Veronica Guerinová
|
|
Správnosť faktov alebo vierohodnosť tohto článku alebo jeho časti je sporná. Upravujte preto opatrne, uveďte zdroj a prosím prečítajte si diskusiu. |
| Veronica Guerinová | |
| írska novinárka | |
| Narodenie | 5. júl 1958 Dublin, Írsko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. jún 1996 (37 rokov) Dublin, Írsko |
| Odkazy | |
| Commons | |
Veronica Guerinová (* 5. júl 1958 – † 26. jún 1996, Dublin) bola írska investigatívna novinárka, ktorej vraždu si v roku 1996 objednali drogoví díleri.
Narodila sa na predmestí Dublina, rodičom Christopherovi a Bernadette Guerinovcom. Otec pracoval ako finančný poradca, matka bola žena v domácnosti. Veronica mala dve staršie sestry a o rok mladšieho brata Jimmyho.
Študovala účtovníctvo a politické vedy. Po ukončení štúdia sa zamestnala vo firme zaoberajúcej sa finančným poradenstvom, ktorá patrila jej otcovi. V roku 1982 ju prijali do vládneho oddelenia Národného inštitútu pre vyššie vzdelanie, v nasledujúcom roku sa stala asistentkou delegácie republikánskej strany Fianna Fáil na rokovaniach Nového írskeho fóra.
Novinárka
[upraviť | upraviť zdroj]Žurnalistikou sa začala zaoberať pomerne neskoro, v tom čase už bola vydatá za Grahama Turleyho, stavebného podnikateľa s ktorým mala syna Cathala.
Začínala ako dopisovateľka novín The Sunday Business a v bývalom The Sunday Tribune. Jej príspevky boli odvážne, napísala napríklad reportáž o multimiliónovej krádeži umeleckých diel. V januári 1994 jej vyšiel prvý článok v najpredávanejších írskych novinách Sunday Independent.
V začiatkoch svojho pôsobenia v novinách pracovala na rôznych témach, po čase sa zamerala na články o zločinoch. Táto téma, ktorá sa pre ňu neskôr stala osudnou ju veľmi zaujímala, písala otvorene, štýlom, ktorý sa dovtedy v írskych novinách nepoužíval.
Jej články, ktoré vychádzali každú nedeľu, boli hlavne o dublinskom podsvetí a heroíne, ktorý bol v tom čase v Dubline na vzostupe. Ako zdroj informácií používala nielen policajných informátorov z Garda Síochána (írska polícia), ale aj kriminálnikov, ku ktorým sa dostala priamo na dublinských uliciach, kde ich oslovovala. Po čase mala dostatok informácií o gangoch a ich vodcoch ale keďže nemohla použiť ich pravé mená, nahradila ich prezývkami (napríklad Tréner alebo Generál).
Cez svojho hlavného informátora, kriminálnika Johna Traynora sa dostala k drogovému bossovi Johnovi Gilliganovi. Gilligan v polovici deväťdesiatych rokov obchodoval s hašišom, z predaja ktorého mal podľa policajných odhadov zisk 14 miliónov libier. Vlastnil jazdecký ranč s rozlohou 77 akrov, ktorý mu bol pri neskoršom vyšetrovaní zhabaný. Silné, bohaté dublinské kriminálne gangy mali v tom čase takmer neotrasiteľnú pozíciu.
Veronica Guerinová sa pokúsila získať rozhovor s Gilliganom, žiadala od neho, aby verejne vysvetlil zdroj svojho nákladného životného štýlu. Ten ju pre výstrahu zbil ale Guerinová bola neústupná a zažalovala ho za ublíženie na zdraví.
Neskôr jej Gilligan zavolal domov, vyhrážal sa jej zabitím, alebo únosom syna:Zabijem ťa, keď o mne napíšeš hoci len jedno slovo, nájdem si tvojho syna, unesiem ho a znásilním! Vtedy mala Guerinová pridelenú 24-hodinovú ochranu, ktorú však nechcela, pretože ju podľa nej obmedzovala v jej životnom štýle.
30. januára 1995 ju doma postrelil maskovaný muž do nohy, čo malo pre ňu byť druhé varovanie. Guerinová po tomto útoku sľúbila, že sa nedá zastrašiť a bude ďalej pokračovať vo svojej práci. Zamestnávatelia z novín dali do jej domu nainštalovať drahé bezpečnostné zariadenie, nikto ale nepredpokladal, že by bol ohrozený jej život vzhľadom na to, že Guerinová bola novinárka.
26. júna 1996 ju predvolali na súd v dublinskom predmestí v Naase, kde sa mal riešiť jej dopravný priestupok. Keď sa vracala zo súdu, zastala so svojim červeným športovým autom Opel Calibra na jednej z frekventovaných svetelných dublinských križovatiek na červenú. Zozadu k nej prišiel veľký motocykel s dvomi jazdcami, vodič prudko zabrzdil a spolujazdec ju šiestimi výstrelmi zblízka zastrelil.
Zmeny
[upraviť | upraviť zdroj]Veronica Guerinová bola prvou írskou novinárkou, ktorú jej práca pripravila o život. Írsku spoločnosť jej brutálna vražda šokovala, premiér John Bruton tento akt nazval útokom na demokraciu.
Britskí a írski vydavatelia vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli:Veronicu Guerinovú zavraždili preto, lebo bola novinárka. Bola to statočná novinárka a vynikajúca reportérka, ktorú zastrelili kvôli jej neochvejnosti a húževnatosti. Táto úkladná vražda je fundamentálnym útokom na slobodu tlače. Novinári sa ale zastrašiť nedajú!
Noviny The Irish Independent uverejnili po vražde na prednej strane titulku: Vieme, kto ju zastrelil - je nedotknuteľný.
