Vigo

	Vigo
	mesto
	Pohľad na mesto a jeho prístav
Vlajka	Erb
Krajina	Španielsko
Autonómne spol.	Galícia
Provincia	Pontevedra
Nadmorská výška	5 m n. m.
Súradnice	42°13′53″S 8°42′45″Z / 42,231356°S 8,712447°Z
Najvyšší bod
- výška	100 m n. m.
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	109,1 km² (10 910 ha)
Obyvateľstvo	294 997 (2014)
- okresu	481 268
Hustota	2 703,91 obyv./km²
Primátor	Abel Caballero (PSdeG-PSOE)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	36200-36392
Tel. predvoľba	+34 986
	Poloha mesta v rámci Španielska
	Wikimedia Commons: Vigo
	Webová stránka: vigo.org
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°13′53″S 8°42′45″Z / 42,231356°S 8,712447°Z

Vigo je mesto v Galícii na severe Španielska. Je hlavným mestom provincie Pontevedra a s takmer 295 000 obyvateľmi je najväčším mestom Galície a významný obchodný a rybársky prístav.

Rozprestiera sa na severozápade Pyrenejského polostrova, v jednom zo zálivov Rías Baixas. Hovorí sa mu aj „Olivové mesto“.

Podľa národného štatistického úradu (INE 2016) je Vigo štrnástou územnosprávnou jednotkou s najvyšším počtom obyvateľov v Španielsku a prvou v Galícii s počtom obyvateľov s trvalým bydliskom 292 817. Taktiež je mestom s najvyšším počtom obyvateľov v Španielsku, ktoré zároveň nie je hlavným mestom provincie.

Celková hustota obyvateľstva vo Vigu je 2684,92 obyv./km² na celkovej rozlohe 109,06 km². Vigo je tiež hlavným mestom tejto metropolitnej oblasti, ktorá sa počtom obyvateľov zaradila v Španielsku na dvanáste miesto. Oblasť sa skladá zo štrnástich územnosprávnych celkov s počtom obyvateľov 477 616 (INE 2016). Vigo leží len 27 km od Pontevedry a 37,8 km od portugalských hraníc.

Z historického hľadiska bolo Vigo mestom priemyslu, turizmu a služieb. Jeho ekonómia je založená predovšetkým na priemyselnom sektore, a to hlavne vďaka automobilovému priemyslu a prítomnosti francúzskej spoločnosti PSA Peugeot-Citroën, významným lodeniciam, prístavným aktivitám a bezcolnej zóne. Ďalšie sektory, ktoré taktiež tvoria dôležitú súčasť ekonómie mesta je rybolov, obchod a turizmus, ktorý je rozšírený najmä vďaka plážam, kultúrnemu bohatstvu a časti pobrežnej portugalskej cesty Svätojakubskej púte.

Navyše sa v meste nachádzajú významné inštitúcie ako napríklad Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, oblasť je ďalej sídlom Národného parku Islas Atlánticas de Galícia, Univerzity vo Vigu, Inštitútu Camões alebo Rybárskeho podniku mesta Vigo, ktorý je najväčším rybárskym združením v Európe. Vysoká koncentrácia firiem a inštitúcií z rozličných ekonomických sektorov je dôvodom, prečo vo Vigu denne žije, pracuje či študuje zhruba 500 000 ľudí, čo predstavuje približne 53% obyvateľstva provincie a 18,46% celej populácie v Galícii.

Toponymum

Existujú rozličné teórie o pôvode toponyma mesta Vigo. Najrozšírenejšou verziou je, že vzniklo odvodením z latinského slova Vicus, ktoré v preklade znamená dedina alebo statok a poukazuje na rímsku osadu Vicus Spacorum. Iné archeologické bádania naznačujú, že Vigo bolo rímske mesto Burbida Magna, a teda významný obchodný prístav. Táto hypotéza však nemá jednoznačnú podporu historikov. Ďalšie teórie tvrdia, že toponymum Vigo pochádza z vikingského slova Úig, ktoré v preklade znamená zátoka.

