Umajjovci
Súčasť série článkov na tému |
Islam |
Viera a praktiky |
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
Hlavné osobnosti |
Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
Texty a zákony |
Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
Vetvy islamu |
Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
Sociopolitické aspekty |
Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
Pozri aj |
Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Umajjovci (arab. بنو أمية Banú Umajja, الأمويون al-Umavijún) bola arabská dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku. Rozloha 13 000 000 km2 v roku 750.
Zakladateľom Umajjovskej dynastie bol Mu’ávia, ktorý dal zavraždiť kalifa Alího ibn Abí Táliba a sám nastúpil na jeho miesto. Vládu dal preniesť do Damasku. V roku 711 Arabi dobyli Pyrenejský polostrov a v roku 732 zastavil ďalšie ich ťaženie do Európy franský majordóm Karol Martel. Koniec vlády Umajjovcov sa spája s krvavým povstaním, keď boli vyvraždení všetci Umajjovci až na Abd-al Rahmána I. (v roku 750 založil Córdobský emirát) a nastúpila dynastia Abbásovcov.
Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Umajjovský kalifát
- Abdalmalik ibn Marwán
- Abd ar-Rahmán I., 1. emir Córdobskeho emirátu
- Abd ar-Rahmán II., 4. emir Córdobského emirátu
- Abd ar-Rahmán III., 8. emir Córdobského emirátu, 1. kalif Córdobského kalifátu