Vraždou Veronici Guerinovej sa v Írsku začalo najväčšie kriminálne vyšetrovanie, následkom ktorého bolo zatknutých viac ako stopäťdesiat zločincov. Polícia podnikla neočakávané zákroky medzi kriminálnymi gangami a veľa drogových barónov ušlo pred spravodlivosťou do Európy. Novovytvorený Úrad pre kriminálne záležitosti (Criminal Assets Bureau-CAB) zhabal bankové kontá, ktorých hodnota bola dvadsať miliónov libier a zbohatlíci boli nútení dokázať pôvod svojho majetku. V prípade nepreukázania, mali bankové kontá zmrazené. Následkom týchto opatrení sa drogová mafia stiahla z dublinských ulíc a prestala verejne ukazovať svoj vplyv a bohatstvo.
Za vraždu Veronici Guerinovej boli odsúdení na doživotie dvaja členovia gangu Johna Gilligana. V novembri 1998 bol odsúdený Paul Ward (v Guerinovej článkoch mal prezývku Hippo - Hroch), aj keď mu nebolo dokázané, že strieľal, podľa svedkov odstránil motocykel a vražednú zbraň. V júli 1999 bol za riadenie motocykla, z ktorého spáchali vraždu, odsúdený Brian Meehan.
Johna Gilligana najprv obvinili z vraždy Veronici Guerinovej, napriek skutočnosti, že v čase keď k nej došlo, bol v Amsterdame a k vražde sa nikdy nepriznal. Jedným z usvedčujúcich dôkazov mal byť aj revolver, ktorým bola Guerinová zavraždená a ktorý sa našiel v zásielke hašiša, ktorú posielal Gilligan z Holandska do Írska.
Nakoniec bol pre nedostatok dôkazov v marci 2001 odsúdený na 28 rokov väzenia iba za dovoz a predaj hašiša. Udelený trest bol najvyšší v histórii írskeho súdnictva. Týmto rozsudkom si oddelenie spravodlivosti chcelo znovu získať stratenú dôveru verejnosti.
Iróniou osudu bolo, že dva dni po vražde mala Guerinová prednášať na jednej konferencii v Londýne o rizikách žurnalistiky.
Povedali o nej
[upraviť | upraviť zdroj]Anne Harris, zástupkyňa vydavateľa The Sunday Independent: Bola jednou z najrešpektovanejších novinárok. Mala výborné schopnosti vyšetrovateľa.
Aengus Fanning, bývalý šéf a vydavateľ The Sunday Independent: Veronica je teraz ikonou, je symbolom všetkých žien, ktoré sú úspešné v mužskom svete. Zostali po nej očividné zmeny v legislatíve, ktoré aj keď neznamenajú pre políciu uľahčenie práce, robia ju účinnejšou.
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Veronicu Guerinovú niektorí kolegovia kritizovali za jej pracovné metódy a praktiky, aké používala pri získavaní informácií. Vedúci žurnalistiky pri dublinskej City University John Horgan napísal: Guerinová bola inteligentná a statočná novinárka, ktorej ale chýbali zručnosť a skúsenosť, pretože tie sa nadobúdajú až časom. Vlastná neskúsenosť ju vohnala do smrteľného nebezpečenstva.
Biografia o Veronice Guerinovej
[upraviť | upraviť zdroj]Emily O'Reilly - Veronica Guerinová: Život a smrť reportérky kriminálnych prípadov (1998). Autorka v knihe opisuje Guerinovú ako nezodpovednú novinárku, ktorá spôsobom svojej práce ohrozovala nielen seba, ale aj svoju rodinu. Syna Cathala napríklad brala so sebou na dohodnuté stretnutia so zločincami.
Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2000 natočil režisér John Mackenzie film s názvom When the Sky Falls (V češtine Když obloha padá ) o posledných rokoch života novinárky v hlavnej úlohe s Joan Allen. Ešte počas Guerinovej života sa plánovalo nakrúcanie televíznej hry o jej živote, v ktorej si želala mať fiktívne meno. Po jej smrti bol nakrútený tento film, hlavná postava v ňom sa volá Sinead.
Druhý film s názvom Kto chytá draka (v origináli Veronica Guerin) natočil v roku 2003 Joel Schumacher. Úlohu Veronici Guerinovej v ňom stvárnila Cate Blanchet.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V decembri 1995 udelila organizácia CPJ (Občania za verejnú spravodlivosť) Veronice Guerinovej posmrtne vysoké vyznamenanie - Cenu za medzinárodnú slobodu tlače (International Press Freedom Award). Podľa organizácie od roku 1991 do Guerinovej smrti bolo zavraždených asi 37 novinárov, ktorí pomáhali vo vyšetrovaní rôznych kriminálnych prípadov.
International Press Institute (Medzinárodný tlačový inštitút), ktorý sídli vo Viedni ju vymenoval v roku 2000 za hrdinku novinárskej slobody.
Záver
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek tomu, že tragická smrť novinárky Veronici Guerinovej spustila lavínu kriminálnych vyšetrovaní, prijaté policajné opatrenia neboli také úspešné, ako sa od nich očakávalo. Garda Síochána v boji s organizovaným zločinom výrazne nepokročila, aj kvôli nedostatočnému finančnému pokrytiu, ktoré by zahŕňalo okrem iného nákladnú ochranu svedkov. Obchod s drogami po smrti Veronici Guerinovej v Dubline stúpol a cena jednej dávky klesla na úroveň asi piatich dolárov. Dublin sa tak stal jedným z najlacnejších heroínových európskych miest.
Pri Dublinskom zámku je umiestnený pamätník Veronici Guerinovej, ktorá sa stala po svojej smrti symbolom odvahy.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronica Guerinová