Thomas Mann

	Thomas Mann
	nemecký spisovateľ
Narodenie	6. jún 1875; Lübeck, Nemecká ríša
Úmrtie	12. august 1955 (80 rokov); Zürich, Švajčiarsko
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Thomas Mann; (plné texty diel autora)
Commons	Thomas Mann
	Biografický portál

O iných významoch výrazu Thomas Mann pozri Thomas Mann (rozlišovacia stránka).

Nositeľ Nobelovej ceny

Paul Thomas Mann (* 6. jún 1875, Lübeck, Nemecká ríša – † 12. august 1955, Zürich, Švajčiarsko) bol nemecký spisovateľ, filantrop a esejista prvej polovice 20. storočia. V roku 1929 získal Nobelovu cenu za literatúru.

Brat spisovateľa Heinricha Manna (1871 – 1950) a menej významného Carla Victora Manna (1890 – 1949), otec spisovateľov Klausa Manna (1906 – 1949) a Golo Manna (1909 – 1994). V menšej miere sa stali významnými rovnako dcéry Erika Mannová (1905 – 1969), Monika Mannová (1910 – 1992) a Elisabeth Mannová-Borgeseová (1918 – 2002) a rovnako vnuk Fridolin Mann (* 1940). Veľa ďalších rodinných príslušníkov získalo určitý význam ako vzory pre postavy v niektorých Mannových románoch.

Životopis

Detstvo a mladosť

Paul Thomas Mann sa narodil v Lübecku v rodine obchodníka s obilím Thomasa Johanna Heinricha Manna a polovičnej Brazílčanky Júlie da Silva Bruhns. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala do Mníchova, kde Thomas Mann žil až do roku 1933.

Heinrich a Thomas Mannovci okolo roku 1900

S vlastnými literárnymi pokusmi začal Mann v roku 1893. O rok neskôr debutoval svoju novelou Gefallen. Prvé veľké dielo, románová prvotina Buddenbrooks - Verfall einer Familie (po slovensky Buddenbrookovci - Úpadok jednej rodiny) vyšla v roku 1901. Kniha zožala okamžitý úspech a z Thomasa Manna sa stal takmer cez noc známy nemecký spisovateľ. Neskôr sa venoval tiež žurnalistike (rok pracoval v redakcií satirického časopisu Simplicissimus).

V roku 1905 sa oženil s dcérou vzdelaného židovského obchodníka Katiou Pringsheimovou, s ktorou mal 6 detí (Erika, Klaus, Golo, Monika, Elisabeth a Michael), z ktorých sa výraznejšie preslávili 2: Klaus, ktorý sa rovnako venoval literatúre a Golo, ktorý sa venoval histórii. Fakt, že Mann spojil svoj život so ženou, hoci to v jeho dobe bola jediná možnosť verejného partnerského spolužitia, bol pre jeho okolie viac ako prekvapujúci. Nachádzal totiž väčšie zaľúbenie v mladých mužoch, ako vo spoločnosti žien. Ku svojej prípadnej homosexuálnej či bisexuálnej orientácii sa nikdy otvorene nepriznal, hoci homosexuálne a homoerotické motívy sú v jeho diele časté (napr. v románe Buddenbrookovci, či v novelách Smrť v Benátkach a Tonio Kröger).

Dospelosť

V roku 1912 ochorela Katia na tuberkulózu a pobudla dlhodobo v pľúcnom sanatóriu v Davose. Jej liečba, zážitky zo sanatória aj obavy z možnej smrti inšpirovali Thomasa Manna k druhému významnému románu, snovému rozprávaniu z luxusnej ozdravovne tuberkulóznej smotánky Der Zauberberg (po slovensky Čarovný vrch), na ktorom začal pracovať v roku 1913 a dokončil ho roku 1924, kedy bol, rovnako s veľkým úspechom, publikovaný.

V dobe prvej svetovej vojny sa v eseji Betrachtungen eines Unpolitischen (po slovensky Úvahy nepolitického človeka) sa dostal do zásadných rozporov s bratom Heinrichom, keď vojnu neodmietol; neskôr svoje stanovisko považoval za chybné.

Thomas Mann sa stýkal s poprednými umelcami a spisovateľmi svojej doby, napr. s Hermannom Brochom či Robertom Musilom, ktorému výrazne pomáhal v jeho finančnej tiesni, a ktorého diela si veľmi vážil.

V roku 1929 získal Nobelovu cenu za literatúru, jedným z kandidátov na toto ocenenie bol už v roku 1927. Zo značnej finančnej sumy, ktorú dostal, umáral vysoké dlhy svojich detí.