Symboly

Erb

Mestský erb zobrazuje starobylý štít, ktorý zdobil fontánu Neptúna, ktorá sa v minulosti nachádzala na vstupnej bráne do mesta (zvaná Puerta del Sol). Erb zobrazuje hrad so štvorcovým pôdorysom zakončený vežou. Vedľa hradu je umiestnený olivovník. Hrad sa nachádza na ostrove v mori s piatimi vlnami, ktoré odkazujú na prímorský charakter mesta.

Vlajka

Vlajka mesta Vigo pochádza z 19. storočia a má tvar červených presýpacích hodín, zatiaľ čo zvyšok pozadia je bielej farby. V strede sa nachádza mestský erb.

Olivovník z Viga

Kedysi sa Vigo nazývalo aj ciudad de la oliva (mesto olív). V súčasnosti sa používa prezývka ciudad olívica (olivové mesto).Táto prezývka vznikla v čase, keď na nádvorí Konkatedrály Svätej Márie z Viga rástol veľký olivovník. Posadili ho mnísi z rádu templárov, ktorí v tom období spravovali farnosť.

Strom zmizol z tohto miesta počas výstavby súčasného kostola. Keď ho vyrúbali, Manuel Ángel Pereira, vtedajší predstaviteľ mesta, zobral jednu z jeho vetiev a zasadil ju v záhrade svojho domu, ktorý sa nachádzal na mieste súčasnej brány do mesta (zvaná Puerta del Sol). Strom rástol a kvôli neustálemu rozvoju mesta ho premiestnili na promenádu Alfonsa XII, na ktorom rastie dodnes.

Olivovník je dnes na tomto mieste chránený železným plotom, na ktorý v roku 1932 umiestnili bronzovú tabuľku, ktorá potvrdzuje sľub, ktorý pred ním zložili obyvatelia mesta.

Podnebie

Podľa Köppenovej klasifikácie podnebia sa Vigo nachádza na rozhraní stredomorskej a oceánskej klímy, pričom prevažuje stredomorská klíma.

Ústie la Ría de Vigo je jedným z najdaždivejších bodov v Galícii, kde podľa AEMET (Štátnej meteorologickej agentúry) spadne ročne až 1 791 mm zrážok. Tým sa Vigo zaraďuje na tretiu priečku v rebríčku miest s najväčším úhrnom zrážok v Európe. Prvé dve miesta obsadilo nórske mesto Bergen, za ktorým nasledovalo Santiago de Compostela v španielskej Galícii.

Napriek tomu zažíva Vigo najviac slnečných dní v Galícii, čo je porovnateľné s počtom slnečných dní vo Valencii. Vo Vigu taktiež nedochádza k prudkým zmenám teploty najmä vďaka moru. V zime nemrzne a teploty neklesnú pod hranicu 12 °C.

Fauna a flóra

Fauna

V mestskej časti mesta Vigo sa vo veľkom množstve vyskytujú najmä čajky a holuby, zatiaľ čo v parkoch hniezdia drozdy alebo škorce. Kvalitu životného prostredia tak môžeme ľahko odmerať na základe prítomnosti trsteniarika vodného a škorcov, alebo aj divého vtáctva, ktoré si vybralo mestské prostredie za svoj domov.

Flóra

V historickej časti mesta sa na námestiach, bulvároch a uliciach nachádza skoro 11 000 dekoratívnych stromov. Dané číslo však nezahŕňa verejnú zeleň či lesoparky.

Fauna a flóra na ostrovoch Cíes

Okrem fauny a flóry vyskytujúcich sa v meste a na jeho perifériách je dôležité vyzdvihnúť aj ekosystém súostrovia Islas Cíes, ktorý sa vyznačuje nemalým prírodným bohatstvom. Na tomto mieste spolunažíva veľké množstvo rôznych druhov suchozemských aj vodných rastlín a živočíchov.

Ostrovy ponúkajú vlastné ekosystémy, ktoré prekypujú rozličnou vegetáciou, sú domovom pre významné morské vtáky. Španielsko a Európska únia v súčasnosti vyhlásili ostrovy Cíes za chránené vtáčie územie. Navyše okrem morského vtáctva nájdeme na súostroví aj iné stavovce, z ktorých sa tu najviac vyskytujú plazy a malé cicavce.