracovníkov vrátane maliara a sochára a čoskoro sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších rakúskych architektov tej doby. V roku 1863 bol menovaný čestným občanom mesta Viedne, od roku 1868 do roku 1884 učil ako profesor na Akadémii výtvarných umení a toho istého roku 1884 bol povýšený do šľachtického stavu.

Je pochovaný v čestnom hrobe na viedenskom Ústrednom cintoríne (Skupina 14A, číslo 20). Roku 1894 po ňom bola pomenovaná ulica v centre Viedne. Na podeste hlavného vchodu Parlamentu bola vztýčená jeho portrétna busta.

Hansen spolupracoval s rakúskym sochárom Vincenzom Pilzom a maliarom Carlom Rahlom a taktiež s architektom Ottom Wagnerom.[2][3][4]

Hansen bol jedným z najvýznamnejších architektov novogréckeho štýlu pre mestá Atény a Okružnú triedu vo Viedni. Staval aj v ďalších mestách, napríklad v Benátkach. Jeho najznámejším dielom je budova Ríšskej rady (dnes Parlament) vo Viedni, ktorá bola jeho poslednou realizáciou, a preto tam (vpravo od hlavného vchodu) bola odhalená pamätná busta.

Podobne ako jeho profesor Schinkel taktiež Hansen rád a pre svoje potešenie kreslil a maľoval. Okrem toho do svojich stavieb navrhoval umelecko-remeselné zariadenie interiérov vrátane sochárskych prvkov a ornamentov.

  • Národné observatórium v Aténach, 1842
  • Dom vojenských invalidov, Ľvov, 1851 – 1863
  • Akadémia v Aténach, Atény, od roku 1856
  • Múzeum vojenskej histórie vo viedenskom Arsenale, 1856
  • Stará mestská nemocnica v Patre, Grécko, 1857
  • Cintorínová kaplnka Christuskirche na protestantskom cintoríne Matzleinsdorf, Viedeň, 1858
  • Grécky ortodoxný kostol Najsvätejšej Trojice, Viedeň, 1858 – 1861
  • Palais Todesco, Ringstrasse, Viedeň, 1861 – 1864
  • Palác arcivojvodu Wilhelma, Viedeň, 1864 – 1868
  • Musikverein, Viedeň, 1867 – 1870
  • Akadémia výtvarných umení vo Viedni, 1871 – 1876
  • Koncertná sieň filharmónie, Brno, 1871 – 1873
  • Viedenská burza, 1874 – 1877
  • Budova rakúskeho parlamentu, Viedeň, 1874 – 1883
  • Zappeion, Atény, 1874 – 1888
  • Nový evanjelický kostol, Kežmarok, 1879 – 1892
  • Hrad Nadelburg, Lichtenwörth, Dolné Rakúsko 1880 – 1882
  • Národná knižnica Grécka, Atény, od roku 1888

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Hansen, Theophil Edvard von. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2018-06-05, [cit. 2024-11-11]. Dostupné online.
  2. BLKÖ:, Vincenz – Wikisource [online]. de.wikisource.org, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online. (po nemecky)
  3. HISTORISCHE COMMISSION BEI DER KÖNIGL. AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN. Rahl, Karl. München/Leipzig : Duncker & Humblot, 1888. (1..) Dostupné online. S. 167.
  4. Otto Wagner Postsparkasse [online]. www.big.at, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]