Vojna a exil

Už od začiatku 30. rokov Thomas Mann sledoval hroziaci nástup nacizmu. Vo svojej reči Appell an die Vernunft (po slovensky Apel na rozum) prednesenej v Berlíne októbri 1930, ktorá vstúpila do dejín ako tzv. Deutsche Ansprache (po slovensky Nemecký prejav) varoval pred možnou hrozbou. Napriek nadšenému prijatiu neboli jeho obavy vypočuté. V roku 1933 opustili s manželkou Katiou cez Paríž Nemecko a uchýlili sa do exilu vo Švajčiarsku, kde žili v Küsnachte v blízkosti Zürichu.

V rokoch 1933 až 1942 pracoval Mann na rozsiahlej románovej tetralógii Joseph und seine Brüder (po slovensky Jozef a jeho bratia).

V rokoch 1934 a 1935 podnikli Mannovci prvé cesty do USA. V roku 1936 získali česko-slovenské občianstvo a cestovný pas. V roku 1938 odišiel do USA, kde v roku 1944 získal občianstvo. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Európy. Od roku 1952 žil vo Švajčiarsku.

Roku 1947 bolo vydané Mannove pravdepodobne najznámejšie dielo, román Doktor Faustus, napísané za jeho pobytu v USA. Faustovská inšpirácia prenesená do vtedajšieho Nemecka spája v postave skladateľa Adriana Leverkühna otázky umeleckej tvorby a slobody duše.

Pri pobyte v holandských prímorských kúpeľoch v Nordwijku ochorel Mann na arteriosklerózu. Po návrate do Zürichu bol hospitalizovaný a 12. augusta zomrel vo veku 80 rokov.

Dielo

Tu sú uvedené iba najznámejšie diela.

Romány

Buddenbrooks – Verfall einer Familie, 1897–1900; (po slovensky Buddenbrookovci - Úpadok jednej rodiny) popisuje osudy štyroch generácií obchodníckeho rodu
Der Zauberberg, 1924. (Po slovensky Čarovný vrch). Dej sa odohráva vo Švajčiarskom pľúcnom sanatóriu.
Joseph und seine Brüder, 1933–1942; (po slovensky Jozef a jeho bratia). Ide o prepracovaný biblický príbeh (Kniha Mojžišova) do románovej tetralógie. Jozef je najobľúbenejší z dvanástich Jakubových synov (praotcovi dvanástich izraelských kmeňov). Jeho bratia ho predajú do otroctva do Egypta, kde sa z neho časom stane prvý minister ríše. V tejto funkcii ochráni Egypt pred hladomorom. Nakoniec povolá svojich bratov a otca do Egypta, aby tam našli novú vlasť. Tento príbeh má veľa literárnych spracovaní, Mann ho očistil od mýtických prvkov a dal mu humanistické vyznenie. Toto Mannove dielo obsahuje tieto diely:
- Príbehy Jakubove
- Mladý Jozef
- Jozef v Egypte
- Jozef Živiteľ
Doktor Faustus - das Leben des deutschen Tonsetzers Adrian Leverkühn, erzählt von einem Freund, 1947 (po slovensky Doktor Faustus - život nemeckého skladateľa Adriana Leverkühna, rozprávaný jedným priateľom) – vrchol jeho tvorby. Tento filozofický román je inšpirovaný Goethovým Faustom. Príbeh rozpráva gymnaziálny profesor Zeitblom o svojom priateľovi, hudobnom skladateľovi Adrianovi Leverkuhnovi. Tento geniálny hudobník je presvedčený, že sa európska kultúra (najmä hudba) nachádza v kríze. Je teda ochotný pristúpiť na akýkoľvek kompromis (aj na zmluvu s diablom), len keď to pre neho bude znamenať tvorivú schopnosť. Jeho diela sú poprením predchádzajúceho vývoja (posledná skladba je negáciou Beethovenovej Deviatej symfónie). Skladateľ nakoniec zošalie. Na pozadí Leverkuhnovej tragédie sa premietajú politické dejiny Nemecka v tomto storočí (až do nacizmu).
Die Bekenntnisse des Hochstaplers Felix Krull, 1922 (Po slovensky Spoveď hochštaplera Felixa Krulla). Nedokončený.

Poviedky a novely

Der kleine Herr Friedemann, 1897. (po slovensky Malý pán Friedemann),
Tonio Kröger, novela, 1903,
Der Tod in Venedig, 1912. (po slovensky Smrť v Benátkach),
Mario und der Zauberer, 1930. (po slovensky Mario a kúzelník),
Tristan

Iné

Betrachtungen eines Unpolitischen, 1918. (po slovensky Úvahy nepolitického človeka)

Pozri aj

Zoznam nemecky píšucich spisovateľov

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas Mann
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Mann.