Preskočiť na obsah

Umajjovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u
Rozsah kalifátu
     za vlády proroka Muhammada, 612 – 632
     za vlády Volených kalifov, 635 – 661
     za vlády Umajjovcov, 661 – 750
Umajjovská mešita v Damasku.

Umajjovci (arab. بنو أمية Banú Umajja, الأمويون al-Umavijún) bola arabská dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku. Rozloha 13 000 000 km2 v roku 750.

Zakladateľom Umajjovskej dynastie bol Mu’ávia, ktorý dal zavraždiť kalifa Alího ibn Abí Táliba a sám nastúpil na jeho miesto. Vládu dal preniesť do Damasku. V roku 711 Arabi dobyli Pyrenejský polostrov a v roku 732 zastavil ďalšie ich ťaženie do Európy franský majordóm Karol Martel. Koniec vlády Umajjovcov sa spája s krvavým povstaním, keď boli vyvraždení všetci Umajjovci až na Abd-al Rahmána I. (v roku 750 založil Córdobský emirát) a nastúpila dynastia Abbásovcov.

Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).